Politológ Radosław Marzęcki sa opýtal poľských študentov na ich vzťah k demokracii. Iba päť percent z nich si demokraciu cení viac ako bezpečnosť alebo blahobyt. Komentátori bijú na poplach.
V Poľsku už niekoľko rokov publicisti, učitelia a vysokoškolskí pedagógovia upozorňujú na fakt, že mladí Poliaci sa čoraz viac obracajú doprava. Väčšina študentov politológie a medzinárodných vzťahov, ktorým v Krakove prednášam, oceňuje Viktora Orbána a so zápalom diskutuje o textoch Václava Klausa venovaných napríklad Lechovi Kaczyńskému, bývalému poľskému prezidentovi, ktorý zahynul v smolenskej katastrofe, a jeho bratovi Jarosławovi Kaczyńskému. Podpora mladých Poliakov pre antisystémové protestné strany či kritika liberálnej demokracie a bruselskej politiky vyžadujúcej od členských krajín solidaritu pre utečencov je dnes štandardom.
Dr. Radosław Marzęcki sa neuspokojil s odhadmi, rozhodol sa preskúmať, aké hodnoty sú blízke poľským a ukrajinským študentom. Tento krakovský politológ sa priamo odvolal na teóriu medzigeneračnej zmeny hodnôt Ronalda Ingleharta, ktorá hovorí, že v 70. a 80. rokoch – najmä na Západe – prebehlo prehodnotenie smerom k postmaterializmu. Ako uvádza dr. Marzęcki, Inglehart si všimol, že vo vtedajšej spoločnosti došlo k zmene hodnôt – namiesto bezpečnosti a blahobytu sa väčšia pozornosť začala venovať hodnotám súvisiacim s autonómiou jednotlivca, napríklad občianskym slobodám alebo ľudským právam. Dôvodom tejto zmeny bol nástup generácie narodenej po 2. svetovej vojne, ktorá vyrástla v krajine bez vojny a bezprostredného ohrozenia života. Jej dôsledkom bolo aj vyformovanie sa novej kultúry, mentality a novej spoločnosti.
Mladí volia bezpečnosť
Podobnú situáciu dnes pozorujeme v Poľsku, kde sa o slovo hlási generácia, ktorá sa narodila v demokratickom štáte s voľnotrhovou ekonomikou. Táto generácia si v podstate nepamätá Poľsko mimo štruktúr Európskej únie a NATO.
Výskum sa uskutočnil medzi študentmi narodenými v rokoch 1995, 1996 a 1997, v 14 najväčších univerzitných mestách v Poľsku a na Ukrajine. Do výskumu bolo zaradených takmer dvetisíc osôb. Marzęcki tvrdí, že sa usiloval preskúmať celú skupinu mládeže z oboch krajín, avšak – vzhľadom na hroziace nebezpečenstvo – sa mu do výskumu na Ukrajine nepodarilo zahrnúť aj oblasti zachvátené vojnou.
Politológ študentov požiadal, aby uviedli, ktorá hodnota je pre nich najdôležitejšia. Respondenti mali na výber blahobyt, bezpečnosť a demokraciu. Študenti mohli navyše označiť odpoveď, že „je ťažké zvoliť si, ktorá hodnota je najdôležitejšia, pretože ich nedokážu oddeliť“. Uvedenie tejto odpovede sa rovnalo názoru, že bezpečnosť a blahobyt nie sú bez demokracie možné.
Mladí Poliaci najviac volili bezpečnosť – takmer 70 percent, omnoho zriedkavejšie blahobyt – 10 percent, a demokraciu – iba 5 percent. Štvrtú odpoveď označilo iba 15 percent respondentov. Výsledky prieskumu u mladých Ukrajincov sú na pozadí toho poľského prekvapujúce, hoci proporcie sú na prvý pohľad podobné. Na prvom mieste Ukrajinci uvádzali bezpečnosť, na druhom blahobyt a demokracia bola – s podobným výsledkom ako v Poľsku – na treťom mieste, pokiaľ ide o čísla. Zaujímavé však je, že na Ukrajine označilo vyše 40 percent anketovaných štvrtú možnosť, uvedené hodnoty považovali za komplementárne.
Kde sa vzal tento rozdiel?
Je možné, že mladí najviac túžia po tom, čo nemajú, a nedokážu oceniť to, čo im bolo dané. Marzęcki tvrdí, že mladí Ukrajinci sa na demokraciu pozerajú skôr idealisticky a mladí Poliaci skôr realisticky. „To je moja hypotéza, overím si ju ešte v ďalšej fáze projektu v rozhovoroch so študentmi, ktorí sú aktivistami rôznych organizácií alebo študentských samospráv,“ uvádza Marzęcki. A dodáva: „Poliaci si cenia demokraciu ako hodnotu, ale kritizujú spôsob jej fungovania. Prirodzene, kvalita poľskej demokracie je vyššia ako na Ukrajine a naši susedia by radi mali poľskú demokraciu aj doma. Ukrajinci sa na Poľsko pozerajú veľmi pozitívne, určite nás vnímajú v lepšom svetle ako my ich. Nie je však tento pohľad zvonka objektívnejší?“
Marzęcki upozorňuje, že pocit deficitu bezpečnosti v Poľsku je do veľkej miery vyvolaný mediálne a politicky. „Mnoho nebezpečenstiev je u nás imaginárnych. Bojíme sa utečencov a imigrantov, ktorých tu niet. Bojíme sa teroristov, hoci v Poľsku žiadny teroristický útok nebol. Bojíme sa vojny, ktorá nám teraz bezprostredne nehrozí. Politické elity nezodpovedným spôsobom rozohrávajú svoje spory a vytĺkajú na nich politický kapitál. Vyvolávajú obavy, ktoré nemajú často nič spoločné s reálnym nebezpečenstvom,“ tvrdí politológ.
Hoci sa v poľskom mediálnom diskurze často hovorí o móde konzervativizmu medzi mladými Poliakmi, časť prieskumov verejnej mienky ukazuje, že ich názory sú pomerne komplikované. Sociológovia uvádzajú, že v oblasti sexuality vládne medzi mládežou väčší liberalizmus, ale pokiaľ ide o definíciu manželstva a rodiny, sú silne konzervatívni. Mladí Poliaci silne podporujú požiadavku zavedenia sexuálnej výchovy do škôl, ale zároveň sú zástancami tradičného modelu rodiny. Pokiaľ ide o interrupcie, názory na ne sa medzi mládežou rozchádzajú podobne ako v celej spoločnosti.
Preložil Alexander Horák
Łukasz Grzesiczak
Autor je poľský novinár a šéfredaktor portálu novinka.pl, venuje sa českej a slovenskej kultúr
