Čas ostrova a hlas polykultúrnej Ameriky

Pár dní po odovzdávaní cien Grammy som v sobotné popoludnie na severe Chicaga hľadala kaviareň, ktorá by nebola beznádejne preplnená. V tejto a priľahlých mestských častiach je množstvo prevádzok, ktorých vstupné dvere a výklady zdobia štandardizované plagáty Hands off Chicago a rukou písané texty vyjadrujúce občianske postoje.

Najnovšie na jedných dverách pribudol citát Benita Antonia Martíneza Ocasia (ďalej len Martínez Ocasio), vystupujúceho pod menom Bad Bunny. Ide o výrok prednesený pri preberaní Grammy za najlepší album žánrového okruhu música urbana, ktorý niekto napísal fixkou na biely papier: „We’re not savage. We’re not animals. We’re not aliens. We are humans and we are Americans. Bad Bunny, 2026“. Citát, účinný vo svojej strohosti a krátkych vetách, kombinuje dve identity: príslušnosť k Portoriku, ktoré predstavuje nezačlenené územie Spojených štátov, a identitu imigrantov a imigrantiek, ktorých kultúry tvoria celistvé územia a jazykové minienklávy vo veľkomestách ako Chicago.

O deň na to prebehol NFL Super Bowl a napäto očakávaná halftime show vysielaná zo San Francisca, ktorej headlinerom bol Martínez Ocasio – performujúci výhradne v portorikánskej španielčine.  

Nehrať na istotu

Halftime shows počas finále play off ligy amerického futbalu sa v 90. rokoch 20. storočia premenili z vystúpení pochodových kapiel na masívne, viac než sto miliónmi ľudí sledované produkcie s globálnymi popovými superstars. V ostatných rokoch tiež fungovali ako platformy pre tvarovanie politických posolstiev a radikality, ktorá v hypertrofovanej intenzite stelesňuje rozpory populárnej kultúry – jej typické budovanie vizuality a zvuku rezistencie voči rôznym formám normativity prostredníctvom spektáklov, ktoré sú poháňané korporátnou mocou a globálnymi značkami. V roku 2016 vystúpila na halftime show Beyoncé s tanečníkmi a tanečníčkami, ktorých kostýmy pripomínali Black Panthers. Jennifer Lopez sa zas na halftime show v roku 2020 objavila oblečená vo vlajke Portorika.

Vizualita je v halftime shows v popredí ako nástroj rozprávania a symbolov. Hudba je prítomná v podobe krátkych ukážok z rôznych skladieb headlinerov a headlineriek v rýchlom slede, prekladaná krátkymi výstupmi ďalších prizvaných hviezd. Odvaha vnášať do predstavení politické významy sa stala súčasťou štandardu kvality, ktorú halftime shows dosahujú, azda aj kvôli pozornosti, ktorú priťahujú, a ich kapacite stať sa virálnymi. Producent Jay Z, ktorého spoločnosť Roc Nation zabezpečuje halftime show, údajne Martíneza Ocasia povzbudzoval, aby bol vo svojom vystúpení politicky ostrý a „nehral na istotu“.

Odvážne posolstvá halftime shows možno oceňovať a zároveň ich kriticky vnímať ako utilitárne, podporujúce sledovanosť a diskusie, čo je napokon súčasť veľkolepej charizmy, ktorá robí z každoročnej edície predstavenia neprehliadnuteľnú kultúrnu udalosť. Show Martíneza Ocasia však dosiahla nový level subverzie: samotný koncept trinásťminútového programu výlučne v španielčine je niečo, čo je časťou americkej spoločnosti a politickej reprezentácie vnímané ako provokácia a ohrozenie integrity tohto výsostne amerického rituálu.

Stratené v preklade

Martínez Ocasio, ktorý sa dá charakterizovať ako reggaeton raper či Latin trapper, sa v posledných rokoch stal globálne žiadanou superstar s rekordnými streamami. Navyše výnimočne oceňovanou v diskurze hudobnej žurnalistiky – až do podoby statusu najzásadnejšieho popového umelca súčasnosti. Jeho úspech zrkadlí globálne zmeny v spôsoboch konzumácie hudby a možností jej mapovania priemyslom prostredníctvom štatistík online poslucháčskeho správania. Podľa Vanessy Díaz a Petra R. Rivera-Rideau, autorstva nedávno publikovanej knihy P FKN R: How Bad Bunny Became the Global Voice of Puerto Rican Resistance (2026), spôsobilo streamovanie globálny nárast konzumácie latinskoamerickej hudby a výsledné štatistiky zo streamov následne donútili predstaviteľov hudobného priemyslu viac investovať do tejto oblasti.

Jazyková odlišnosť Martíneza Ocasia v kontexte ne-latinskej pevninskej Ameriky pôsobí dvojito: na jednej strane sama o sebe vyvoláva diskomfort, na druhej strane umožňuje kritiku, ktorá pre neznalosť jazyka môže byť odvážnejšia (ako v súvislosti s halftime show poukázal Twitch streamer Hasan Piker). Aura historického významu tohtoročnej halftime show spôsobuje, že ľudia, ktorí nehovoria španielsky, dychtivo hľadajú možnosti sprístupnenia lyriky Martíneza Ocasia.

Texty oddelené od hudby však nemajú veľkú afektívnu silu. Internetoví tvorcovia preto začali produkovať videá, v ktorých interpretujú časti piesní Martíneza Ocasia v iných jazykoch – preložené tak, aby text počtom slabík korešpondoval s pôvodným znením. Napríklad cover piesne DtMF so slovenským textom nahral slovenský R&B spevák ADiss. Takéto zdola budované stratégie kultúrneho prekladu sú pozoruhodné, hoci sa v nich môžu strácať lokálne špecifické významy – ADiss preložil časť textu „dúfam, že moji ľudia sa nikdy neodsťahujú“, ktorá sa vzťahuje ku gentrifikácii Portorika, ako „dúfam, že ostanú moji pri mne vždy“, pričom aj ďalšie lokálne odkazy boli vymazané.

Práve lokálna ukotvenosť je pritom pre Martíneza Ocasia zásadná, a to v žánroch aj formách prezentácie. Samotná halftime show obsahuje bohato komponované lokálne referencie: či už tanec perreo (údajne simulujúci psí pohlavný styk) alebo spiace dieťa na svadobných stoličkách, typický výjav v latinských komunitách. Segment s piesňou El Apagón vizuálne stvárňuje choreografia na iskriacich stĺpoch elektrického vedenia. Pieseň odkazuje na časté výpadky prúdu v Portoriku, súvisiace aj s dôsledkami hurikánov, ktoré sú na súostroví mimoriadne dlhodobé. Patriotská emotívnosť prítomná v tvorbe Martíneza Ocasia aj v jeho kariérnych rozhodnutiach tu dosahuje erotickú rovinu v loopovanom verši (v halftime show vynechanej časti skladby): Me gusta la chocha de Puerto Rico (Mám rád kundičku Portorika). Vlastenecká sentimentalita sa prejavuje aj v rozhodnutí Martíneza Ocasia vystúpiť v outfite od španielskej fast-fashion značky Zara, ktorá má zastupovať relatívne dostupnú (a predsa) „značkovosť“ a je obľúbená v latino komunitách.

V súvislosti s energetickou realitou v Portoriku sa používa pojem energy coloniality (energetická kolonialita), ktorý vyjadruje závislosť súostrovia od dovážanej a predraženej ropy. V kombinácii s pozíciou súostrovia, ktoré je často vystavené extrémnemu počasiu, sa Portoriko vyznačuje mimoriadnou energetickou a klimatickou zraniteľnosťou. Podľa Natashe Bondre vedie environmentálna degradácia Karibiku k všeobecne zdieľanému „pocitu konca“ a „hrôzy z ekologickej apokalypsy“. Martínez Ocasio je teraz globálne počúvaným hlasom, ktorý príčiny a politiky spojené s týmito problémami kritizuje.

Opačným pólom vyššie zmieneného kultúrneho prekladu cez cover verzie piesní je fascinujúce videomeme, v ktorom AI hlas podobný Martínezovi Ocasiovi dabuje časť jeho halftime show vystúpenia do vecného vyjadrenia na tému Jonesovho zákona, krkolomne napasovaného do beatu skladby Tití Me Preguntó, čím paroduje angažovanosť umelcovej tvorby: „Jonesov zákon zvyšuje náklady na dopravu do Portorika. Preprava kontajnera do Portorika stojí 3000 dolárov, zatiaľ čo do Dominikánskej republiky stojí 1500 dolárov. To zvyšuje ceny potravín, energie a tovaru dennej potreby. (…) Jonesov zákon spomalil pomoc po hurikáne Maria, čo zhoršilo zotavovanie…”

Tohtoročná halftime show vyvolala množstvo analýz a „ľudovej“ tvorby. Nepochybne bude ešte dlho predmetom záujmu a interpretácií – či už frame-by-frame, z hľadiska správania publika, brandingu a reklamy, alebo z pozície historického materializmu a postkoloniálnych štúdií. Tento priestor – aj kulturný boj na tému „autenticity” emancipačného posolstva verzus „neautenticity“ kapitalistickej halftime show – prenechám iným, pričom mnohí a mnohé už pomenovali veľa dôležitých aspektov vystúpenia. Príkladom je článok Grega Gardina, autora knihy America, América. A New History of the New World (2025).

Možnosť ostrova

Chcela by som si ešte prihriať disciplinárnu (etnomuzikologickú) polievočku a poukázať na tvorbu Jessicy Swanston Baker, karibskej muzikologičky pôsobiacej na Chicagskej univerzite. O tohtoročnej halftime show napísala text pre The Guardian, kde popisuje motivácie a etiku počúvania pri prekonávaní jazykovej odlišnosti.

V roku 2024 jej vyšla kniha Island Time: Speed and the Archipelago from St. Kitts and Nevis, ktorá pozbierala množstvo akademických cien. Swanston Baker v nej rozkrýva ostrovný čas a rapídne premenlivú kultúru karibských ostrovov – v protiklade s predstavivosťou turistov o ostrovnom idylickom bezčasí. Karibské ostrovy, slovami básnika Kamau Brathwaite „potopené pohoria“, Swanston Baker pomenúva ako výsledky „opakovaných aktov fragmentácie“ (geologickej). Geologická charakteristika sa napája na kultúrne vnímanie Karibiku ako oddelenej časti celku, ktoré je ukotvené v koloniálnej predstavivosti.  „Geomaterialita“ ostrova je eurocentricky interpretovaná tak, že jeho obyvateľstvo je vzdialené a izolované.

Swanston Baker používa pojmy speed a too fast či archipelago listening (súostrovné počúvanie) ako vrstevnaté kategórie na zachytenie rôznych pohyblivých a predbiehajúcich sa kultúrnych realít karibského života – hudby, sexuality (vnímanie karibských dievčat ako „príliš rýchlo” vyvinutých) či marginalizácie ostrovov v širšom teritoriálnom rámci. Too fast sa objavuje naprieč knihou ako kritika hrania hudby, sexuálneho správania a medzigeneračných zmien kultúrnych noriem. Ostrovné myslenie a čas vychádzajú z geografie súostrovia, „zrúteného priestoru”, a sú opakom kontinentálneho myslenia „usilujúceho o stálosť a singularitu”.

Portoriko je z hľadiska pevninskej Ameriky totálny fragment: najstaršia kolónia na svete s nerozriešiteľným statusom; ruinová periféria fackovaná extrémnym počasím, existujúca v predvoji klimatického rozvratu a teda v temporálnom nesúlade so svetom (too fast!).

Čas ostrova ale práve dorazil na pevninu.

Autorka je spisovateľka

Text je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.