Keď sa povie angažovaný spisovateľ, napadnú mi automaticky dve mená: Émile Zola a James Baldwin. Obaja svoje dielo pevne prepojili s vlastnými politickými názormi a boli významní nielen ako literárni inovátori, ale aj ako verejní intelektuáli. Snáď nikto z amerických spisovateľov dvadsiateho storočia nebol takým hlasným kritikom rasizmu, klerikalizmu či amerického imperializmu, a pritom neúnavným bojovníkom za práva gej komunity, ako James Baldwin.

Toto číslo Kapitálu mu venujeme z dvoch dôvodov: veríme, že jeho dielo nie je v našich končinách také známe, ako by si zaslúžilo byť. A jeho myšlienky, aktivizmus a umelecký odkaz dnes zároveň naberajú v celom svete nový dych (napríklad hnutie Black Lives Matter vychádza do veľkej miery práve z Baldwinovho myšlienkového dedičstva).

My sme sa k tomuto dedičstvu snažili pristúpiť čo najkomplexnejšie: prečítate si o Baldwinovom politickom aktivizme, o jeho vplyve na film, na queer literatúru, dozviete sa viac o jeho spore s Williamom Faulknerom a ponúkame vám aj ukážku z jeho diela. Recenzia románu Plavec v tme poľského spisovateľa Tomasza Jedrowskeho zas ukazuje, že Baldwinovo dielo nemenilo životy iba v Spojených štátoch, ale napríklad aj v komunistickom Poľsku sedemdesiatych rokov.

Baldwinov vplyv je jednoducho nevyčísliteľný. Pred niekoľkými dňami sa na stenách niekoľkých bratislavských kostolov objavili nápisy bojujúce za queer práva. Nedovolím si odhadnúť, či by sa Baldwin stotožňoval s touto formou protestu, ale aj v radikalite tohto gesta dýcha niečo z Baldwinovho celoživotného revolučného zápalu. Jeho odkaz prežíva dodnes, či už v Minneapolise alebo Bratislave, v umeleckých dielach či protestných akciách. Je to bohatý odkaz, ktorý stojí za to skúmať.

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *