Okno do sveta nežiaducich životov 

Jakub Dovčík13. augusta 2021466

V Spojených štátoch šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, keď boj za emancipáciu Afroameričanov viedli na mnohých frontoch viaceré skupiny obyvateľov, dokázal James Baldwin vytvoriť intelektuálnu pozíciu, ktorá bola unikátna napriek tomu, že nepôsobila antagonisticky. Jeho intelektuálne dedičstvo pre spoločenské hnutie snažiace sa o rovnoprávnosť Afroameričanov tak máme dnes pred očami viac, než si priznávajú vyjadrenia v hlavnom prúde.

Náš pohľad na inštitúcie štátu a spoločnosti, či už pozitívny, neutrálny alebo negatívny, je výrazne definovaný našou príslušnosťou k istej spoločenskej skupine. Keď ma nedávno v slovenskom vlaku vystrašil policajný pes bez náhubku, automaticky som na policajta reagoval ostro a vyčítavo. Až neskôr som si uvedomil, že ako bielemu privilegovanému mužovi mi ani nenapadlo, že aj slovenskí policajti sú ozbrojení. Bral som ako samozrejmosť, že od policajta mi nehrozí ani napomenutie, tobôž nie násilie. Nemal som strach, že by sa tento cudzí človek mohol len tak náhodne rozhodnúť a zbiť ma.

Takáto udalosť pôsobí ako „ultimátny“ protipól afroamerickej skúsenosti, ktorú James Baldwin vyjadroval vo svojich dielach. Či už zoberieme do rúk Fire Next Time, No Name in the Street alebo niektorú z jeho esejí uverejnených v periodikách, napríklad Report z Okupovaného Územia, kontrast medzi jeho opisom a naratívom života v Harleme či segregovanom Juhu a každodennou realitou privilegovaných skupín v rámci spoločnosti, ktorú [Read More]

Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri:

Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.