Rian Treanor a Ocen James novým albumom rozširujú sonickú výzbroj klubovej scény

Po niekoľkých épéčkach a dvoch albumoch sa Rian Treanor vracia s novým, tentokrát kolaboratívnym, albumom Saccades vydaným na Nyege Nyege Tapes. Nestojí za ním sám – vytvoril ho spolu s ugandským multiinštrumentalistom Ocenom Jamesom. Treanor doteraz plynulo skákal z galérií súčasného umenia do nočných klubových lineupov so svojimi frenetickými a ostrými digitálnymi perkusiami, ktoré čerpajú rovnako z footworku ako aj zo stochastickej tradície v experimentálnej hudbe. Početné a na prvý pohľad nesúrodé hudobné vplyvy majú s Treanorovou doterajšou tvorbou aj aktuálnym albumom niečo spoločné – výraznú snahu narúšať.

Z klubu do galérie, prednáškovej sály a späť

Na hranici medzi klubom a galériou sa pohybuje aj DeForrest Brown Jr. z vydavateľstva Planet Mu, na ktorom vydal svoj debutový album ATAXIA aj Treanor. Mediálny teoretik, kurátor, analytik rytmu, publicista a hudobník DeForrest Brown Jr. stojí okrem iného aj za projektom Make Techno Black Again a jeho hudobný projekt Speaker Music so svojou údernou a systematickou sonickou výzbrojou kričí, že „techno je technológiou oslobodenia“. Podobne ako vo svojej umeleckej a zvukovej praxi DeForrest Brown Jr. rozmýšľa nad technom ako nad súčasnou folklórnou hudbou afroameričanov a afroameričaniek formovanou ich skúsenosťou v priemyselnom kapitalizme (nielen Deitroitu) aj vo svojej čerstvej knihe Assembling a Black Counter Culture. Kým pre (výborný!) album Speaker Music s názvom Black Nationalist Sonic Weaponry pôsobí ako prirodzené publikum skupina postgraduálnych študentiek a študentov, Treanorove doterajšie počiny evokovali v prvom rade extatický, spotený a preplnený parket.

Keď ugandská konzervatívna vláda hovorí o „démonovi Nílu“, má na mysli Authentically Plastic, kvír osobu, ktorá stojí za vychytenou klubovou nocou ANTI-MASS v Kampale (hlavnom meste Ugandy), ale aj za jedným z najlepších albumov roka vydaným v kampalskom vydavateľstve Hakuna Kulala. Aby toho nebolo málo, majú na svedomí aj rozsiahlu esej Technopolis: Blackness, Space and Mobility. Kým DeForrest Brown Jr. útočí na aktuálne asimilované podoby techna snahou o znovunájdenie jeho oslobodzovacieho potenciálu, Authentically Plastic sa nad jeho súčasnými formami, repetitívnymi vzorcami či uniformnými outfitmi a rituálmi zamýšľajú na prvý pohľad diametrálne odlišne: „Potreba hýbať sa, tancovať, uniknúť a rozpustiť moc sa stáva ešte urgentnejšou v hlboko kodifikovanom prostredí Európy; ale aj v samotnom dominantnom zvuku prevládajú kapitalistické axiómy: ‚Môžeš si dopriať trochu neurčitosti, ale len ako dezert‘. Ruptúra a diskontinuita, tie strašné akty (čierneho) estetického terorizmu; sú ako démoni, ktorých treba odsunúť na okraj alebo úplne vyhnať. Iba opakovanie, žiadna odlišnosť; Fašistické Techno. Telo zvuku nie je nevinné.“

Oslobodzujúce narúšanie

V skutočnosti však Speaker Music aj Authentically Plastic operujú s podobnými – hudobnými aj spoločenskými – cieľmi. DeForrest Brown Jr. o svojom albume píše: „Black Nationalist Sonic Weaponry prichádza ako mobilizácia proti divokému kapitalistickému priemyselnému systému voľného trhu a smerom k budúcnosti, ktorá nie je nič dlžná fiktívnemu a zlyhávajúcemu socio-ekonomickému ‚progresu‘ rámcovanému bielym americkým technoutopizmom.“ Súčasná klubová hudba, eklektická, formovaná množstvom prístupov, divoko skáčuca medzi žánrami a vychádzajúca z množstva vplyvov – od tradičnej hudby zo všetkých kútov sveta, popu, cez avantgardné postupy po rozličné, viac či menej obskúrne žánre tanečnej hudby posledných dekád – zdieľa spoločný ťah na bránu. Aktívne sa snaží narúšať zavedené vzorce v hudbe, vnímaní, pohybe a oslobodzovať hudbu, telá, ale aj spoločnosť. Ako o svojej vlastnej tvorbe vravia aj Authentically Plastic – prevzatie tradičných zvukov, ich zrýchlenie a manipulácia s nimi sú samy osebe politické.

Vo svojom radikálnom prístupe k zvuku na tom nie je inak ani zábavná a extatická hudba Riana Treanora, ktorá sa vydala narúšať nielen produkčné postupy či Treanorovu doterajšiu zvukovú paletu. Ocen James má zázemie v tradičných svadobných oslavách Larakaraka, je zručným hráčom na tradičné nástroje ako a’dungu, Naga, či Rigi Rigi, ale aj priekopníkom žánru acholitronix či stabilnou súčasťou scény okolo vydavateľstva Nyege Nyege. Spolupráca Treanora s Jamesom priniesla zvukovo pestrý album prechádzajúci od digitálnej metalickej ostrosti, príznačnej pre Treanorove doterajšie počiny, smerom k organicky znejúcemu spojeniu akustických nástrojov a softvérových modulácií.

Roztaviť a zliať nanovo

Práce na albume sa začali počas rezidencie v štúdiách Nyege Nyege v roku 2018. Aby mohol Treanor improvizovane reagovať na Jamesa, vyvinul virtuálny nástroj založený na ladení a’dungu, oblúkovej harfy zo severnej Ugandy. Úvodná skladba Bunga Bule otvára album Treanorovou plechovou polyrytmickou smršťou, s ktorou kontrastuje škriekanie vychádzajúce z niektorého z Jamesových sláčikových nástrojov. Treanorove divoké beaty už nie sú jasne digitálne a ostré – ich zvukové textúry skôr často pripomínajú freejazzového bubeníka používajúceho širokú paletu plechových misiek, guličiek, slákov a rozličných objektov.

Sakády sú rýchle a súčasné pohyby oboch očí, ktoré rýchlo presúvajú pozornosť medzi dvoma pevnými bodmi. Oči sa pohybujú, lokalizujú podstatné časti scény a vytvárajú si mentálnu trojrozmernú „mapu“. Saccades sa mnohokrát dostávajú do bodu, v ktorom uši nestíhajú sledovať búrlivé perkusie interagujúce s plnými textúrami tradičných nástrojov.

Práve skladby, v ktorých Ocen James vystupuje do popredia s rozličnými tradičnými ugandskými nástrojmi, patria medzi tie najvýraznejšie na albume. Melodický základ The Dead Centre sa postupne rozpúšťa v dronových plochách a zvončekoch, Rigi Rigi je zas horúčkovitý banger postavený na rovnomennom jednostrunovom sláčikovom nástroji. Pre celý album sú charakteristické skladby, na ktorých Treanor s Jamesom úplne stierajú hranicu medzi digitálnym či softvérovým a akustickým či organickým – či už ide o Agoya alebo Tiyo Ki.

Príznačným záverom albumu je skladba Remo Rom, remixovaná viedenským kolektívom Farmers Manual. Na album ňou prvý raz vstupujú vokály, ktoré najskôr dominujú a neskôr sa strácajú v hlučnej a rozostrenej smršti beatov a ťahavých drsných strún. Treanorovi s Jamesom sa podarilo vytvoriť album, ktorý nielen hladko a prirodzene spája klubovú, improvizovanú či tradičnú hudbu. Ľahkosť, plynulosť a transgresívnosť Saccades pôsobí ako zvukovo oslobudzujúce budovanie nového globálneho folklóru. Ten formujú z veľkého taviaceho kotla, v ktorom sa konečne rozpustili binárne koncepty centra a periférie; virtuálna a reality; softvéru a hardvéru; klubu a galérie; spracovaného a organického; prirodzeného a neprirodzeného. Zároveň pri tom nahrali album, ktorý je rovnako silnou sonickou zbraňou proti útlaku ako hudba a texty politicky vyhranenejších Authentically Plastic či DeForresta Browna Jr. A to či už ide o Ugandu, v ktorej sa vydavateľstvá ako Nyege Nyege Tapes či Hakuna Kulala pravidelne dostávajú do konfliktu s tamojšou vládou, alebo v našom priestore.

Rian Treanor & Ocen James: Saccades. Nyege Nyege Tapes, 2023.

Autor je spoluzakladateľ T3 – kultúrneho prostriedku a pracuje v A4 – priestore súčasnej kultúry