Paralelné reality na oboch stranách hranice

Spektrum slovensko-maďarských vzťahov sledujem už od momentu, keď som na konci minulého storočia prvýkrát uzrel svetlo sveta v malom mestečku na juhozápade Slovenska. V divokých deväťdesiatych rokoch sa používali ešte radikálnejšie metódy zastrašovania ľudí ako dnes a moje rodisko možno považovať za ich ohnisko.
Mečiar a jeho vláda podnikli celkom konkrétne kroky na zastrašenie maďarskej menšiny na Slovensku, a to nielen oficiálnymi kanálmi, ale aj tým, že udržiavali pod svojou kontrolou maďarsky hovoriacich gangstrov terorizujúcich miestne obyvateľstvo. Tieto roky nepochybne poznačili maďarskú menšinu, ale nedávne udalosti ukazujú, že obyvateľstvo buď rýchlo zabúda, alebo nie je schopné rozpoznať mechanizmy, ktoré systematicky obmedzujú jeho slobodu.
Žijem v Budapešti už takmer desať rokov a pozorujem odtiaľ zvláštne paralely medzi osudmi oboch národov. V porovnaní s terorom deväťdesiatych rokov sa zdá veľkým pokrokom, že premiéri oboch krajín sú teraz blízkymi kamarátmi a spoločne bojujú proti útlaku Bruselu a tieňovej armáde Georgea Sorosa. Ale ako sme sa dostali do bodu, keď naši politici a ich spindoktori vyvinuli technológiu na vyvolanie kolektívnej amnézie, ktorá sa zdá účinnejšia ako Neuralyzer, zariadenie na vymazanie pamäte z filmu Muži v čiernom? Na prvý pohľad sa môže zdať, že dotyčný Robert Fico nie je ten istý človek, ktorý opakovane nazýval Hedvigu Malinovú klamárkou – a jeho obvinenie sa nikdy nepotvrdilo. Alebo si spomeňme na neslávne známy zápas DAC-Slovan v roku 2008, z ktorého videozáznam údajnej provokácie fanúšikov akosi nikdy neuzrel svetlo sveta, ale SMER-SD nezabudol poďakovať polícii za efektívny zásah. Necelý rok po tejto udalosti Ficova vláda opäť pocítila, že je čas na demonštráciu sily. Na mimoriadnej tlačovej konferencii oznámila, že maďarský prezident László Sólyom nie je vítaný pri odhalení sochy svätého Štefana v Komárne. A nebola to vari táto strana, ktorá reagovala protizákonom o dvojitom občianstve na zjednodušenú naturalizáciu zavedenú Fideszom?
Rôzne tempo, ale rovnaký spôsob
Nadchádzajúce desaťročie však prinieslo veľké zmeny v politickej komunikácii. Nazvite to neliberálnou demokraciou, hybridným režimom alebo populizmom, no ťažko poprieť, že Maďarsko si asi najúspešnejšie osvojilo tento druh alternatívnej reality a naratívnej konštrukcie. Robert Fico túžobne sledoval, ako sa na druhej strane hranice buduje niečo, čo existovalo len v jeho snoch. Nanešťastie ho stále trochu obmedzovali systémy bŕzd a protiváh, hoci mieril správnym smerom. V oboch krajinách sa neliberálne režimy budovali rôznym tempom, ale rovnakým spôsobom, a vzťahy medzi premiérmi pookrievali. Potom došlo v roku 2018 k zavraždeniu Kuciaka a všetko sa zmenilo. Vláda SMERu-SD bola vo vážnej kríze a musela odísť. Pre Slovensko to znamenalo nový začiatok a novozvolená vláda spočiatku skutočne vyzerala veľmi progresívne a sľubne. Mnohým ľuďom južne od Dunaja pravdepodobne tiež zlomilo srdce, že nádej tvárou v tvár bezohľadným politickým represiám musia podnietiť až také tragické udalosti. Ale odtiaľto sa to všetko javilo ako nepredstaviteľné: akoby v Maďarsku neexistovala žiadna alternatíva. Zdalo sa, že tu ľudia trpia takou silnou politickou apatiou, že ani vražda novinára a jeho snúbenice by nedokázali zvrhnúť režim.
Ako sa ukázalo, slovenská opozícia si po nástupe k moci napriek svojim ambíciám nedokázala udržať momentum. Svojimi často nepochopiteľne nekompetentnými rozhodnutiami len nahrávala Ficovi a jeho spoločníkom. Dostali nepopísaný hárok papiera, na ktorý si mohli robiť poznámky z prednášok maďarskej vlády. Nech z toho máme v ústach akokoľvek odpornú pachuť, človek nadobudne dojem, že ak by došlo k zmene vlády v Maďarsku, tunajšia opozícia by pravdepodobne podala podobný výkon – najmä ak vezmeme do úvahy kroky, ktoré Fidesz doteraz podnikol na upevnenie svojho vlastného inštitucionálneho systému.
Pozorní pozorovatelia maďarskej politiky nemuseli veštiť z kávovej usadeniny, aby vedeli predvídať výsledok slovenských parlamentných volieb v roku 2023. Málokto však očakával, že SMER-SD získa toľko hlasov z južných regiónov s výrazným zastúpením maďarskej populácie. Na vyššie uvedený zoznam zločinov, ktorý zďaleka nie je úplný, akoby sa zabudlo. Všetko je odpustené – v prospech znovunastolenia Poriadku s veľkým P.
Fico nestráca čas
Žijeme v turbulentných časoch. Minulý mesiac rezignovala prezidentka Maďarskej republiky Katalin Novák, pretože vyšlo najavo, že pri príležitosti pápežskej návštevy v roku 2023 udelila prezidentskú milosť Endremu K., ktorý bol odsúdený za krytie pedofílie v detskom domove. Táto správa bola sama o sebe šokujúca, ale maďarská verejnosť pravdepodobne neočakávala zásadný prielom, pretože v roku 2020 sa v počítači peruánskeho veľvyslanca v Maďarsku Gábora Kaletu našlo 19-tisíc pornografických fotiek detí. Vyviazol s podmienečným trestom odňatia slobody na jeden rok a pokutou pol milióna forintov. (Viktor Orbán v reakcii na tento prípad okamžite predložil návrh zákona proti pedofílii. Plánom je vytvoriť voľne dostupnú databázu pedofilných páchateľov.) Vzhľadom na významnú úlohu, ktorú zohráva ochrana detí v propagande maďarskej vlády (pedofíliu v nej pravidelne spájajú s homosexualitou), kognitívna disonancia dospela do bodu, keď už škandál nebolo možné pripísať na vrub zahraničným agentom. A tak odstúpila ministerka spravodlivosti Judit Varga a spolu s ňou aj Zoltán Balog, autor žiadosti o milosť. Viktor Orbán zareagoval návrhom na zmenu ústavy tak, aby bolo jasné, že osoba odsúdená za pedofíliu nemôže byť omilostená (trinásty ústavný dodatok od roku 2012).
Podľa niektorých odhadov sa 16. februára na Námestí hrdinov v Budapešti zhromaždilo až 150 000 ľudí, ktorí protestovali proti súčasnej vláde. Atmosféra na tejto najväčšej demonštrácii za dlhé obdobie bola plná napätia a hnevu. Nemožno mi však v sebe potlačiť cynika. Ak sa strane SMER-SD podarilo znovu získať moc po vražde Kuciaka, čo môžu Maďari očakávať od Orbánovho režimu s kamennou tvárou? Aj keby sa sčista-jasna objavila jednotná a silná opozícia, je nepravdepodobné, že by jej predstavitelia a predstaviteľky v takom protivetre dokázali dlho udržať kormidlo moci.
Ficova vláda nestráca čas. Je pri moci iba niekoľko týždňov a už prijíma opatrenia, ktoré majú ich režimu vybudovať rovnako pevné základy, ako má ten Orbánovský. Zrušenie špeciálnej prokuratúry, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k zákonom, ktoré pomáhajú zločincom, vylučovanie niektorých novinárov z tlačových konferencií, to všetko sú kroky, ktoré tu na juhu veľmi dobre poznáme. Nech očierňujúce kampane a hľadanie obetných baránkov zaplatia daňoví poplatníci. Zaujímavé je, že plán slovenskej vlády zrušiť fond Kult Minor, ktorý slúži na podporu kultúry národnostných menšín, nepohol maďarskou vládou. Ale prečo by mal, veď Fond Gábora Bethlena vynikajúco poslúži na pumpovanie peňazí na Hornú Zem. Ide o šikovný spôsob, ako kultúrne kolonizovať región. Výsledok je teda pre obe vlády výhodný. Tu, kde sa paralelné reality pretínajú, sa rodí neliberálna utópia a spoločne by sme mohli „zachrániť“ Európu pred nežiaducimi vplyvmi.
Autor je editorom rádia EPER
Z angličtiny preložil Michal Chudý