Prejsť na hlavný obsah

Hľadať

Vaše vyhľadávanie momentálne nezahŕňa produkty.

Pre vyhľadávanie v e-shope prejdite sem.

Návrat do raja

Počet zhliadnutí:

Avatar 2: Cesta vody (2022) má jednoznačnú environmentálnu a antikolonialistickú agendu. Planéta Pandora, kde sa dej filmu odohráva, zosobňuje ideálny svet, v ktorom fauna a flóra prebývajú v harmónií. Do veľkolepého vizuálu je zabalená výzva na prehodnotenie vzťahu k pozemskej prírode – film sa však nevzdáva klasickej binárnej opozície medzi prírodou a kultúrou.

Avatar 2: Cesta vody sa radí k filmom, ktoré sú v prvom rade audiovizuálnou atrakciou – prináša vysoko technologizované, spektakulárne predstavenie. V súvislosti s Cestou vody sa spomínalo najmä inovatívne použitie najnovších efektov metódy natáčania tzv. motion capture, ktoré pomerne presne replikujú správanie vody na rozličných povrchoch a pohyb tiel vo vode. Dej sa podriaďuje vizuálu – rozprávanie je vystavané tak, aby predviedlo čo najviac atraktívneho pohybu v lahodných farbách. Čo sa príbehu týka, od takého opulentného filmu sa očakávalo trochu viac, a to aj po zohľadnení jeho mainstreamového zacielenia.

Režisér James Cameron sa snaží vytvoriť nový, osobitý svet a vtiahnuť doň diváctvo útokom na zmysly. Okrem bojových scén (ktoré Cameron údajne v strihu skracoval s cieľom nepodporovať fetišizáciu zbraní) film mámi predovšetkým pôsobivým prírodným prostredím planéty Pandora, ktorá stojí v centre príbehu. Vegetácia na Pandore je bujná, vlhká, dokonalá – ako z knihy Genezis. Cez štíhle stromy džungle prenikajú dokonale nakomponované lúče svetla a dopadajú na tváre šelmovitých humanoidov Na’vi.

Hlavná misia Jakea Sullyho, hrdinu, ktorého sledujeme v Avatarovi 2 v pozícii otca a náčelníka kmeňa, spočíva opäť (rovnako ako v prvom diele) v zastavení ľudských kolonizátorov zo Zeme, ktorí sa pokúšajú plieniť a kapitalizovať prírodné zdroje Pandory. Okrem drancovania však ide aj o osobnú vendettu záporáka Quaritcha voči Jakeovi Sullymu za to, že ho v prvom diele Avatara zabil. Quaritch sa vracia ako avatar, pričom jeho nové vtelenie je preňho symbolickým trestom – ocitol sa v tele, ktoré patrí k ním nenávidenej rase. Prenasledovaný Sully spolu s rodinou opúšťa svoj lesný kmeň, aby ho ochránil. Útočisko nachádzajú u kmeňa, ktorý obýva pobrežie.

Príroda verzus kultúra

Pandora sa koncepčne veľmi podobá na (nepotvrdenú a dnes okrajovú) vedeckú hypotézu Gaia, podľa ktorej je Zem superorganizmom schopným samoregulácie. Rovnako je Pandora centralizovaným vyšším vedomím, ktorému sa podriaďuje všetko živé, čo ju obýva. Pre Na’vi predstavuje hmatateľnú bohyňu, ktorá s nimi v prostredí džungle komunikuje prostredníctvom svetielkujúceho stromovitého tvaru. Ide o zhmotnenie Pandorinho vedomia, na ktoré sa Na’vi dokážu napojiť pomocou vlasov. V podmorskom prostredí podobný výbežok vedomia/chrám pripomína koralový útes. Prepojenie s prírodou je v Avatarovi doslovné – postavy Na’vi sú konštruované v súlade so stereotypom o prírodných národoch.

Film operuje s binárnou opozíciou, ktorej korene sú hlboko zapustené v myslení západného sveta: príroda je chápaná ako idealizovaný počiatočný stav, z ktorého sa následne bolestivým civilizačným procesom oddelila kultúra, charakterizovaná fetišom rácia a technológiou. Ľudia vo svete Avatara vyvinuli napr. technológie klonovania či dlhého medziplanetárneho letu a takmer vždy sú vyobrazení ako súčasť nejakého stroja s ničivým potenciálom alebo obvešaní pretechnizovaným výstrojom.

Vedľajším príznakom kultúry, vyššieho poznania a moci nad prírodou je morálny úpadok a deštrukcia – ľudských kolonizátorov slepo motivuje vedecko-technický pokrok a predovšetkým zisk, ktoré sú generované skúmaním a ťažbou prírodných zdrojov Pandory.

Opozitný vzťah prírody a kultúry umožňuje vymaniť sa z prírody a získať nad ňou prevahu. Keď je kultúra hierarchicky nadradená prírode, môže ňou voľne disponovať. Ušľachtilý druh Na’vi na rozdiel od kultúrou poznačeného (bieleho) človeka ešte stále tvorí súčasť prírodného sveta. Film chce presvedčiť, že Na’vi žijú so svojou planétou v harmónii – nepoškvrnení a nepoškvrnené civilizáciou, a teda lepšie než „pokazení“ ľudia. Filozof Slavoj Žižek zastáva názor, že rovnocennosť nastáva vtedy, keď je pôvodnému obyvateľstvu priznaná schopnosť konať rovnaké zlo ako kolonizátorom. Vytvorenie binárnej opozície medzi zlými kolonizátormi, ktorí prírodu len drancujú, a dobrými pôvodnými obyvateľmi, ktorí prírodu výlučne chránia, opäť vedie k vytvoreniu disproporčného vzťahu. Zároveň ide o spôsob, akým sa na symbolickej úrovni potomkovia môžu dištancovať od svojich kolonizátorských predkov, a stále si zachovať istú formu nadradenosti nad pôvodným obyvateľstvom. Lebo nad piedestálom, kam Cameron stavia Na’vi a ich idealizované prepojenie s prírodou, stojí on sám so svojím paternalistickým, zhovievavým nadhľadom. Nostalgicky rojčí o starých dobrých, slnkom zaliatych časoch v raji, keď človek a príroda boli ešte jedno a život plynul v pokojných cykloch. Tento pohľad zastáva ako niekto, kto dosiahol tretí stupeň osvietenia, pretože si uvedomil deštruktívnosť ľudskej kultúry a na základe tohto poznania sa rozhodol vrátiť späť k matke Zemi.

Hlavný hrdina tento postoj zrkadlí. Jake Sully je človek, ktorého v kmeni Omaticaya prijali za svojho (v podstate Winnetou). Sully morálne presahuje Na’vi aj kolonizátorov. Jeho heroický návrat k prírode je totiž informovanou voľbou, ktorá si vyžiadala obeť v podobe doterajšieho života.

Puto s planétou

Počas sledovania filmu som sa snažila dopátrať, v čom spočíva ten špeciálny, harmonický, „iný“ typ bytia Na’vi, ktorého existenciu film neustále podsúva. Na’vi žijú v patriarchálne organizovaných kmeňoch: Jake Sully je náčelník, a tak aj jeho vlastní synovia mu odpovedajú „áno, pane“. Sullyho manželka Neytiri bojuje po jeho boku, ale rozhodovanie o osude rodiny spočíva prevažne na jeho pleciach. Zvieratá lovia s mierou. Adoptovaná dcéra Kiri zažíva pri spojení s Pandorou záchvaty a dokáže komunikovať s prírodou (viac sa pravdepodobne dozvieme z pripravovaného tretieho a štvrtého dielu). Pobrežní Na’vi majú jedinečné a rovnocenné spojenie s tulkunmi, morskými živočíchmi, ktoré dokážu inteligentne komunikovať – ku každému a každej Na’vi prináleží tulkun, na ktorého sa vedia napojiť prostredníctvom svojich vlasov. Tulkuny sú pacifistické tvory podobné veľrybe. Ľudskí veľrybári ich lovia kvôli tekutine, ktorú im extrahujú z hlavy, pretože je vzácna a veľmi drahá.

Vznik medzidruhového puta medzi Na’vi a tulkunom vykresľuje aj príbeh, ktorý sa začína dramatickou scénou naháňačky. Obrovská dravá ryba prenasleduje Sullyho syna Lo’aka, telom búra kamenné previsy a koralové útvary, nehľadí na nič, čo jej stojí v ceste, len aby dolapila svoju kostnatú korisť. Absurdné naháňačky s nebezpečnými zvieratami samozrejme nie sú zvláštnosťou Avatara, ale vecou filmovej konvencie. Patria do kategórie mechanistickej koncepcie zvieraťa ako stroja (v tomto prípade na zabíjanie – „killing machine“). Ničí všetko naokolo, prejavuje neprimeranú silu a samo pritom pôsobí nezraniteľne, necíti žiadnu bolesť. Lo’aka zachráni tulkun, s ktorým sa spriatelí. Postupne o ňom zisťuje, že v snahe zachrániť svoju rodinu bojoval s veľrybármi, čím sa spreneveril tulkunskému pacifizmu, a bol vylúčený zo spoločenstva. Spoločnými silami pomôžu Sullymu poraziť nepriateľa, a zároveň mierumilovným tulkunom dokážu, že brániť sa je v poriadku. Charizmatická veľrybia megafauna pars pro toto demonštruje špeciálny vzťah medzi Na’vi a Pandorou. Tulkuni sú jediný druh, vďaka ktorému je možné toto puto pozorovať – a to len preto, lebo spĺňajú kritérium výnimočnej inteligencie . Hodnota tvora sa (aj) na Pandore odvíja od toho, či je považovaný za racionálneho.

Na’vi sa vlasmi spájajú aj so zvieratami, ktoré používajú na transport. V kraji pobrežného kmeňa ide o lietajúce ryby. Tie sa delia na dva typy: drsnejší, pripomínajúci krokodíla, na ktorom jazdia muži, a jemnejší, zaoblený a bez zubov, na ktorom jazdia ženy a deti. Keď sa Sully učí jazdiť na lietajúcich rybách, ako správny mačo zamietne ponuku vyskúšať si prvú jazdu na jemnejšom type ryby. Namiesto toho sa priviaže k drsnému jedincovi a nechá sa ním vláčiť, až kým si ho nepodmaní. Obháji tak svoju dominanciu a víťazoslávne sa vracia späť ku skupine. Lietajúce ryby sú napriek vlasovému prepojeniu pre Na’vi analogické k autám – bez interiority, ktorú film v plnej miere priznáva tulkunom.

Aby sme to zhrnuli, rovnocenný vzťah nemajú Na’vi ani s rybami, ktoré lovia, ani s tými, ktoré lovia ich, a ani s tými, na ktorých jazdia. Tulkuny a stromovité útvary, cez ktoré sa prejavuje Pandora, majú kognitívne schopnosti aspoň na úrovni Na’vi a len vďaka tomu si zaslúžia vzájomnosť a rešpekt. Úzus v hierarchii je postavený na kritériách užitočnosti a racionality. A odtiaľ nie je vôbec ďaleko ku kapitalizácii prírodných zdrojov a nekonečnému prehlbovaniu vedecko-technického poznania, ktoré motivujú ľudí, aby plienili Pandoru. Na’vi sa tak v základnom chápaní prírody od kolonizátorov príliš nelíšia, aj keď film deklaruje glorifikovaný opak.

Avatar 2: Cesta vody, réžia: James Cameron, USA, 2022.

Autorka je filmová scenáristka a študentka estetiky