„Ak má byť ekonómia človeka v súlade s ekonómiou prírody tak, aby z toho mali obe osoh, ľudská ekonómia musí odpovedať svojej vlastnej mierke. Napríklad mierka patričného ľudského zvuku je taká, pri ktorej možno počuť aj iné zvuky. A vhodná mierka ľudskej ekonómie či technológie je taká, čo dovoľuje rozkvet diverzity ostatných foriem života,“ píše v eseji Getting Along with Nature americký spisovateľ a farmár Wendell Berry. Na tieto slová, i na ďalšie texty tohto esejistu, analyzujúce vplyv globálnej trhovej ekonomiky na vzťah človeka a prírody, som si spomenul na výstave Deeper Green holandskej umelkyne Magali Reus, ktorú tento mesiac otvorili v bratislavskej Kunsthalle. Práve dôraz na mierku je totiž, tak, ako pre Berryho myslenie, tak aj pre Reusovej výstavu, kľúčový.
V kruhovej sále Kunsthalle sa stretávame s dvoma typmi umeleckých objektov, fotografiami zo série Landings a sochami zo sérií Clementines a Candlesticks. Na veľkých fotografiách vidíme ovocie v nadživotnej veľkosti, nádherné a bezchybné ako z reklamy na jogurty. Obrovské maliny, broskyne či egreše však pôsobia znepokojujúco, a to nielen svojou veľkosťou, ale najmä umiestnením: obklopujú ich sutiny zo stavby, odpad a špina. Pózujú na rozostavaných základoch nového supermarketu či v troskách skrachovaného lokálneho obchodíka s ovocím? Ich dokonalosť a enormnosť dávajú tušiť, že cit pre mieru sme v tomto prípade nenávratne stratili. Toto nie sú plody z rodinnej záhrady, je to skôr ovocie hnevu.
Vymknuté z miery sú aj ostatné objekty v miestnosti, zelené pouličné lampy Candlesticks s nadrozmernými pokrútenými žiarovkami aj robustné poháre od zaváranín Clementines, ktoré vystupujú zo stien. Rovnako ako pri fotografiách, ani tu nie je skľučujúca len ich neprirodzená veľkosť, ale i to, čo ukrývajú hlbšie v sebe (nie nadarmo sa výstava volá Deeper Green). Do zaváranín príliš nevidíme, skôr len tušíme, že tam niečo hrozivo kvasí. Základne pouličných stĺpov sú však rozrezané a odhaľujú nám svoje vnútro, v ktorom opäť narážame na jedlo, tentokrát na veľké sadrové kusy zeleniny. Čo tam robia? Ako sa jedlo stalo súčasťou technologickej siete, ktorá spája jednotlivé svietidlá, a nakoniec aj krajiny a kontinenty, transakcie a korporáty?
Na tieto a ďalšie otázky, pohybujúce sa na hrane etiky, estetiky a politiky jedla, nám Reus nedáva jednoznačné odpovede, ale pripomína, že vo svete bez miery je najväčšia tma, ako to už býva, pod lampou.
Magali Reus: Deeper Green. Kunsthalle Bratislava, 6.9 – 16.10 2023. Kurátor: Jen Kratochvil.
Tomáš Hučko
