2020 06 PalestínaTematický KapitálMapy, technológie a kolonializmus v Palestíne

Zena Agha9. júna 202060

 

 

Mapovanie je v Palestíne/Izraeli už dlho otázkou moci, imperializmu a vyvlastnenia. Od čias Britského mandátu až dodnes sionistickí (a neskôr izraelskí) kartografi využívali mapy s cieľom zničiť fyzické, geografické a sociálne aspekty väzby Palestínčanov k pôde a spochybniť ich územné vlastníctvo. Nástup technológií Global Positioning System (GPS), softvéru Geographic Information Systems (GIS) a nárast počtu satelitov na diaľkové snímanie umožnili v posledných desaťročiach presné a komplexné mapovanie územia Palestíny. Miesto toho, aby sa tieto možnosti využili, však subjekty zdieľajúce satelitné snímky, vrátane Google, pokračujú vo vymazávaní Palestíny tým, že zdieľajú snímky s nízkym rozlíšením, Palestínčankám a Palestínčanom navrhujú trasy, ktoré nemôžu použiť, označujú miesta nepresnými či hebraizovanými názvami, alebo jednoducho zobrazujú územia obývané Palestínčanmi ako prázdne – pixelizovanú terra nullius. Nesprávne mapovanie ovplyvňuje spôsob, akým Palestínčania chápu priestor, a odcudzuje ich vlasti.

 

Aj keď moderné mapy ašpirujú na matematicky presný realizmus, v skutočnosti nikdy neboli iba odrazom reality, ale vytvárali a podsúvali určitý spôsob vnímania Zeme, na ktorej žijeme. Čiary nakreslené na mape oddeľujú krajiny od oceánov a krajiny navzájom. Územia medzi čiarami predstavujú národné štáty: socio-politické entity vypĺňajúce suverénny priestor. Napriek tomu, ako štáty vznikali v Palestíne, Sudáne či Tibete, a napriek tomu, s akými procesmi dezintegrácie bol ich vznik spojený, sú štáty v medzinárodnom rámci prijímané ako stále entity. Na súčasných mapách, v ktorých je trojrozmerný povrch Zeme projektovaný na dvojrozmernú rovinu, sú štáty zobrazované ako konečné, objektívne a zjavné znakové vyjadrenia politickej reality.

 

V priebehu posledných desaťročí boli tieto projekcie, najmä všadeprítomná valcová Mercatorova projekcia, kritizované ako eurocentrické. Na štandardnej mape sveta je severná pologuľa umiestnená navrchu a Európa je presne v strede. Mercatorova projekcia osobitne skresľuje relatívne veľkosti kontinentov: zásadne zmenšuje Afriku a Južnú Ameriku, kvôli čomu sa Európa, Severná Amerika, Austrália a najmä Grónsko javia ako oveľa väčšie než v skutočnosti sú.

 

Súčasné mapy sveta sú inherentne koloniálnymi a nacionalistickými výtvormi odrážajúcimi v prvom rade západné teritoriálne výboje a ovládnutie nadobudnutého územia. Mapy, ktoré boli pôvodne vyvinuté najmä ako navigačné pomôcky, sa rýchlo stali nástrojmi, pomocou ktorých bola Zem (a jej bohatstvo) umelo rozdelená medzi koloniálne mocnosti. Len uväznenie rôznorodosti v jednotných, homogénnych a ohraničených územiach umožnilo ustanoviť nadvládu koloniálnych mocností a následne ju konsolidovať a udržiavať. Paul Carter tvrdí, že mapy boli „hieroglyfom imperiálnej snahy rozdeliť a klasifikovať zemský povrch s cieľom okupovať jeho časti a ovládať jej zdroje“.

 

Tento prístup sa prejavil aj v moderných mapách nakreslených na Blízkom východe počas a bezprostredne po prvej svetovej vojne britskými a francúzskymi imperiálnymi mocnosťami. Stelesnený bol v Sykes-Picotovej dohode z roku 1917 a na konferencii v San Reme v roku 1920. Nové mapy vytvorené Európanmi premenili región, ktorý pôvodne pozostával z teritoriálne súvislých administratívnych jednotiek Osmanskej ríše, na nesúvislý súbor území vyznačených dlhými, priamočiarymi úsečkami, z ktorých vyvstali nové protektoráty – Irak, Transjordánsko, Palestína, Libanon a Sýria. Tieto krajiny dostali do vienka novopečených imperiálnych monarchov a paternalistické systémy vládnutia.

 

Pre pokračovanie článku a pre prístup do archívu, si prosím zakúpte ročné predplatné. Ďakujeme a prajeme dobré čítanie.

 

Autorka pôsobila v rokoch 2017 až 2019 v palestínskej ľudskoprávnej organizácii Al-Shabaka ako odborníčka na americkú zahraničnú politiku. V rámci svojej expertízy sa venuje izraelskej výstavbe osád na okupovaných palestínskych územiach, špecializuje sa najmä na Jeruzalem, moderné dejiny Blízkeho východu a súvisiacu územnú prax. Pracovala pre The Economist, iracké veľvyslanectvo v Paríži a palestínsku delegáciu pri UNESCO. Publikovala komentáre v The Independent a The Nation, spolupracovala s BBC World Service, BBC Arabic a El País. Píše aj básne. Narodila sa v Londýne, v súčasnosti žije v New Yorku.

 

 

Text vyšiel v januári 2020 pod názvom Maps, Technology, and Decolonial Spatial Practices in Palestine na webe organizácie Al-Shabaka

 

 

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *