2019 03 Politiky identítSociologický KapitálIslam, Corbyn a Ježiš Kristus

Michal Puchovský11. marca 2019567

Veľká Británia – krajina brexitu, dobrovoľného odchodu z Európskej únie. Turbulentné politické otrasy nešetrili Britské ostrovy v poslednom desaťročí a ich výsledkom sú zmeny na politickej mape Spojeného kráľovstva. Od čias hospodárskej krízy na prelome rokov 2007/2008 sa pomaly začal meniť aj spôsob, akým sa politické špičky vzťahovali k náboženstvu. A práve tento posun – od Davida Camerona cez Theresu Mayovú až po fenomén novej starej ľavice Jeremyho Corbyna – reflektuje spolu s ďalšími pohľadmi na náboženstvo a politiku vo svojej vedeckej monografii Cults, Martyrs and Good Samaritans: Religion in Contemporary English Political Discourse britský religionista James Crossley.

Autorky a autori, ktorí sa venujú súčasným témam, vždy stoja pred veľkou výzvou metodologického agnosticizmu. Inými slovami, ako nájsť vo svojom bádaní povestný „stred“, v ktorom budú o téme rozprávať vyvážene, bez hodnotiacich súdov a naopak vnášať do nej porozumenie? Rovno na úvod môžem konštatovať, že Jamesovi Crossleymu sa to v jeho práci, ktorú zhrnul pod názvom Kulty, martýri a milosrdní samaritáni: Náboženstvo v súčasnom anglickom politickom diskurze, podarilo mierou vrchovatou. Čitateľom a čitateľkám prináša myšlienkovo podnetnú analýzu o Veľkej Británii, ktorá má svoje presahy nielen smerom k Európe ako celku, ale paralely môžeme vidieť aj v premenách slovenského vnímania náboženstva od začiatku utečeneckej krízy.

Naprieč dejinami príhovorov politikov

James Crossley v prvých dvoch kapitolách stručne predstavuje rôzne podoby vzťahov politikov k náboženstvu. Dozvedáme sa tak, že od čias Margaret Thatcherovej, ktorá bola vychovaná v duchu protestantského metodizmu, sa v diskurze britskej politiky objavovalo kresťanstvo ako legitimizátor neoliberálnej morálky a kapitalistického spoločensko-ekonomického usporiadania. Parafrázy na biblické citáty, ako napríklad „musíme pracovať a využívať svoje talenty na vytváranie bohatstva“ (s. 11) či „nikto by si nespomenul na milosrdného Samaritána len kvôli jeho dobrým zámerom; on bol aj bohatý“ (s. 11), sa stali bežnou výbavou jej verejných prejavov. Thatcherovej vplyv sa ukázal byť výrazný aj na ďalšie politické generácie. Nielen nasledujúci konzervatívny premiér John Major pokračoval v podobnom trende verejného vyjadrovania. Rovnako k náboženstvu pristupoval aj liberálno-socialistický Tony Blair, ktorý opustil tradičnú ľavicovú interpretáciu Ježiša ako revolučnej dejinnej osobnosti, ktorá sa postavila za práva chudobných a sociálne utláčaných, v prospech Thatcherovej neoliberálneho pohľadu. Konzervatívec David Cameron tento trend už len umocnil – kresťanské hodnoty majú pomáhať vytvárať solidárnu „Veľkú spoločnosť“, ktorá sa postará o ľudí bez väčšej potreby zásahov štátu (s. 21 – 22).

Nepravý islam preniká do toho pravého

Súčasná premiérka Theresa Mayová po dlhšej dobe verejne označila kresťanstvo za jeden z pilierov vlastenectva a „britskosti“ (s. 32 – 42). Téma, ktorá je pomerne zásadná pre ruský, srbský, poľský, ale aj slovenský národ (kult Cyrila a Metoda ako tých, ktorí nám priniesli kultúru stotožnenú s kresťanstvom), sa v Británii znova objavuje aj v súvislosti s imigrantskou krízou a brexitom, spájaným s témou integrácie ľudí z iných krajín do spoločnosti a hrozby islamského terorizmu. Crossley na prvý pohľad paradoxne konštatuje, že argumentácia extrémnej pravice a probrexitových strán má styčné body s aktuálnym pohľadom britského konzervatívneho tábora na náboženstvo. Ultrapravica sa vzdialila od pohŕdania inými na základe rasy a posunula sa k ideologickej kritike islamu ako náboženstva nezlučiteľného s Veľkou Britániou a jej kresťanskými základmi. Crossley sa kvôli poznaniu názorov neváhal vnoriť do terénu a sondoval v internetových debatách a inde dohľadateľné prejavy fanúšikovskej základne extrémnej pravice. Práve tieto ponory prinášajú cenné informácie o myslení ľudí a vhodne vyvažujú a dopĺňajú rozprávanie politikov a političiek o náboženstve.

Zásadný rozdiel vo vnímaní náboženstva sa medzi ultrapravicovým a konzervatívnym politickým táborom objavuje v otázke „podstaty“ islamu. Kým už od čias Tonyho Blaira politici a političky rozprávajú o rôznych islamizmoch a fundamentalizmoch, ktoré pokrivujú pravý, nenásilný islam, extrémna pravica vníma islam ako chybný od začiatku až do konca. Crossleyho asi najsilnejšia chvíľa prichádza v momente, keď tvrdí, že obidva pohľady sú zjednodušujúce rovnakým spôsobom. Jeden aj druhý odmietajú vidieť islam taký komplexný, aký je (raz cez optiku neoliberalizmu, potom cez ultrapravicovú ideológiu), a romantizujú si kresťanstvo. Podobnú situáciu máme aj na Slovensku, kde sa Kotleba, Kollár, Sulík a Fico sporia s Európskou úniou na tému prijímania, respektíve neprijímania ľudí na úteku, a používajú argumenty o Slovensku ako kresťanskej krajine a o nekompatibilite islamu s kresťanskou tradíciou Európy. Crossley tak otvára zásadnú otázku, ktorá znie: ako vyzerá islam (a hocijaké iné náboženstvo), keď si dáme dole naše vlastné ideologické okuliare?

Britskému pracujúcemu ľudu je náboženstvo mierne ukradnuté

Takúto generalizáciu si našťastie Crossley vo svojej knihe odpúšťa. K podobným úvahám však zvádza kapitola, ktorá sa venuje analýze terénneho výskumu o politických názoroch jeho rodákov a rodáčok z menšieho industriálneho mestečka Barrow-in-Furness v severnom Anglicku. Ukázalo sa totiž, že názory ľudí na politiku formuje hlavne dlhodobo budovaná skepsa voči hlavným predstaviteľom (s výnimkou Corbyna), ktorí sa ako autority v očiach obyvateľstva mestečka zdiskreditovali. Táto nedôvera dokonca prenikla aj do názorov na zmienky o náboženstve z úst politikov. Občania a občianky mesta mnohokrát pomerne nevyberanými spôsobmi komentovali odtrhnutosť politických prejavov – o Británii ako krajine postavenej na kresťanských základoch – od reality náboženského života značne sekularizovaného mesta. Kresťanstvo ani islam neboli ani jednou z výrazných tém príspevkov na sociálnych sieťach (v meste žije minimum moslimov, cca 0,2 % z celkového obyvateľstva). Jedinou chybou krásy tohto výskumu je fakt, že sa do neho nepodarilo zapojiť nikoho z miestnej moslimskej komunity ani nikoho s inou vierou než kresťanstvom. Takto výskum nálad ľudí v Barrow-in-Furness ostal na polceste a nebol konfrontovaný s možnými protichodnými názormi.

Náboženský jazyk a britská (a slovenská) ľavica

Pomerne veľkú pozornosť venuje kniha fenoménu Jeremyho Corbyna a faktu, že človek propagujúci základné ľavicové ideály (boj proti sociálnej nespravodlivosti, mierový aktivizmus) bol schopný osloviť masy mladých Angličaniek a Angličanov, ktorí boli vychovaní v duchu neoliberalizmu. Kritika osoby Corbyna bola v niektorých britských mienkotvorných médiách pomerne silná (vrátane tých liberálne ľavicových) a často sa o jeho sympatizantoch a sympatizantkách rozprávalo slovníkom tých, čo potláčajú náboženské herézy či kritizujú nové náboženské hnutia, ako o nasledovníkoch a nasledovníčkach kultu a o Corbynovi ako o istom type charizmatického fundamentalistického lídra.

Crossley tak poukazuje na jeden z veľkých problémov, ktoré trápia ľavicu nielen v Británii, ale aj na Slovensku; a to na marginalizáciu relevantných myšlienkových alternatív voči neoliberalizmu na niečo deviantné. Na tejto vlne sa vezie aj (iracionálna aj racionálna) kritika slovenskej ľavice (Blaha, Chmelár, Perný). Slovami Slavoja Žižeka, stalo sa prakticky nemožné myslieť za hranice neoliberalizmu.

V slovenskom prípade pri ich kritike absentuje náboženský slovník a vytýka sa im hlavne myšlienková irelevantnosť kvôli odlišným názorom na zahraničnopolitické smerovanie Slovenska. Na druhej strane, Slovenská republika si za jeden z pilierov svojej štátnosti zobrala cyrilo-metodskú tradíciu, ktorú ani jeden zo spomenutých ľavičiarov nespochybňuje (respektíve nekomentuje), a len Chmelár ako jediný navrhuje opätovné otvorenie diskusie o odluke cirkvi od štátu. Nespochybňuje ju ani sociálnodemokratický Smer, ktorý cyrilo-metodský mýtus aktívne živí a voči Konferencii biskupov Slovenska vystupuje opatrne.

Čo budúcnosť?

Crossleyho analýza si necháva otvorené dvierka do budúcnosti. Pre túto chvíľu vyčkáva, akým spôsobom sa staronový Corbynov jazyk o náboženstve (návrat dôrazu na sociálny rozmer kresťanstva) usadí v politickom diskurze. Crossley predpokladá rast vplyvu sociálnych sietí na myslenie na úkor vplyvu tradičných médií, pričom argumentuje úspechom Corbyna. Otázku predstavuje aj vývoj britskej spoločnosti smerom k väčšej alebo menšej sekularizácii. Vývoj môže smerovať k popkulturalizácii náboženstva. Kam sa bude posúvať obsah slova „náboženský“ v najbližších desaťročiach vo Veľkej Británii? Stane sa v budúcnosti vo Veľkej Británii kresťanstvo niečím podobným, ako bývajú dnes intertextuálne odkazy na Hviezdne vojny, ktoré budú zhmotňovať národnú identitu bez potreby spirituálneho presahu?

Crossley, James: Cults, Martyrs and Good Samaritans: Religion in Contemporary English Political Discourse. 1. vyd. Londýn : Pluto Press, 2018. 256 s. ISBN 978-0-7453-3829-3.

Michal Puchovský

Autor je doktorandom na Ústave religionistiky FF MUNI v Brne

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Kapitál, 2018 — projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia