Manifest

 

V tomto krátkom výbere predstavujeme manifest Feminizmus pre 99 %, ktorý vychádza z tradícií socialistického feminizmu a pokúša sa ich aktualizovať pre dnešnú situáciu feministického hnutia. Jeho forma aj východiská odkazujú okrem Manifestu komunistickej strany (1848) aj na Stanovisko černošských feministiek kolektívu Combahee River (1977). Jeho autorky Cinzia Arruzza, Tithi Bhattacharya a Nancy Fraser sa inšpirujú vlnou feministických štrajkov v ostatných rokoch a svoju víziu, vychádzajúcu z pochopenia všeobecnej krízy kapitalizmu, chápu ako súčasť širšieho antikapitalistického hnutia – ktoré na to, aby bolo úspešné, musí byť aj feministické.

 

Na rázcestí

 

Na jar roku 2018 prevádzková manažérka Facebooku Sheryl Sandberg povedala svetu, že by sme na tom boli „oveľa lepšie, ak by polovicu štátov a firiem viedli ženy a polovicu domácností viedli muži“ a „že by sme nemali byť spokojné a spokojní, kým tento cieľ nedosiahneme“. (…) Tú istú jar Španielsko ochromil bojovný feministický štrajk. Organizátorky 24-hodinového huelga feminista volali spolu s piatimi miliónmi demonštrujúcich po „spoločnosti oslobodenej od sexistického útlaku, vykorisťovania a násilia (…), za vzburu a boj proti spojenectvu patriarchátu a kapitálu, ktoré od nás chce, aby sme boli poslušné, pokorné a aby sme boli ticho“. (…) Pre feministické hnutie predstavujú tieto dva hlasy protichodné smery. Na jednej strane je Sandberg a ľudia jej podobní, ktorí chápu feminizmus ako slúžku kapitalizmu. Chcú svet, v ktorom sa na manažmente vykorisťovania v práci a na riadení útlaku v spoločnosti budú podieľať rovnako muži a ženy z vládnucej vrstvy. Toto je pozoruhodná predstava nadvlády pomocou rovnosti príležitostí: od bežných ľudí v mene feminizmu žiada, aby boli vďační za to, že ich odborovú organizáciu potláča žena a nie muž, že dronu nariaďuje zabitie ich rodičov žena a nie muž alebo že na hranici väzní ich dieťa žena a nie muž. V príkrom protiklade k liberálnemu feminizmu Sheryl Sandberg sa organizátorky huelga feminista dožadujú konca kapitalizmu, systému, ktorý vytvára pozíciu šéfky či šéfa, utvára štátne hranice a vyrába drony, ktoré tieto hranice strážia. (…)

 

Protiklad medzi týmito dvoma víziami ani nemôže byť väčší. Nutnosť zvoliť si medzi nimi je o to naliehavejšia, že medzi nimi neexistuje žiadna schodná tretia cesta. (…)

 

Tento manifest je súčasťou úsilia predstavovať práve tento „iný“ feminizmus. Nepíšeme preto, aby sme naskicovali nejakú utopickú predstavu, ale preto, aby sme vyznačili cestu, na ktorú sa treba vydať, ak chceme žiť v spravodlivej spoločnosti. Chceme vysvetliť, prečo by sa feministky mali vydať cestou feministických štrajkov, prečo sa musíme zjednotiť s inými antikapitalistickými a antisystémovými hnutiami a prečo sa naše hnutie musí stať feminizmom pre 99 percent.

 

Prvá téza: Nová vlna feminizmu pretvára podobu štrajku.

 

Dnešné hnutie feministických štrajkov začalo v októbri 2016 v Poľsku, keď svoje pracoviská opustilo a pripojilo sa k pochodom viac ako stotisíc žien a protestovalo tak proti zákazu interrupcií. Na konci mesiaca už vlna radikálneho odporu prekročila oceán a zasiahla Argentínu, kde štrajkujúce ženy reagovali na strašnú vraždu Lucíe Pérez s bojovým volaním: „Ni una menos.“ (Ani o jednu menej.) Štrajky sa čoskoro rozšírili do ďalších štátov –

Pre pokračovanie článku a pre prístup do archívu, si prosím zakúpte ročné predplatné. Ďakujeme a prajeme dobré čítanie.

 

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *