Súčasná vážna hudba: Rámovanie a jeho neduhy

Michal Lipták22. januára 2024125

Husserlova fenomenológia obrazu venuje priveľa času trivialite: analýze toho, že obraz potrebuje rám. Rám oddeľuje fiktívny obraz, ktorý tu reálne nie je, od okolitého sveta, ktorý tu reálne je. Fenomenológ však vie, že to, čo sa odohráva v objekte, sa – korelatívne – odohráva aj v subjekte. Rám tak oddeľuje aj naše ja žijúce v každodennosti od ja ponárajúceho sa do a strácajúceho sa vo fiktívnej estetickej krajine.

Neprekvapí, že avantgardné vizuálne umenie zaútočilo na rám: umenie malo radikálne preniknúť všetkým, vyliať sa z obrazov do reality. Obrana zdeseného diváctva proti tejto invázii bola takisto predpokladateľná: konštatovanie, že „toto nie je umenie“.

Profilová nahrávka amerického skladateľa Aarona Einbonda pripomína túto deštrukciu rámu. V štyroch skladbách sa terénne nahrávky (asi dažďa, rôznych šumov, vravy v dave, spravidla však neidentifikovateľné) miešajú so sólovým violončelom a klavírom, ako aj ansámblom, a napokon s ich elektronickým mixom.

Avšak aj samotné hudobné nástroje sú nerozpoznateľné a zrkadlia amorfné terénne nahrávky. Napríklad konkrétne na violončele hrá Séverine Ballon, ktorú som vo frkoch spomínal už v minulosti. Pri jej dekonštrukcii virtuozity duch nesplýva s prírodou, ale obe sa rovnako rozpadajú a rozplývajú v hmle. Prítomnosť hráčok a hráčov splývajúcich s „nehudobnými“ zvukmi len zvýrazňuje, ako je tu všetko neukotvené.

Problém s počúvaním Cosmologies tak vzniká už na základnej fyzikálnej úrovni: hudba jednoducho príliš splýva s okolitými zvukmi. Hudobné a nehudobné zvuky sa znepokojujúco a nejasne miešajú, kdekoľvek si album pustíme. Môžeme ho počúvať ako hudbu, no vystavujeme sa riziku, že sa strápnime a za esteticky hodnotný budeme považovať šum z ulice za oknom, ktorý sa nám do estetického vnímania síce dostal na Einbondove pozvanie, ale nie je objektívne súčasťou skladby.

Zdá sa to byť priam etický problém, ale tentoraz nie je. Napriek nie vždy dobrej povesti je avantgarda v skutočnosti bezpečným priestorom, v ktorom sú inak trápne veci úplne prirodzené. Avantgardu môžeme nechať vyliať sa do nášho života a oceniť na nej aj to, čo v nej vlastne ani nie je a len sa na ňu náhodne prilepilo. Žiadna odbornosť sa vlastne nevyžaduje. Len počúvať. Bol ten zvuk nádherný? Bol; a nezáleží na tom, že možno ani nie je na nahrávke, že tá ho možno prilákala len svojou radikálnou rozvoľnenosťou.

Aaron Einbond: Cosmologies (Séverine Ballon / Alvise Sinivia / Riot Ensemble). all that dust, 2023.

Michal Lipták

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri: