V decembri roku 2023 maďarský parlament schválil návrh zákona o národnej zvrchovanosti a vo februári ďalšieho roka oficiálne vznikol Úrad na obranu zvrchovanosti s ročným rozpočtom vo výške 104 miliónov eur. V tom čase bolo ešte o pracovnej náplni záhadného nového úradu známe iba málo, okrem toho, že jeho úlohou bude prešetrovať organizácie dotované zo zahraničia. Teraz už je však jasné, že sme si vlastne znárodnili ruský zákon o zahraničných agentoch.
Spočiatku aj vládni predstavitelia na otázky o novom úrade odpovedali buď vyhýbavo, alebo sporne. Niektorí napríklad tvrdili, že právomoci úradu sa budú týkať iba parlamentných strán uchádzajúcich sa o zvolenie vo voľbách, no samotný Viktor Orbán vo svojom pravidelnom piatkovom rádiovom rozhovore spomínal aj „ľavicové médiá“ a „ľavicové mimovládky“. Iróniou osudu je, že úrad poverený vyšetrovaním transparentnosti mimovládok sám už mesiace nemal žiadny kontakt s verejnosťou. Webstránka úradu sa objavila z čista-jasna až potom, čo začal vyšetrovanie špecializovaný orgán pre porušenie spravodajskej povinnosti a dodržania transparentnosti.
Prednedávnom sa však kolotoč obrany zvrchovanosti rozbehol a začali sa vyšetrovania proti investigatívnemu portálu Átlátszó a maďarskej pobočke Transparency International. Obe organizácie sú už dlho tŕňom v oku Orbánovej vlády a obe odmietajú spolupracovať s novým úradom, tvrdiac, že ich financovanie je transparentné a kroky úradu sú protiústavné. K tomu ešte úrad vytvoril zoznam „provojonových“ médií. Tu sa oplatí na moment zastaviť.
„Provojnová“ nálepka je v poslednej dobe obľúbeným vládnym šarlátovým písmenom pre každého, kto s ňou nezdieľa svetonázor. Úrad pre obranu zvrchovanosti vo svojej 28-stranovej analýze zvanej Dezinformačné naratívy v Maďarsku rozdeľuje medzi dvoma typmi „provojnových“ naratívov. Jeden nazýva „Západný provojnový“ naratív, teda podporujúci intervenciu a eskaláciu. To dobre vie každý poctivý maďarský občan, a možno sa tomu ťažko verí, drahí čitatelia a čitateľky, kúpou tohto čísla Kapitálu i vy spadáte do tejto kategórie. Zaujímavejšie je, že druhá kategória sa nazýva naratív „Ruskej legitimity“. Nebudem zachádzať do detailov analýzy, dôležité je, že podľa vlády sú oba tieto naratívy pre Maďarsko škodlivé. Zatiaľ čo zoznam článkov prvej kategórie je pomerne dlhý, naratív Ruskej legitimity je iba zbežne zhrnutý a, akokoľvek kuriózne to je, v zozname chýbajú maďarské verejnoprávne médiá a médiá združené v KESMA (Stredoeurópska nadácia pre tlač a médiá – KESMA – je organizácia naviazaná na Fidesz, ktorá spája viac ako 400 médií, vrátane všetkých okresných plátkov). Mal by som spomenúť aj fakt, že s podobným návrhom zákona prišla v apríli aj SNS, pre prípad, že to niekto prehliadol.
Vyššie spomínané je naozaj zaujímavé, pretože, ak v niečom maďarská vláda skutočne exceluje, tak v schopnosti vysielať diametrálne odlišné signály na národnej, európskej a globálnej úrovni, vôbec pritom nedbajúc na kognitívne havárie. Pretože zatiaľ, čo im bytostne záleží na tom, aby na maďarskú pôdu ani len nevkročili zahraničné živly, ulicami Budapešti sa prechádzajú čínski policajní príslušníci a ruským agentom je umožňované infiltrovať Schengen spôsobom v EÚ doteraz nevídaným. Nechcem však písať o tomto, ale o inom príklade dvojtvárnosti, teda o tom, ako Orbánova vláda nepriamo zasahuje do slovenskej domácej politiky, či dokonca slovenskej zvrchovanosti.
Jednou z veľkých zbraní maďarskej vlády bolo zjednodušenie získania dvojitého občianstva. Nalievaním značných súm peňazí do (často zaostalejších) pohraničných regiónov obývaných Maďarmi, sa im podarilo vybudovať si značnú voličskú základňu. Niečo také je na Slovensku nemožné, pretože v roku 2010 Robert Fico prijal zákon, ktorý to zakazuje. Odvtedy však Dunajom pretieklo množstvo vody a premiéri na oboch brehoch zakopali vojnovú sekeru, no zákon je stále platný. (Prakticky je možné mať dvojité občianstvo, len vám na to na Slovensku nemôžu prísť.) Každopádne, maďarská vláda nalieva množstvo peňazí do organizácií, ktoré jej za to sľubujú vernosť.
Najdôležitejšou je rozhodne mediálna skupina Ma7, ktorá od maďarskej vlády na dotáciách ročne dostáva až 1,5 milióna eur. Asi netreba komentovať, že ich komentátorom neprekáža, keď istý novinár nazýva neoliberálov „škodnou háveďou“. Šéfredaktorka Judit Molnár tvrdí, že nedostávajú žiadne inštrukcie k tomu, čo sa môže na ich stránke objaviť. Mašinéria beží zo zotrvačnosti. S toľkými zdrojmi dokážu mať na maďarskú diaspóru značný vplyv, no aspoň to robia viac-menej transparentne.
Ako, zatiaľ, vždy, je hlavným kanálom na prerozdeľovanie týchto peňazí Nadácia Bethlena Gábora. Oveľa tajomnejšou organizáciou je občianske združenie Libertate, ktoré od svojho vzniku v roku 2016 z peňazí maďarských daňových poplatníkov dostalo už viac ako 1,6 milióna eur. Na svojej stránke majú napísané, že ich cieľom je „podporovať prežitie Maďarov v Hornej zemi“ a v profile aktivít by sme našli organizáciu podujatí či vydavateľskú činnosť. Len pre porovnanie – zdá sa, že sa im podarilo vytvoriť niekoľko ledva fungujúcich falošných stránok a kalendár podujatí aktualizovali naposledy pred dvoma rokmi.“
Podobným žrútom verejných peňazí je aj občianske združenie ProRegia Cultura, ktoré v grantoch za minulý rok získalo 710 000 eur. Ich aktivity sú o niečo viditeľnejšie, no o nič menej podozrivé. Vytvorili niekoľko online dotazníkov, ktorých metodológia nie je ani reprezentatívna, ani profesionálna, k tomu na svoju stránku skopírovali článok z Wikipédie. Zaujímavé je, že výsledky prieskumov sa zhodovali s posolstvami Orbánovej vlády a hnutia Maďarská aliancia. Hnutie neskôr priznalo, že občianske združenie pomáhalo Krisztiánovi Forróvi, predsedovi Maďarskej aliancie, so zberom podpisov.
Samozrejme sa stále hýbeme iba po povrchu. Cieľom tohto článku nebolo odhaliť podhubie vzťahov Orbánovej vlády s maďarskými občianskymi združeniami a politickými stranami na Slovensku, skôr poukázať na ďalší aspekt jeho do neba volajúcej dvojtvárnosti. V Maďarsku úrad pre obranu zvrchovanosti iba započal svoju prácu, takže nie je jasné, čo sa stane, zatiaľ čo na Slovensku je situácia vypätá na prasknutie. Sledujem osud tejto krajiny s očakávaním a mojou jedinou nádejou je, že sa slovenský národ z tejto nočnej mory dokáže prebrať skôr, než bude neskoro.
Autor je editorom rádia EPER
Z angličtiny preložil Michal Chudý
Text je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.
V rámci série Susedský kapitál si môžete prečítať aj tieto texty:
Marína V. Šternová: Jak kultura a umění ovládly česká média (CZ)
Aneta Lakomá: Varšava řeší ruský vliv a tepe u toho opozici (PL)
Attila Horváth: Od krízy ku kontrole (HU)
Jakub Bodziony: Voľby do EÚ: Prečo sa voličstvo Tuska môže cítiť podvedené? (PL)
Marína V. Šternová: Zásadní je umět volit slova (CZ)
Attila Horváth: Paralelné reality na oboch stranách hranice (HU)
Jakub Bodziony: Poľsko a Ukrajina – Nová príležitosť (PL)
Marína V. Šternová: Obejmout fakultu (CZ)
