Neviditeľný šepot v uvažovaní filmov Angely Schanelec a Joanny Hogg

Roberta Tóthová15. januára 2022310
foto: Z filmu Môj pomalý život (2001), Angela Schanelec, German Films

Všetky filmy Nemky Angely Schanelec a Britky Joanny Hogg sú pozvánkami do neznáma, hoci svoje filmové hĺbania o prostom jestvovaní obe režisérky vsádzajú do bežnej, hmatateľnej reality európskych miest, občas i vidieka (Hogg: Archipelago, Schanelec: Cesta snov). Ich filmové úvahy sa dotýkajú konkrétneho bytia neobyčajne vnímavých postáv, ochotných prekračovať samé seba. Vytvárajú nám priestor na spoluúčasť v živote protagonistov, ktorí sa nám predstavujú v presných náznakoch s minimom akcie. 

Zmysel i nezmysel smiešneho pobývania na planéte Zem sa ukazuje pri banálnom jedení popoludňajšej polievky, vynorí sa za rohom vo fotogenickom Marseille či počas repetitívneho nudného líhania do postele v letnom sídle na kopcoch v mestečku Archipelago. Udalosti, ktoré najviac poznačia postavy a posunú ich v deji, často ani nevidíme priamo (Schanelec: Marseille, Miesta v mestách, Hogg: Suvenír). Stretávajú sa tu milenci, súrodenci, rodičia a deti, ale aj cudzinci, flanéri či instantné známosti.

Obe autorky nabádajú svoje publikum k tvorivosti, anticipácii, asociatívnemu spájaniu a predvídaniu neviditeľných, nevyslovených skutočností. Zaužívané spojovníky a dramaturgické orientačné pomôcky vynechávajú ostrým strihom a práve to je príznačné pre ich uvažovanie o dramaturgickej skladbe.

Už pri výbere z fiktívnej či odpozorovanej reality býva pre ne zásadou striedať banalitu s jej anomáliami. Aj filmy, v ktorých sa nič [Read More]

Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri:

Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.