„Disonantné duo“ je prezývka dvojice programových pracovníkov kultúrneho centra Tabačka. Vo svojej kurátorskej koncepcii inšpirovanej berlínskym Transmediale priniesli experimentálny formát festivalu/konferencie Art & Tech Days s cieľom diskutovať vzťah technologických inovácií a ich dôsledkov na organizáciu spoločností. V Tabačke tak počas dvoch dní po festivale prebehlo medzinárodné stretnutie akademikov, umelcov a aktivistov s výzvou dať kontúry koncepcii Novej Európy.
Celé stretnutie nadobudlo asi aj zo strachu pred nejasným veľkým zadaním ponurú atmosféru doplnenú absenciou divákov. V programovej skladbe celý jeden deň dominovala prítomnosť témy pravicového radikalizmu na sociálnych sieťach. Až na druhý deň sa uzimená skupina dostala k možnosti predstaviť svoje prístupy k alternatívam. Ich vyznenie však v kontexte celkovej atmosféry neopustilo utopickú naivitu. Napriek tomu bola Nová Európa výnimočným podujatím, ktoré si do budúcna môže vybudovať povesť odvážnej, otvorenej interdisciplinárnej diskusie, ktorá sa v našom geografickom kontexte málokedy objaví.
Budujeme dystopie, aby sme klikali na reklamy
Pre Vuka Ćosića, mediálneho umelca a pioniera v net.arte, je ikonickým kultúrnym zobrazením súčasnej technologickej reality návšteva saudského princa bin Salmana v novom sídle spoločnosti Apple. Hladký dizajn ich produktov stelesnený do kompaktnej kruhovej architektúry s parkom uprostred si prezerá autoritatívny vládca, ktorého režim prednedávnom zavraždil novinára. Súčasná spoločnosť je na internete do veľkej miery fake a bez politickej a environmentálnej zodpovednosti sa zacyklila. Na pocit bezmocnosti, ktorý nás ovalí pri uvedomení si moci korporátneho sveta Ćosić odpovedá: „Nepanikárme, hovorme o tom, organizujme sa.“ Vystúpiť z bubliny sociálnych sietí je však proti logike privatizácie priestoru, ktorý ponúka kapitalizmus platforiem. Personalizovaný výstup má v monopolných platformách, ako hovorí novinárka z centra irights.info Valie Djordjević, formu obchodného centra, kde sa chválime svojou spoločenskou hodnotou. Pri efektívnych sieťach informácie neplynú rovnakou distribúciou k všetkým bodom, ale šíria sa prostredníctvom uzlov, ktoré usmerňujú zrýchlenie ich toku. S množstvom dohľadu, ktorý nad používateľmi internetu majú platformy, sa usmerňovanie tokov špecifikuje a uzatvára práve preto, aby boli reklamy ešte cielenejšie.
Napriek tomu vidíme sociálne siete ako verejný priestor, do ktorého smerujeme s požiadavkou vedenia racionálnej diskusie občianskeho charakteru. Oproti tradičným médiám tu nie je možné jasne určiť, kto a podľa čoho vyberá obsah, ktorý sa k nám dostane. Kvôli absencii „gatekeepera“ sa nevieme zbaviť konšpiračných informácií či radikalizovaných vyjadrení. Sociálne médiá sú teda aj legitimizačným prostriedkom rozmachu fake news a jedným z dôvodov, prečo majú radikálne pravicové hnutia možnosť atakovať politický mainstream. Matthew Feldman (Centrum pre analýzu radikálnej pravice) ukazuje postupné kroky, ktoré formy identitárneho fašizmu (nadväzujúc na termín ur-fašizmus Umberta Eca) naberajú v súčasnej Európe. Dnešný fašizmus nemá podľa neho podobu karnevalu farebných uniforiem, je však súčasťou autoritatívne založených politických strán, ktoré čoraz častejšie vyhrávajú vo voľbách. Ich identitárna politika ohrozuje demokraciu práve uctievaním národa ideami, ktoré majú v jadre rasizmus a najčastejšie aj protimoslimskú rétoriku. V zozname takýchto strán v slovenskej politike sa podľa Feldmanovho výskumu ocitá okrem Kotlebovcov aj Slovenská národná strana. Názov festivalu, Nová Európa, bol len náhodou zvolený zhodne s názvom Alt-Right hnutia New Europe, teda kontrakultúry či tech-avantgardy pravicového radikalizmu v Európe, upozornil Maik Fielitz z Goetheho univerzity vo Frankfurte.
Internet vygeneroval možnosť bezpečného priestoru pre akékoľvek sociálne hnutie, jeho rast a rozvoj komunity. Ukazuje to aj na príklade diskurzu európskeho človeka ako obete globalizmu s dôsledkom migračnej krízy. Vďaka izolácii v online priestore je možné nerušene pestovať násilie bez hraníc. V Nemecku sa útokov na utečenecké domovy dopustili takto ľudia, ktorí formálne nesedia do profilu bežných páchateľov takýchto útokov a stimulácia ich tendencií prebehla práve v rámci internetových komunít. Bezpečný priestor na saturáciu násilia takto našiel koniec koncov aj Anders Breivik.
Disonantné vízie
Prezentáciu umeleckých intervencií a inovácií s politickým presahom predostrel zakladateľ portálu Monoskop, Dušan Barok. Jeho prezentácia smerovala k diskusii o open access platformách a online knižniciach. Práve prístup ku kultúre bez ohľadu na hranice a bez ohľadu na fyzické limity umožňuje poznanie, ktorého limitom je len človek sám. V diskusii o politických alternatívach došlo počas programu viackrát aj na obvinenie ľavice z toho, že nie je dosť atraktívna, aby prilákala pozornosť mladých ľudí, že zabúda na triednu otázku. Hostia tiež upozornili na to, že by mal byť koncept pravdy v ľavici dosť jasne a zreteľne artikulovaný.
Kei Kreutler, strategická manažérka pre decentralizovanú aplikáciu Gnosis na báze Etherea, rozvinula príklad blockchain komunít a ich možnosti podieľať sa na rozhodovaní o investovaní. V roku 2010 bol jeden z blockchainov s názvom DAO hacknutý a komunita sa rozhodovala, ako s ním naloží. Diskusie o rozhodovaní zohľadňujú všetky matematické paradoxy teórie hier, tragédiu commons či byzantské zlyhania. Napriek možnosti nakódovať rozhodovací proces a v nejakej forme preniesť konanie na počítač a priznať mu tým subjektivitu pretrváva „ľudský“ spôsob podieľania sa na rozvoji a spravovaní. Ten však komunitu štepí na individualistickú a komunitárnu vetvu. Kolektívne vedomie davu, ktorý sa vyskytuje pri spoločenských udalostiach, môže byť podľa výtvarníčky Jasmijn Visserovej stimulované k inteligencii práve výtvarným umením. Dav je definovaný miestom a časom, prípadne svojou témou či úplnou náhodnosťou výskytu. Vo svojej tvorbe ukazuje príklady spoločenskej organizácie v čase a priestore. Je fascinovaná živými prenosmi, organizáciou času, počítaním produktivity. Na príklade asociácie ruského básnika Chlebnikova a jeho teoretických prístupov k číslam v nadväznosti na spoločenské konflikty ukazuje komunitu Kalmykov, budhistického národa v Rusku, ktorý bol takmer vyvraždený Stalinom a cez historické vypätie sa dostal k bodu, v ktorom sa momentálne venuje budovaniu megalomanského šachového mesta.
Aj keď bolo snahou podujatia podporiť teoretické ukotvenie mediálneho umenia a priniesť do košickej komunity medzinárodný rozmer, hostia, ktorí sa na mieste ocitli, ocenili najmä možnosť vzájomného dialógu v unikátnej interdisciplinárnej konštelácii a čas i priestor na premýšľanie. Disonantné duo, to sú Marko a Katarina, Košičania z Belehradu, ktorí prinášajú globálnu perspektívu, ale čelia pravidelnej úradnej disciplíne kvôli svojmu občianstvu, teda kvôli limitom súčasnej Európy. Fyzické, politické a digitálne hranice sú skutočnou dilemou novej Európy. Ich vyžadovanie v internetovom a eliminácia v reálnom priestore je často počutým želaním, ktoré je však zatiaľ zdanlivo disonantné.
Autorka je sociologička
