Kapela Tittingur je strop toho, čo sa na našej undergroundovej klubovej mikroscéne za posledné obdobie deje. O to viac ma saturovalo, že koncom mája vydali – na vlastnom, nedávno vzniknutom labeli Weltschmerzen (pomenovanom podľa nového hudobného projektu dvojice Tittingur a Tomáša Prištiaka) svoj tretí album Epiphany.
Tittingur, teda Dominik Suchý a Matúš Mordavský, produkujú expresívne hravú a intelektuálne uzrozumenú nadstavbu postindustriálneho techna, na aké sme zvyknutí zo studeným potom obliatych rave-ov. Na tých by Tittingur pravdepodobne vypaľoval „klasikou dancefloorových žánrov“ zakalené pohľady. Omnoho viac mu pristanú pódiá mimo klubovej maternice, chalani totiž často importujú svoje live koncerty do okrajovejších a „neskúsenejších“ teritórií. Vlani napríklad „túrovali“ po slovenských regiónoch (znovuobjavených iniciatívou Čierne diery, ktorá sa usiluje predĺžiť život chátrajúcim industriálnym architektonickým pamiatkam na Slovensku), kde je takýto typ podujatí raritou a keď sa obyvatelia raz za čas rozhodnú pookrieť, zrejme skôr ponocujú pri starom dobrom metale či lokálnych rockových kapelách. V kontexte s ich výbušnosťou a nepredvídateľnosťou následkov „počítačovej hudby“ je dialóg s neskúsenejším publikom, ktoré nie je ich primárnou cieľovkou, akýmsi umelecko-sociálnym experimentom a za Tittingurom prirodzene cestujú aj Bratislavčania.
Epiphany konzervuje naliehavú kolektívnu úzkosť svojej generácie a kto to dnes v ich hudbe necíti, pravdepodobne nepočúva s porozumením. Stelesňuje svet, ktorý zakrátko pominie. Na tomto spráchnivenom teréne však rastie sebavedomý, prispôsobivý mutant. Nemôžem sa ubrániť analógii s preživšími púštnymi ľuďmi vo filme Mad Max, ktorí stelesňujú nostalgiu za kedysi živým svetom. Ten je navždy rozbitý a jeho ruiny privlastnené mocnými.
Epiphany sa epicky vytŕha zo starého sveta, kreslí nové, temné a morom vymyté mapy zaprášených zajtrajškov. Tittingur má obrovské gravitačné pole, jeho zvuková krajina je ťažšia ako zem. Občas v dunení vlastného „asfaltu“ ustrnie, aby v ďalšom okamihu explodovalo všetko, čo neujde. Novým poriadkom je betónom zarastené bludisko v opustenej továrni na výrobu prízrakov.
Tittingur: Epiphany. Weltschmerzen 2020.
Roberta Tóthová
