Hoří, hoří, má panenko

Oklahomskí noise-rockeri Chat Pile toho o spoločnom albume s gitaristom Haydenom Pedigom pred vydaním veľa nepovedali. Ponúkli iba ukážku Radioactive Dreams. Singel dostal názov podľa béčkovej postapokalyptickej detektívnej komédie z osemdesiatok. Okrem totožných kulís s ňou však zdieľa len názov – tentokrát sa nad zdevastovanou zemou nesie namiesto smiechu bezradnosť. V znežňujúcom gitarovom riffe znie tuhá, no krotká rytmická sekcia. Rev by tu pôsobil nepatrične, preto sa ozýva ubolený spev.

Pedigova spolupráca s Chat Pile sa začala náhodne po tom, čo sa zádumčivý kovboj presťahoval na ulicu vzdialenú pár blokov od basgitaristu kapely. Napriek tomu, že z jeho tvorby cítiť špecifický lokálpatriotizmus, v rozhovoroch priznáva vyčerpanie tém rodného Texasu. Inšpirovať sa okolím či skôr kritizovať ho má v povahe aj kapela, s ktorou hudobník spojil sily. Dokazuje to aj skladba Why?, v ktorej márne hľadajú odpoveď na to, prečo pri dostatku zdrojov ľudia stále musia žiť na ulici, alebo pieseň Rainbow Meat, v ktorej surovými metaforami vyjadrujú znepokojenie z dopadov americkej zbraňovej politiky.

Na In the Earth Again načúvame Chat Pile, ktorí sa hnevali tak dlho, až sa obrnili odmeranosťou. Pedigo im sekunduje gitarovými fingerstylmi, ktorými skladby prevzdušňuje a pomáha evokovať sentiment. Hoci v skladbe Demon Time znie noise, aj tu hrá prím jeho gitara. „Všetky hrady sveta zhoria/no oni sa raz vrátia/nájdu/a dojebú ťa,“ anticipuje sa bez ilúzií. Typický, veľkodušný odpor sa ozve až v skladbe Never Say Die! – textom burcujú, aby sa nik nenechal zaskočiť objavením nového slnka, je to iba ďalšie klamstvo zákerných.

Svet zmietaný nukleárnou vojnou je v popkultúre evergreenovou témou tak dlho, ako existuje jadrová hlavica. S jej eventualitou ľudstvo počíta. Ide skôr o to, koľko zla sa stíha napáchať ešte pred definitívnym koncom. Priamočiaro to rozohrá ilustrácia zdobiaca vnútro obalu vinylového nosiča: v diaľke vidieť obrovský atómový hríb a černastý dym, prežiarený chlapík v jednej ruke hrdo zviera americkú vlajku a druhou sníma plynovú masku z tváre muža s charakteristickými blond vlasmi. Tvár démona však odhalí neskoro.                

V prvej polovici krátkeho nákladu Fission/Fusion dostávame najintenzívnejší, kolektívny inštrumentál. Keď stíchne, prelína sa do neho hlas zúfalo znejúcej ženy. Po tejto medzihre sa núka návrat bojovnosti, no dostaví sa len stále slabnúca ozvena. Rezignácia nezastavuje aktéra v The Matador, zabojuje aj sám, plaču sa napočúval dosť. „Nosili tváre/my tiež/kým nerozhodli/že mladých netreba,“ uvedomuje si svoju vinu, ale tiež to, že bol elitami klamaný. Osemminútová ťažkopádna epika ukazuje novodobého partizána v mentálnom rozklade. Bývalým idolom uštedruje ranu, no stráca pritom zrak a všetky sily.

V záverečnej A Tear For Lucas, opierajúcej sa do Pedigovho podkresu, nás Chat Pile presviedčajú, že plakať možno aj bez očí. Skladbu venovali zosnulému kamarátovi kapely, publicistovi Lucasovi Dunnovi, ktorý zomrel v máji 2024.

Je ľahké sa stratiť v tom, či sa In the Earth Again odohráva pred alebo po nukleárnej katastrofe. Avšak Chat Pile nás prenášajú do sveta, kde sa od chlácholenia upustilo. Keď sa objaví hnev, je na albume dávkovaný tak, že nakoniec proti clivote prehráva. Rovnako je vopred prehratý boj so zahlcujúcou každodennosťou. Fatálny koniec príbehu by mohol byť pripomienkou, že pre udržiavanie vervy nie je na škodu konfrontovať sa so zraniteľnosťou.

Chat Pile & Hayden Pedigo: In the Earth Again. Computer Students / Flenser Records, 2025.