Ekonomická transformácia na Slovensku a aktéri formovania jej kultúrnej pamäti Čo sa stratilo Na Slovensku, podobne ako v Poľsku, Česku či Maďarsku, nedošlo po odstránení komunistického režimu k zavedeniu ekonomickej participácie. A to ani napriek tomu, že Verejnosť proti násiliu (VPN) vo svojom ekonomickom programe pred voľbami v júni 1990 požadovala zrovnoprávnenie všetkých foriem vlastníctva. V úvahách viacerých poľských opozičníkov, ale aj mnohých českých ľavicových disidentov, zohrávala ekonomická participácia významnú úlohu. Koniec-koncov, jednou z prvých autentických reakcií na začiatok revolúcie v Československu v novembri 1989 bolo zakladanie nezávislých iniciatív vo viacerých fabrikách a podnikoch, ktoré mali smerovať k väčšej demokratizácii rozhodovacích procesov. Kam sa vytratila idea ekonomickej samosprávy? Pri podobných úvahách treba mať na pamäti, že myslenie nikdy nie je abstraktné, naopak, je vždy podmienené politickým a sociálnym kontextom, alebo, ako by povedali predstavitelia a predstaviteľky intelektuálnych dejín, kontextom iných dobových spôsobov myslenia. Myslenie o vlastníctve a úlohe štátu, komunity alebo jednotlivcov pri jeho definovaní nie je výnimkou. Pamäť ako politický nástroj Minulý režim bol presiaknutý ideológiou. Obdobie po roku 1989 však málokto mimo odbornej akademickej obce chápe ako obdobie, v ktorom ideológia zohrávala legitimizačnú úlohu. Vnímanie vlastníctva, ekonomiky, demokracie či všeobecnej transformácie spoločnosti po roku 1989 podlieha historickej dynamike, pomocou ktorej aktéri a aktérky súčasne vytvárajú obraz svojich činov. Otázka pamäti ekonomickej [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
