2020 02 PrekariátNormostranový KapitálKeď písať o „ja“ má zmysel

Marek Hudec11. februára 2020415

 

Ja – kráčam do práce, oblial som sa kávou, opäť som tu neskoro, umývam riady, prešiel som si rozchodom a mám depresiu. Kníh písaných v prvej osobe formou denníka ako záznamov akejsi terapie a starých tráum je mnoho. 

Francúz Édouad Louis je jedným z množstva autorov, ktorí sa vo svojich dielach radšej uzatvárajú do seba, než by išli hľadať nové témy do terénu, ale prekvapivo sa mu z neho darí vystúpiť. Len dvadsaťsedemročný spisovateľ svoje spomienky opisuje neobyčajne otvorene, úprimne, drsne, zjavne bez hanby a dôležité je, že nás dokáže presvedčiť, že jeho osobné bolesti sú zároveň aj nezahojenými jazvami spoločnosti a systému. 

Jeho prvá kniha Koniec Eddyho (v slovenčine vyšla vo vydavateľstve Absynt, 2018) hovorila síce o coming oute, no ešte viac o upadajúcom francúzskom vidieku, ktorý až príliš pripomína ten slovenský. Bola to próza o netolerantnosti, o tabu homosexuality a o tom, ako školy nedokážu zabrániť šikane. Jeho ďalšia kniha Dějiny násilí (český preklad vyšiel tento rok v Paseke) sa zase zaoberá znásilnením. 

Louis opäť hypnoticky a ostro píše o jednej noci počas Vianoc, keď sa letmé zoznámenie plné nádeje a túžby nečakane zvrtne. No hoci ide o zápis z pohľadu „ja“, vypovedá viac o okolitom svete: o osude Arabov žijúcich v Európe, o chudobe a vízovej politike, ktorá láka na cestu zločinu a rúca bežné predstavy o znásilnení v temných uličkách stereotypnými postavami zvrátených opilcov. 

Znásilnenie v ponímaní autora treba hľadať v pokoji domova, v prítomnosti človeka, ktorému sme sa na základe všetkých doterajších skúseností rozhodli veriť, niekedy v bežných, napätých situáciách medzi partnermi, keď jeden odmietne počúvať, prekročí hranice, chce druhého ponížiť a povedať nie nestačí. Kniha opäť pripomína, že kauza #metoo sa zďaleka netýka len žien a že lekári, zdravotnícke a právne inštitúcie sa to musia naučiť citlivo vnímať. 

Hoci moment v knihe, keď Louis s násilníkom prehráva boj a kapituluje, môže spôsobiť pri čítaní závrat, ešte viac nás zasiahne, keď autor píše o následnej návšteve nemocnice a o tom, ako po hroznom zážitku plynie niekoľko jeho nasledujúcich dní – ako sa snaží zaradiť späť do bežného života a vrátiť sa do bytu, ktorý policajti prevrátili naruby. Kniha preto rozhodne patrí k najsilnejším čitateľským zážitkom roka. 

Marek Hudec

Édouard Louis: Dějiny násilí, Paseka, 2019

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *