Koniec vlády Práva a spravodlivosti je po nedeľných parlamentných voľbách v Poľsku veľmi dobrá správa. Inú nemáme.
Keď grafik a satirik TMBK na českom portáli Seznam Zprávy venuje meme Poľsku, máte dôvod myslieť si, že sa deje niečo naozaj dôležité. V nemocničnej sále stoja lekári pri lôžku pacientky. „Dobrý deň, je rok 2043. Dvadsať rokov ste boli v kóme,” hovorí jeden z lekárov. Pacientka: „Neviete, kto vtedy vyhral voľby v Poľsku?” „Bohužiaľ nie, stále totiž sčítavajú hlasy,” znie odpoveď. Tu sa vtip končí. Ale vyzerá to nakoniec tak, že v Poľsku spočítajú hlasy rýchlejšie.
Píšem tento text v pondelok večer a na stránke Štátnej volebnej komisie sú už zverejnené výsledky zo skoro 99,5 % obvodov do Sejmu aj senátu. Ťažko sa vzdávam nechutného didaktizmu, preto pripomeniem, že – celkom inak ako na Slovensku, kde celý štát hlasuje s jedným zoznamom kandidátov – voľby do poľského Sejmu (parlamentu) prebiehajú v 41 volebných obvodoch, na ktoré je celé Poľsko rozdelené. Aj keď sa volebné kvórum počíta pre celú krajinu, mandáty sa prideľujú v jednotlivých obvodoch. Preto je dôležitá nielen celoštátna podpora strán, ale aj to, ako sa tieto hlasy prerozdelia. Podobne ako v Čechách v roku 2021, keď koalícia SPOLU (ODS, KDU-ČSL, TOP 09) síce získala viac hlasov ako ANO 2011, no strana Andreja Babiša mala aj tak o jedného poslanca viac ako víťazi.
Zdá sa, že konečné výsledky potvrdzujú to, čo sme už od nedeľného večera vedeli z exit pollu pripraveného agentúrou Ipsos: víťazom volieb sa stala strana Právo a spravodlivosť (Prawo i Sprawiedliwość) Jaroslawa Kaczynského, ktorú podporilo približne 35,5 % voličov a voličiek. Na druhom mieste skončila Občianska koalícia Donalda Tuska s 30,5 %, za ňou koalícia Tretia cesta (Trzecia Droga) so 14,5 %, Nová ľavica (Nowa Lewica) s 8,5 % a protisystémová Konfederácia (Konfederacja) so 7,15 %. Právo a spravodlivosť bude mať v 460-člennom Sejme najväčší klub s takmer 200 poslancami. Ale všetko nasvedčuje tomu, že po ôsmich rokoch vládnutia prenechá strana Jaroslawa Kaczyńského moc stranám, ktoré doteraz tvorili tzv. demokratickú opozíciu, teda koalícii KO, Novej ľavice a Tretej cesty (spolu približne 248 kresiel).
Politici a komentátori dlho hovorili o výsledkoch exit pollu veľmi opatrne a odvolávali sa na „slovenský prípad“, keď podobný prieskum nedávno nesprávne určil víťaza. Ak nepočítame skutočnosť, že Konfederácia chcela nasledovať cestu vyšliapanú v Bratislave a zapísať ochranu hotovosti do poľskej ústavy, zdá sa, že toto je jediná poľská zmienka o nedávnych slovenských voľbách do jednokomorového parlamentu.
Víťazstvo PiS je príliš malé na to, aby Jarosław Kaczyński vládol ďalšie štyri roky a to je pre Poľsko dobrá správa. Radím však tlmiť emócie a entuziazmus držať na uzde. Tak ako by prípadné rozhodnutie Petra Pellegriniho o koalícii s Michalom Šimečkom neznamenalo, že by sa zo dňa na deň stali zo všetkých Slovákov a Sloveniek progresívni Európania obrnení voči konšpiráciám kremeľského naratívu, tak ani koniec vlády PiS nebude znamenať koniec vlastných poľských problémov. Ako mávnutím čarovného prútika nezmizne SMER, Republika, ich lídri, voličstvo ani problémy, vďaka ktorým rastie ich podpora. Pri obrovskej volebnej účasti (vyše 74 %, najvyššej v histórii Poľska od roku 1989), po ôsmich rokoch vlády, nespočetných škandáloch, po zavedení takmer úplného zákazu interrupcií v Poľsku, po obrovských protivládnych demonštráciách, získala strana Jaroslawa Kaczynského 35,5 % hlasov. Kaczyński neprehral – podobne ako v prípade Andreja Babiša v Čechách v roku 2021 – porazenými sú jeho potenciálni koaliční partneri. V Čechách sa vtedy pred bránami parlamentu ocitli komunisti a sociálni demokrati, ktorí mohli s ANO 2011 a s SDP vytvoriť prípadnú parlamentnú väčšinu. Konfederácia, ktorú časť publicistov vnímala ako budúceho koaličného partnera PiS, v nedeľu očakávania nesplnila.
Ešte donedávna sa Konfederácia v prieskumoch tešila 16-percentnej podpore a zdalo sa, že je treťou silou na poľskej politickej scéne. Nakoniec získala len niečo vyše 7 %. Je pravdou, že v porovnaní s voľbami v roku 2019 sa jej počet poslancov mierne zvýši. S poklesom podpory Konfederácie sa sny PiS o ďalšej vláde rozplynuli. Konfederácia je konglomerátom rôznych strán. Spája ju euroskepticizmus a odpor k ukrajinským utečencom. V jej radoch sú politici, ktorí by sa bez problémov ocitli v slovenskej Republike, ale aj monarchisti či vulgárni libertariáni, ktorí navrhujú demontáž systému sociálneho zabezpečenia alebo verejného zdravotníctva. Možno im PiS v závere kampane sama brnkaním na protiukrajinskú strunu zobrala vietor z plachát. Pravdepodobne nepomohli ani bláznivé nápady straníckych kandidátov podporujúcich myšlienku konzumácie psov alebo koncept „ľahkej pedofílie“, ktorá, ako sa vyjadril jeden z lídrov strany, Janusz Korwin-Mikke, „nie je spoločensky škodlivá“.
Nebude to ľahké. Občiansku koalíciu (t. j. Občiansku platformu s jej prístavbami), Tretiu cestu (t. j. PSL a Poľsko 2050), Novú ľavicu (t. j. postkomunistov z SLD, strany Jar (Wiosna) a Spolu (Razem) čakajú ťažké rozhovory o vytvorení vlády anti-PiS. Na jej čele bude pravdepodobne stáť Donald Tusk. Treba však pripomenúť, že práve Tuskova vláda priniesla Poľsku osem rokov vlády Jaroslawa Kaczynského. PiS neprišla z ničoho nič, rovnako ako SMER správne identifikoval potreby značnej časti našej spoločnosti. Čo majú spoločné kresťanskí demokrati Tretej cesty, Nová ľavica a bližšie nešpecifikovaná Občianska koalícia, vrátane kresťanských demokratov, ktorí na vlne ideologickej vojny v Poľsku ukryli svoj konzervativizmus a zároveň ukázali tvár progresivistov a aktivistov za práva žien (otázka je, na ako dlho)? Veľa nie. V podstate nič okrem túžby odstaviť Jaroslawa Kaczynského od moci. Na začiatok to asi stačí, no toto palivo sa môže rýchlo minúť. Koľko priestoru nájde nová vláda na realizáciu ľavicových požiadaviek? Vzhľadom na slabý výsledok ľavice – nie veľa.
Strany antiPiS získali aj Senát, ale nová vláda sa bude musieť popasovať s nepriaznivo naladeným prezidentom Andrzejom Dudom, ktorý pochádza z PiS, a s proPiSovským ústavným súdom (jeho rukami bol v Poľsku zavedený de facto zákaz interrupcií) alebo s nepriaznivo naladeným šéfom národnej banky NBP. Nové prezidentské voľby sa uskutočnia v roku 2025.
Teraz – podľa politických zvyklostí – poverí Andrzej Duda zostavením vlády kandidáta víťaznej strany, t. j. PiS. Tá nemá šancu získať parlamentnú väčšinu. Predstava, že by dokázali na svoju stranu pritiahnuť toľko poslancov zo strán, ktoré deklarujú, že sa s Jaroslawom Kaczyńským nechcú rozprávať, sa zdá byť skôr niečo ako sci-fi. Nie je dôvod počúvať ani niektoré hlasy naznačujúce, že by strana PiS mohla siahnuť k protiústavným krokom, aby neprišla o moc. V poľských sociálnych sieťach kolovala fotografia armády údajne vo varšavských a radomských uliciach. Mal to byť dôkaz, že PiS sa za žiadnu cenu nehodlá vzdať moci. V skutočnosti v uliciach poľských miest žiadna armáda nie je a fotografia pochádza z talianskeho Bergama počas pandémie COVID-19. To len ukazuje, aká je nálada a čo sme s našou demokraciou urobili.
Je pravdepodobné, že Poľsko bude mať ako vianočný darček novú vládu, ktorú vytvoria strany doterajšej opozície. Absencia konkrétnych legislatívnych ustanovení umožnila vláde Andreja Babiša vydržať celé mesiace napriek tomu, že nemala parlamentnú väčšinu. V Poľsku však lehoty presne vymedzuje ústava. Po zvolaní parlamentu prezident pravdepodobne poverí vytvorením vlády politika PiS; keď tento politik vo svojej misii zlyhá, ďalší krok patrí parlamentu. V ňom všetko nasvedčuje tomu, že Tusk bude mať väčšinu.
Autor je novinár, publicista. Vo vydavateľstve Wydawnictwo Poznańskie vyšla jeho kniha „Słowacja. Apacze, kosmos i haluszki”. Žije v Krakove.
Preložil Jakub Zapotoka
Text je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.
V rámci projektu Perspectives si k téme Ohrozenie demokracie môžete prečítať aj tieto texty či vypočuť podcasty z partnerských médií:
Václav Lang: Slovensko na scestí (Revue Prostor)
Bátorfy Attila: Médiahelyzet Magyarországon – #01 Médiaháborúk és a média konfliktusai [State of Media in Hungary – ep.1: Media wars and conflicts] (EPER)
Karolis Vyšniauskas, Eglė Murauskaitė: Izraelis ir Gaza: Eglės Murauskaitės ir Ievos Koreivaitės dialogas [Israel and Gaza: a dialogue between Eglė Murauskaitė and Ieva Koreivaitė] (NARA)
Jarosław Kuisz: Trybunał Konstytucyjny to nie spółka skarbu państwa, w której zwycięzca wyborów zmienia zarząd [The Constitutional Court is not a state-owned company in which the winner of the election changes the board of directors] (Kultura Liberalna)
Redakcia: Państwo zaminowane prawnie. Jak rządzić po PiS-ie? [The state has become a legal minefield. How to govern after populists?] (Kultura Liberalna)
Jarosław Kuisz: Jak skończyć z propagandą? Czy potrzebujemy mediów publicznych? [How to end propaganda? Do we need public media?] (Kultura Liberalna)
Isabella Caldart: Žádné ojedinělé činy (JÁDU)
Tomáš Gabriel: Konec konce světa (Revue Prostor)
