Falošná alternatíva

Andrej Kabal8. apríla 20181304

Radio_Head Awards oslávili tento rok svoje desiate výročie. Súťaž pod taktovkou Rádia_FM podľa informácií na webovej stránke vznikla za účelom „prirodzeného opozita voči cenám, ako sú Slávik a Aurel“. Ale je to naozaj tak?

Rádio_hlavy sú ceny, ktoré majú podporovať a zviditeľňovať alternatívnu slovenskú hudobnú scénu. Dávať priestor diváckemu hlasovaniu a hodnoteniam odbornej poroty v špecifických žánrových kategóriách. Ale je to naozaj tak? Dobre znejúci zámer určite nekorešponduje s realitou, ktorá po poslednom ceremoniáli v NTC nadobudla priam tragikomické rozmery. Vzhľadom na citlivosť tejto témy a až nekritického obdivu Rádia_FM v kruhoch overgroundovej mládeže som sa rozhodol problém poňať všeobecne a začať od jeho jadra.

Stanica Rádio_FM by ako súčasť RTVS mala dávať priestor alternatívnej hudbe, ktorú ocení aj náročnejší poslucháč. Vzhľadom na jeho verejnoprávnu povahu by sa toto rádio malo zaujímať aj o menšinové žánre, ktoré na svoje zviditeľnenie potrebujú kultúrnu asistenciu. Musíme pritom, samozrejme, brať do úvahy aj legislatívne obmedzenia, ktoré rádio jednoducho spĺňať musí. Je to napríklad aj extrémne nepopulárna kvóta na slovenskú hudbu, podľa ktorej by pätina skladieb odohraných počas vysielania mala byť slovenská. Veľmi striktný zákon, ktorý rádiu nepovoľuje vysielať žiadne vulgarizmy pred desiatou hodinou, zas rapídne obmedzuje jeho možnosť púšťať majoritu lokálnych hiphopových projektov. Vzhľadom na enormnú popularitu hiphopu v súčasnosti a dosť plodnú lokálnu scénu je toto obrovská škoda.

Neexistuje však zákon, ktorý by obmedzoval vysielanie súčasnej svetovej hudby, napriek tomu sa Rádiu_FM nedarí ju dostatočne reflektovať. Svetová alternatíva sa len za poslednú dekádu  posunula do nových, odvážnejších výšin. Dramaturgia efemka je však stále mentálne niekde na konci 90. rokov. Uprednostňujú žánre, ktoré sa bohužiaľ stávajú hudobným skanzenom a v žiadnom prípade už nie sú alternatívou.

Komfortná pasca zastaranej alternatívy

Obrusovanie nekonformných hrán vždy slúžilo ako dobrý postup na zvýšenie finančného zisku, tým sa však cynicky popiera akýkoľvek alternatívny odkaz. Klasický príbeh kapitalizmu, ktorý pohltí a konformuje všetko, čo svojím étosom stojí v opozícii, sa bohužiaľ prejavuje aj v hudbe. Napríklad taký punk alebo indie rock, kedysi okrajové žánre, dnes bežne fungujú ako pozadie reklám a denne ich hrávajú aj mainstreamové stanice. Zásluhy týchto žánrov v hudobnej histórii sú nepopierateľné, no dnes by sme ich za alternatívu mohli označiť veľmi ťažko.

Zásluhy členov tímu Rádia_FM sú v našej hudobnej histórii tiež dôležité. Mnoho jeho redaktorov v 90. rokoch šírilo osvetu v rádiu Ragtime a nemali problém púšťať hudbu, ktorá bola v tom čase moderná a pokroková. Mnohí z nich sa však v tom období zasekli a na nové hudobné smery sa pozerajú s nevôľou, čo je pri vnímaní hudby s pribúdajúcim vekom prirodzené. Otázne potom je, či sú kompetentní vykonávať svoju prácu dosť kvalitne. Netreba zabúdať, že podtitul Rádia_FM je rádio pre mladých. Je ironické, že redakcia má vekový priemer okolo štyridsať rokov. Porovnajme si to napríklad s českým ekvivalentom FM, Rádiom Wave. Veľká časť jeho redaktorov nemá ani tridsať rokov, čo vidno aj na playlistoch. Tie ponúkajú aj indierockový stredný prúd, ale zároveň sa neboja namiešať ho spolu s aktuálnymi zvukmi alternatívy od folku až po grime. V prípade Rádia_FM oprávnene nastávajú pochybnosti o tom, či majú niektorí redaktori dostatočné know-how. Vo všeobecnosti sa v tomto rádiu vytrvalo ignorujú globálne a aktuálne trendy. Podľa toho vyzerajú aj špecializované hudobné relácie, napríklad Scéna_FM či Experimental_FM, z ktorých má hudobne rozhľadený človek pocit, že ich robia diletanti.

Kultúra rozvojovej krajiny

Tieto symptómy sa, samozrejme, zrkadlia aj v Radio_Head Awards. Na oficiálnom webe zistíte  aj to, že rádio_hlavy sú mierkou vkusu ich fanúšikov. Ak je toto naozaj pravda, tak Rádio_FM, inštitúcia, ktorá formuje vkus mladej základne, zlyháva na všetkých frontoch. Absolútne nezáživný a neoriginálny projekt Fallgrapp a ich posledný album V hmle vyhral v kategórii album roka. Jeho zvuk by sa za alternatívny dal označiť možno pred dvadsiatimi rokmi. Hlavným problémom týchto projektov je síce technicky vyspelé, ale úplne okaté kopírovanie západných vzorov z ďalekej minulosti. Pachuť doháňania neaktuálnych trendov našej scény z nás potom vlastne nepriamo robí kultúrne satelitný štát. Fallgrapp túto cenu vyhrali už druhýkrát, predtým si ju odniesli za album Rieka v roku 2014. Skoro až aurelovský scenár, kde už roky vyhrávajú tie isté mená, je vo svetle vyhranenia RHA voči iným hudobným cenám naozaj tragikomický. Toto sa však nestáva len v kategóriách, v ktorých hlasujú diváci.

Zameriam sa na špecifické kategórie RHA, ktoré majú najväčší potenciál reflektovať pestrý vývoj súčasnej hudby na Slovensku a práve v nich by poroty mohli prejaviť cit pre alternatívu. V sekcii hard & heavy však tento rok vyhrala kapela Čad, ktorá zakaždým, keď vydá album, jednoducho túto cenu dostane. Slovenská hudobná scéna je malá, nie je možné sa medzi sebou nepoznať. V takýchto situáciách však môže aj nezainteresovaný pozorovateľ nadobudnúť dojem, že celý cirkus s názvom RHA je záležitosťou zopár kamarátov, ktorí si organizujú ceremoniál a odovzdávajú si ceny navzájom. Nech je Čad akokoľvek dobrá kapela, ocenenia by mali slúžiť aj na propagáciu nových hudobných projektov a týmto uznaním by ich mali motivovať. A metalová scéna je na Slovensku extrémne vitálna už od jej raného vzniku, takže o nové albumy a hudobné projekty nie je rozhodne núdza. Projekty vymykajúce sa klišoidnému poňatiu „hard and heavy“, ako je 777 Babalon alebo Mental Tension, by rozhodne osviežili výsledok.

Relatívne nová kategória experimentálnej hudby z neznámeho dôvodu zastrešuje aj projekty, ktoré rozhodne patria skôr pod elektroniku. Vnímať abstraktnú elektronickú hudbu ako experimentálnu je absolútne zavádzajúce. Napriek nespornému svetovému úspechu albumu Spevy od Jonáša Grusku sa experimentálnou nahrávkou roka stal album Kyberpunkomša hudobníka Mira Tótha, ktorý do svojej kategórie rozhodne patril. Preto túto cenu dostal zaslúžene. Je však prekvapivé, že porota nedokázala uchopiť úspech Spevov, albumu s medzinárodným presahom a úspechom. Nemôžem opomenúť ani zjavnú absenciu zastúpenia žien v porotách, ktoré mali rôzny počet členov pre každú kategóriu, no v priemere vždy aspoň pätnásť. V elektronickej hudbe, až na Michaelu Ivaničovú, boli všetci porotcovia muži. Podobne to bolo aj v kategórii experimentálna hudba, kde bola Silvia Zvarová jedinou porotkyňou medzi mužmi. V roku 2018 by Rádio_FM, ktoré sa prezentuje ako alternatívne, naozaj mohlo brať ohľad na gendrovú korektnosť a nemalo by vytvárať ilúziu, že elektronická hudobná scéna je len mužskou výsadou.

Rozpačitá exekúcia

Korunu všetkému nasadil ceremoniál v priestoroch NTC. Jarmočná atmosféra, spotené moderovanie a mdlé výkony väčšiny účinkujúcich dopĺňal automobil umiestnený na pódiu, ktorý nebol ani súčasťou cien, ktoré RHA rozdávali. Týmto sa kruh asociácií s Aurelom a Slávikom definitívne uzavrel. Ak má byť prezentácia alternatívnej scény vedená takýmto spôsobom, tak je to viac medvedia služba ako záslužná činnosť. Reálna alternatívna scéna bola navyše opäť, až na pár výnimiek, absolútne ignorovaná. Týmto chcem apelovať na Rádio_FM a RTVS, aby rýchlo prehodnotili svoju dramaturgiu a postoj. Aby prestali zavádzať poslucháčov a poslucháčky. Rádio_FM rozhodne potrebujeme a takisto aj ocenenia, ktoré môžu pomôcť šíriť osvetu. Označiť väčšinu ocenených za alternatívu je však klamstvom. Argument „buďme radi za to, čo máme“ – práve ním sa mnoho fanúšikov oháňa – je takisto toxický ako súčasný stav v hudobnej novinárčine. Ktovie, čo by na tento argument povedala napríklad Rosa Parks. Pokrok v spoločnosti sa totiž odráža aj v súčasnej hudbe. Otázkou ostáva, kedy ho bude reflektovať aj stanica, ktorá sa hrdo a neoprávnene slova alternatíva drží.

Autor je hudobný producent a žurnalista

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri: