Peter Weiss a odkaz jeho kultového románu Estetika odboja. Peter Weiss je považovaný za jedného z najvýznamnejších dramatikov druhej polovice 20. storočia. Jeho hra Prenasledovanie a zavraždenie Jeana Paula Marata hrané hereckou skupinou charentonského ústavu pod vedením pána de Sade z roku 1964 o spore individualizmu s kolektivizmom, stelesňovanom skeptickým markízom de Sade a fanatickým revolucionárom Maratom, dobyla divadelné dosky po celom západnom svete a žala úspechy aj v socialistickom Československu – a hráva sa i na Slovensku dodnes. V predvečer Pražskej jari v Československu uviedli i Weissovu druhú slávnu hru Pojednávanie inšpirovanú takzvaným Auschwitzkým procesom s personálnom tohto koncentračného a likvidačného tábora z roku 1963 a zostavenú výlučne z protokolov svedeckých výpovedí (v Nemecku práve prichádza do kín jej filmová podoba). O Weissovom renomé v 60. rokoch minulého storočia svedčí i fakt, že v slovenskom preklade mu vyšli aj rané biografické prózy. Nemenej podstatné pre priestor, akého sa v socialistickom tábore dostalo tomuto literátovi, ktorý napriek dvom desaťročiam stráveným v exile vo Švédsku opäť začal písať nemecky, bolo jeho ľavicové presvedčenie, ktoré sa odrážalo v pertraktovaní globálnej nespravodlivosti či útlaku a niekedy až prehnaným stranením režimom, akým bol napríklad ten kubánsky. Weissove ľavičiarstvo úzko súviselo s jeho problematickou identitou nemeckého intelektuála, ktorý spolu s rodičmi ušiel pred nacistami. Auschwitzkého procesu sa osobne zúčastnil a cynizmus páchateľov i západonemeckej justície ho šokovali natoľko, že spolu s mnohými inými podľahol nádeji, [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
Predchádzajúci
Estetika odboja (1975 – 1981)
Ďalší
