2019 05 OdboryHistorický KapitálHandlová čierna a červená

Adam Šumichrast10. mája 2019112

 

Čierna je zástava,

čo nad šachtami vlaje.

Len krv,

krv v baniach preliata,

krv ľudí červená je.

(Laco Novomeský, Čierna a červená, 1932)

 

Je sobota, druhého novembra 1940. Ulicami Handlovej lomozia tanky spolu s obrnenými vozidlami. Mesto, robotnícke kolónie a okolie bane obsadzujú desiatky žandárov, vojakov a gardistov. Jozefína Slimáková napísala v ten istý deň svojmu bratovi:

„Neviem, ako sa na ulicu dostať. Všade samý tank a ,mašinkvery‘. Pomery sa tu nezlepšili, plno vojska a tanky na uliciach, hrozné je to. Minister Mach tu bol vo štvrtok večer a do rána poslal vojsko, a nie, pracovať za pánaboha nejdú. Gardisti vyšli dnes ráno, ale vojsko po baňu s nimi, lebo by ich zabili tí komunisti a demokrati. Čo sa tu robí, to je škandál! Minister im povedal, keď nastúpite do práce, budem za vás robiť ďalej, aby ste dostali poopravenie platu, ale ak nenastúpite, tak ani slovo za vás nepoviem, lebo v slovenskom štáte štrajk nie je povolený. Tak vidia, aký je. Tej noci pobrali sa zavrieť aj tie ženy-komunistky, komunistov, lebo si dovolili vykrikovať na ministrov.“

Situáciu opísala aj Irena Višňovská:

„Je tu strašne zle, je tu štrajk. Je tu strašne veľa vojska a žandárov, bola tu veľká bitka pri bani, ženy zbili tých, čo išli robiť.“

Tieto ženy si hádam ešte pamätali na krvavé leto 1918, príznačné aj pre slová v básni Novomeského. Vtedy počas štrajku, ktorý začali práve ženy baníkov, tiekla krv. Žandári streľbou spôsobili tri úmrtia a početné zranenia.

 

Nové pomery

 

O slovenskom štáte, ktorý vznikol v marci 1939, koluje dodnes veľa mýtov. Jeden z najvytrvalejších je ten, že „na Slovensku bolo dobre“, pretože  hospodárstvu sa darilo. S podobnými tvrdeniami sa môžeme stretnúť aj mimo (neo)ľudáckeho naratívu. Samozrejme, v porovnaní s protektorátom Čechy a Morava či územiami, ktoré boli priamo zasiahnuté vojnou, sa na Slovensku žilo lepšie (ak by sme ignorovali to, čo sa dialo proti židovskej menšine). Situácia však bola komplikovanejšia a o blahobyte sa hovoriť nedá. Veľkým problémom bola inflácia a nedostatok tovarov. Mierny nárast miezd v rokoch 1939 a 1940 nedokázal vyrovnať tieto negatíva. Na chýbajúce potraviny sa zavádzali prídelové lístky. Handlovským baniam sa však hospodársky darilo. Došlo k nárastu ťažby a prebiehal výborný odbyt. Životné podmienky baníkov napriek tomu neboli vôbec dobré. Neprispievala k nim ani katastrofálna bytová situácia v robotníckej kolónii či zanedbané sociálne zariadenia.

Na Slovensku ľudáci už s nástupom autonómie počas jesene 1938 zlikvidovali slobodné odborové hnutie. Rokovať o mzdách a poukazovať na ďalšie problémy súvisiace s oblasťou práce sa dalo iba cez kresťanské odbory, ktoré boli ako jediné legálne (nemecká menšina mala vlastné odbory). Komunisti túto platformu využívali na odbojové aktivity. Možno hovoriť o špecifickej „entrystickej“ taktike v podmienkach diktatúry. Do odborov časť robotníctva vstupovala dobrovoľne, iní skôr z prinútenia, keďže do kolektívnych zmlúv sa zavádzalo opatrenie, podľa ktorého nárok na drahotný príplatok mali iba odborovo organizovaní pracujúci.

Prvé úsilia o zvýšenie miezd sa objavili už krátko po vzniku slovenského štátu. Baníci žiadali aj pridelenie bytov baníckym rodinám v robotníckej kolónii. Vedenie baní požiadavky odmietlo a situácia spela k štrajku. Hrozbu sa však podarilo paralyzovať. Ako sa uvádza v ľudáckej tlači, po ťažkých rokovaniach „boli tieto požiadavky likvidované“. Baníci získali jednorazový drahotný príplatok a desaťpercentné zvýšenie miezd v najhoršie platených kategóriách. Žiada sa dodať, že v Handlovej fungovala bohatá tradícia organizovania sa: od roku 1917 sa v nej uskutočnil značný počet štrajkov vrátane najdlhšieho z roku 1923, ktorý trval päťdesiat dní.

Životné podmienky sa naďalej zhoršovali, situácia sa nevyvíjala k lepšiemu. V marci 1940 prišla ďalšia požiadavka na zvýšenie miezd. Veliteľ žandárskej stanice sa vyjadril, že „v poslednom čase badať medzi robotníctvom nespokojnosť pre nedostatok životných potrieb a zvýšenie ich cien, najmä u robotníctva národnosti nemeckej, ktorí, ako bolo dôverne oznámené, mienia predložiť svoje požiadavky na zvýšenie platov“.

Pre pokračovanie článku a pre prístup do archívu, si prosím zakúpte ročné predplatné. Ďakujeme a prajeme dobré čítanie.

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *