2019 02 Kultúra jedlaLiterárny KapitálNezaradenéPečienkový prípad nadmedvedieho medveďa

Avatar András Cserna-Szabó11. februára 201976

Alebo celkom krátky príbeh z Ríše brucha

 

Medvedík Pú sa jedného rána zobudil s tým, že nemá nič na práci. Nemal náladu na vstávanie. Vonku v Stoakrovom lese zúrila fujavica ako ruská socialistická revolúcia. Napokon nášho medveďa omrzelo prehadzovať sa a predsa vyliezol z postele. Na gramofón položil svoju obľúbenú platňu od Judit Halászovej a vybral sa do špajze po med. Krčah položil na stôl, sadol si, labku si namočil do sladkej matérie. Ľavicu pozdvihol k ústam a jediným obrovským vyplazením jazyka zlízol slizkú dobrotu.

 

„Fuj,“ vykríkol nahnevaný Medvedík Pú a vypľul med na podlahu. „Ak budem takto pokračovať, dostanem z tej jednotvárnej stravy šarlach.“

 

Medvedík Pú totiž nenávidel med. Dokonca nenávidel každý stereotyp. Len preto, že sa náhodou narodil ako medveď, by mal byť nadšený z medu? Lebo to od neho očakávajú idiotskí rozprávkari? Nie, nie a nie! Vykríkol a hlinenú nádobu hodil o zem. Obliekol si čiapku, šál a pokúsil sa stiahnuť si tričko trochu nižšie na brucho, ale nešlo to: bolo to L-ko a brucho medveďa by si žiadalo XXL-ko.

 

„Veď aj tomu čávovi, čo na brucho postavy v takomto studenom lese nakreslí vyrastenú handru, by som najradšej dodal jeden kurva veľký fokel na nos,“ rozčuľoval sa Pú, kým vyrazil drevené dvere svojho domčeka.

Pre pokračovanie článku a pre prístup do archívu, si prosím zakúpte ročné predplatné. Ďakujeme a prajeme dobré čítanie.

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *