Už počas cesty preplneným vlakom z Bratislavy som si prečítala, že by bolo lepšie, keby som na ďalšej stanici vystúpila a požiadala o vrátenie peňazí za lístok: „V Marikovej idú krúžkovať toho, čo dal Matovičovi do držky. Asi tam však vyhrá Republika.“ Výborne. Reportáž Andreja Bána z miesta, kde som vyrastala a kam som práve smerovala kvôli voľbám, ma rozčúlila, ale neprekvapila.
Zmienka o „Marikovej“ nastoľuje špecifický rámec očakávaní – v 90. rokoch to boli hlavne vtipy (veľa mojich spolužiakov na stredoškolskom internáte si nebolo istých, či tá dedina existuje v skutočnosti alebo len vo vtipoch, ako generické označenie zapadákova), teraz sú to skôr očakávania pitoreskných titulkov typu „opitý syn postrelil podnapitého otca“. Reportáž Andreja Bána je napísaná presne v tomto bulvárnom duchu a dôsledne napĺňa stereotypy, ktoré predznamenáva už samotný nadpis. „Dať niekomu do držky“. A som doma.
Na osobnej rovine sa ma text nedotýka. Od detstva som bola konfrontovaná s tým, že pri zmienke o tom, odkiaľ pochádzam, príde úškrn, údiv, pauza, pokus o vtip. Počítam s tým, ale zároveň rozumiem rozpakom Didiera Eribona, ktorý v Návrate do Remeša popisuje, ako v kruhoch liberálnych a umeleckých elít pri otázke o jeho triednom pôvode vždy zneistel, zaklamal alebo sa snažil presmerovať debatu inde. Je to smiešne aj smutné, ako kedy, pristihnúť sa pri tom, že je v podobných situáciách nutné vyťahovať diplomy zo zahraničných škôl a podvedome zápasiť s internalizovaným pocitom menejcennosti v kruhoch, ktoré si potrpia na vlastnú otvorenosť, inkluzivitu a citlivosť.
Som asi posledná, kto by teraz písal obranu v štýle „rodný môj kraj“, veľa vecí tu takisto vnímam kriticky a od pätnástich rokov žijem inde. Reportáž Andreja Bána ma ale irituje ako antropologičku a autorku publicistických textov. Z profesionálneho a etického hľadiska ide o text, ktorý sa nijakým spôsobom nesnaží konfrontovať existujúce stereotypy o zaostalých primitívoch v hladových dolinách, ale, naopak, s neskrývaným pôžitkom sa na nich nesie a reprodukuje ich. S akým cieľom vytvára obrazy „premrštenej maskulinity“ a primitivizmu at its finest a koncentruje ich práve sem? Francúzsky filozof Jacques Rancière považuje práve delenie ľudí na pokrokových a zaostalých za kľúčovú dichotómiu súčasnej politiky. V tejto súvislosti hovorí o „čistom rasizme“ liberálnych elít, ktoré sa spasiteľsky prezentujú ako posledná hrádza pred „špinavým rasizmom“ zaostalých vrstiev.
Reportáž Andreja Bána je toho dokonalým príkladom: Prinášam vám pohľad na zaostalosť v pornografickom detaile. Je tu všetko, čo má tento žáner obsahovať: Drsnosť a vulgarizmy, ktoré sú „niekde hlboko v miestnych“, ktorým „imponuje deštruktivita, schopnosť zničiť všetkých naokolo“, izolovanosť a uzavretosť voči svetu, chudoba, násilie, alkoholizmus, antisemitizmus, toxická maskulinita, iracionalita. Zoznámte sa s divoškou (ako miestni „pôvabne prezývajú“ poslednú obyvateľku gated chatárskej osady), zoznámte sa so starostom, ktorý nastražil kontajnerovú fotopascu na bankára z Bratislavy. Takáto sociálna pornografia poskytuje istý typ instantnej úľavy, čo je presne jej cieľom: Toto sú temné sily, ktoré to hodia Ficovi alebo Uhríkovi a zničia nám budúcnosť! Dôvody nehľadajme v udržiavanej a starostlivo reprodukovanej segregácii: Dodnes tu verejná správa, ktorej miestni tak iracionálne a pudovo nedôverujú, nevybudovala ani základnú infraštruktúru vrátane verejného vodovodu, kanalizácie alebo plynového vykurovania, oni si už poradia. Prímestský autobus sa tu točí a je to to najlepšie, čo môže urobiť. Cesta je v tejto doline jediná: vedie preč. Najlepšie by však bolo to tu celé obohnať ako skanzen a prístup umožniť len vybraným novinárom, ktorí presvedčivo popíšu stav a predostrú správu o tom, že miestni zaostalí sa z neznámeho dôvodu nedokážu stotožniť s progresívnymi víziami, ktoré ich rámcujú ako ultimátne zlo a príčinu všetkých svojich zlyhaní. Podľa všetkého im to len nedochádza, treba na nich pomaly a dobre pri tom artikulovať: „Od civilizovanej a slušnej časti Slovenska, ktorou sme my, vás oddeľuje len a len vaša vlastná zaostalosť. Málo ste sa snažili. My sme poslednou hrádzou pred expanziou vášho primitivizmu. Načisto nechápeme, prečo to nehodíte nám.“
V Hornej Marikovej vyhral SMER so 42 % hlasov, nasleduje Hlas so 16 %, SNS s 12 %. Republika získala len o dve percentá hlasov viac ako Progresívne Slovensko. V Dolnej Marikovej skončilo PS na treťom mieste, pričom predbehlo SNS, aj Republiku.
Peter
2. októbra 2023 v 18:00
Čakal som na záver nejakú silnejšiu pointu, napríklad ako teda z toho von, nejaké spojenie s Buzalkovými Postsedliakmi (keď sú už v titulku). Buzalka totiž hovorí, že aj progresívci musia osloviť vidiek a dokonca prichádza s nápadom ako.
Tomáš
3. októbra 2023 v 7:58
Presne, príde mi to nedokončený článok.
Martin F.
3. októbra 2023 v 22:11
Výborný komentár. A nič by na jeho pointe nemenilo ani to, ak by tam aj vyhrala Republika. Úplne presne vystihuje čo je problém viac-menej všetkých komentárov v SME alebo DennikuN re voľby. Už sa ani netvária, že sa snažia pochopiť o čo ide, ako po posledných voľbách…
Richard
7. októbra 2023 v 19:22
Práveže sa mi zdá, že toto je ich pokus pristupovať k voličom Smeru a Republiky s „pochopením“, a s „trpezlivosťou vysvetlovať“. To, že tento postoj je povýšenecký, si samozrejme neuvedomujú, pretože je prezlečený za cnosť – aj keď jeho motivačnou silou je v skutočnosti agresia spúšťaná vedomím, že niekto vníma svet inak.
Jana
4. októbra 2023 v 13:48
Vidíte, a ja mám pocit, že sa vás to práveže dotklo. Nevravím, že v reportáži neboli nijaké problematické časti alebo že nemohla ísť viac do hĺbky, ale vo vašom komentári mám pre zmenu pocit nadinterpretácie. Mimochodom, prečo nezareagujete reportážou o danej obci, ktorá by podliehala kritériám, ktoré ste napísala? Veľmi rada si prečítam, ako by to malo vyzerať a ako by ste sa popasovali s tým, aby to u nikoho nevzbudilo dojem stereotypizácie na takom pomerne krátkom reportážnom útvare. Sama ste sa tiež v komentári dopustili stereotypizácie elít, ale to asi neprekáža?
Ivana Rumanová
4. októbra 2023 v 19:48
Na svoje pocity máte samozrejme právo, ale na rozdiel od argumentov nemá zmysel na ne reagovať.
Mohla by som samozrejme napísať reportáž alebo román, mohla by som aj nakrútiť dokument, ja som si zvolila žáner komentára, ktorý mi umožnil reagovať na reportáž Andreja Bána, kým je aktuálna.
V komentári sa zaoberám literárnymi postupmi a stratégiami Bánovej reportáže, na ne vzťahujem koncept „čistého rasizmu“ liberálnych elít, ktorého autorom je Jacques Rancière. Kritika sa týka naratívnych stratégií a symbolického rámcovania, v mojom texte nie je ani náznak toho, že by som liberálnym elitám a priori prisudzovala určité esencialistické charakteristiky, ako to robí Andrej Bán vo svojej reportáži.
Jana
4. októbra 2023 v 21:09
Celá veta so zmienkou o vyťahovaní diplomov a pocitoch menejcennosti je snáď dobrý príklad stereotypizácie elít.
Nenašla som v Bánovom texte neskrývaný pôžitok, ani neviem, kde písal, že by „bolo lepšie, keby som na ďalšej stanici vystúpila a požiadala o vrátenie peňazí za lístok“. O premrštenej maskulinite písal v citácii Tótha, pokiaľ si pamätám, takže nadväzoval na hodnotenie človeka, ktorý tam trávi dlhšie časové úseky ako on. Minimálne v týchto bodoch to hodnotím ako nadinterpretáciu. Čo sa týka hodnotenia, že cieľom bola instantná úľava, neviem u akého typu čitateľa by po Bánovom článku nastala úľava, lebo snáď väčšina z článku pochopila, že obec to nemá vôbec ľahké, čo bolo deklarované napríklad v súvislosti so starostom, peniazmi… Z textu taktiež vyplynulo, že to, že ste z mesta, vôbec neznamená, že sa nebudete správať ako… Neviem, či je bankár elita, ale mohol by byť, takže škatuľky neplatia.
Najproblematickejší je asi odsek, z ktorého ste citovali „imponuje deštruktivita…“. Tam sa zjavne AB nechal uniesť, a to, čo mu povedal Tóth, zbytočne prešpikoval a rozpitval. Nadväzoval síce na jeho slová, ale nie je jasné, čím je to hodnotenie podložené.
Zuza Kusá
6. októbra 2023 v 7:43
Ivanka, mňa kedysi tiež potrápil obraz ľudí z Maríkovej – v dokumente Ženy z Maríkovej (Renáta Kľačanská 1994). Z kolekcie dokumentov z 90. rokov, ktoré som analyzovala pre jedno podujatie organizované B. Hochelom, to bol jediný film o nezamestnaných. Má formu ankety so ženami, ktoré donedávna pracovali v malej fabričke v Maríkovej. Redaktorka kladie všetkým ženám rovnaké otázky. Priateľsky lahodným hlasom sa ich pýta, či ich práca vo fabrike „bavila“, či sa cítia chudobné a ako ďaleko by boli ochotné dochádzať za prácou. Profesionálna milota, jemnosť a predsa kontakt ako cez sterilné rúško. Pani Kľačanská mala možno iný zámer, chcela týmito tromi otázkami niečomu „porozumieť“, no možno nezamýšľane prispela k strereotypu, že život žien na viidieku je „nedvižný“ a „bez jasného cieľa“. V klasifikácii filmov, o ktorú som sa vtedy pokúsila, som tento dokument zaradila medzi filmy „vychovávajúce k ľahostajnosti“.
Ivana Rumanová
9. októbra 2023 v 11:03
Ďakujem za správu! Film skúsim dohľadať a rada si tiež prečítam Váš text!
Ivana Rumanová
4. októbra 2023 v 21:41
Tá veta o diplomoch a menejcennosti bola o mne, to, že mám vystúpiť, je reakciou na titulku reportáže, autor textu nie je nejakým neutrálnym zapisovateľom toho, čo vidí, ale selektuje, edituje, rámcuje zažité a nesie zodpovednosť za obraz, ktorý vytvára. Je tam viac nedorozumení, toto by bolo na dlho a tento formát diskusie nie je na to najšťastnejší.
Nicolas
16. novembra 2023 v 8:46
Čo je post-sedliak? Nečítal som knihu Juraja Buzalku. Cital som len prispevok čo sa zdielal na Facebooku, a tento koncept sa mi zdál priliš skreslený, všeobecný, ktorý nezodpovedá komplexnosti reality. Rád si ale prečítam, ako si tento koncept definujete vy, lebo celkom nerozumiem spojenie medzi titulom a textom.
Kleofasz Kutya
21. novembra 2023 v 18:18
Aha, aha. Čiže ako to je, prečo v Marikovej a hocijakom inom Hornom či Dolnom Čaji vyhráva Smer, SNS a Republika?
Kleofasz Kutya
21. novembra 2023 v 18:23
…lebo „dodnes tu verejná správa, ktorej miestni tak iracionálne a pudovo nedôverujú, nevybudovala ani základnú infraštruktúru vrátane verejného vodovodu, kanalizácie alebo plynového vykurovania“ – tá verejná správa, ktorú z ostatných 13 rokov 10 rokov tvoril Smer a ďalšie 4 roky bude tvoriť, áno? A preto ho miestni volia 😀 Tak ďakujem za nepovýšeneckú a hlavne faktami podloženú analýzu 😀