Afganskí ArtLords: Nástenné maľby premieňajú verejný priestor na občiansky

Audio verzia článku

Hlas zapožičala Michaela Malíková.Je pre nás dôležité, aby mal prístup k našim textom každý, preto je odteraz náš obsah dostupný aj v audio forme – napríklad pre ľudí so zrakovým znevýhodnením.
 Hlas pre audioverziu zapožičala Michaela Malíkova. Text bol konvertovaný pomocou AI nástroja. Túto možnosť vám prinášame vďaka podpore programu Perspectives. Viac o audioverzii

Pred viac ako desiatimi rokmi začalo v Afganistane umelecké hnutie ArtLords so streetartom, cez ktorý komunikovalo myšlienky o mieri. Dnes pomáha umelkyniam hľadať možnosti, ako sa prejaviť pod vládou Talibanu.

„Narodil som sa do krajiny v konflikte,“ vraví Ahmad Sulieman Hedayat. Stalo sa tak pred štyridsiatimi rokmi v Afganistane, v čase, keď krajinu poznačila afgansko-sovietska vojna. Ani po jej skončení si však miestni od násilia nevydýchli. Aktuálne žijú opäť v represívnom režime pod vládou Talibanu. Radikálneho islamského hnutia, ktoré sa dostalo k moci pred piatimi rokmi po tom, čo z Afganistanu odišli po takmer dvoch dekádach americké vojská.

„Drogoví a vojnoví lordi sa v Afganistane vyskytujú bežne. Aj preto náš názov ArtLords (lordi umenia, pozn. autorky) – je v tom trochu irónie, lordi môžu byť v rôznych oblastiach,“ vysvetľuje Hedayat. Výrazného vyššieho muža v saku a klobúku stretávam počas medzinárodnej konferencie v thajskom Bangkoku. Pri vstupe do jednej z budov Univerzity Thammasat nainštaloval plátno s predkreslenými obrysmi a nechal ho tam spolu s farbami pre všetkých, ktorí prejdú okolo a budú mať chuť pridať sa ku kolektívnej maľbe.

Sloboda cez umenie

Podobne začalo písať svoj príbeh hnutie umelcov a umelkýň v roku 2014 v centre hlavného mesta Afganistanu – mnohomiliónovom Kábule, kde sa do tvorby pouličného umenia zapojila aj široká verejnosť. Betónové múry postavené na ochranu zahraničných ambasád pred bombovými útokmi sa začali postupne meniť na umelecké diela. Ani v tých rokoch nebol v krajine mier. „Celá tá scéna okolo nás vyzerala ako bojové pole,“ spomína Hedayat.

Afganistan, ktorý má dnes viac ako 45 miliónov obyvateľov, prežíval v roku 2014 turbulentné časy. A to nielen preto, že sa v krajine konali prezidentské voľby, ktoré sprevádzali podozrenia z podvodov i krvavé zastrašovanie voličov zo strany Talibanu. Pozorovatelia odhadovali, že rok 2014 si vyžiadal najviac obetí z radov civilistov od vypuknutia vojny v roku 2001, pričom veľká časť sa pripisovala práve bojovým akciám Talibanu pokúšajúceho sa obnoviť islamský režim. V decembri 2014 ukončila v krajine pôsobenie bojová misia NATO, počet amerických vojakov klesol na takmer 10-tisíc a o kontrolu bezpečnostnej situácie sa starali primárne afganské zložky. Navyše, koncom roka 2014 sa v Afganistane začala formovať aj odnož Islamského štátu regrutovaná z radikálov z Talibanu a členov iných militantných skupín, ktorí považovali Taliban „za umiernený“.

A do toho začali ArtLords kolektívne maľovať streetart so správami o mieri a nádeji. Museli najprv žiadať povolenia od ministerstiev a vládnych inštitúcií, ktorým budovy patrili, lebo akékoľvek zhromažďovanie ľudí mohlo v tom čase predstavovať potenciálne riziko. „Doniesli sme tam farby a štetce a ktokoľvek sa k nám mohol pridať,“ opisuje spoluzakladateľ hnutia Hedayat. Ľudia prechádzajúci okolo v autách zastavovali, aby sa pozreli, čo sa deje na ulici. Pristavovali sa aj okoloidúci, ktorí si pri maľovaní neváhali zničiť oblečenie. Nebolo dôležité, kto čo namaľoval, ale že mohli slobodne vyjadriť názor a prejaviť solidaritu. „Ľudia boli zvedaví, lebo sme priniesli niečo, čo dovtedy v Kábule nebolo,“ dodáva.

Do roku 2021 vzniklo po celom Afganistane viac ako dvetisíc podobných nástenných malieb, ktorými kolektívy z radov umeleckej obce aj dobrovoľníkov a dobrovoľníčok menili podobu napätej krajiny. Podľa Hedayata premieňajú nástenné maľby verejný priestor na občiansky: „Občania si tento verejný priestor berú späť, aby sa prostredníctvom neho vyjadrili a hovorili o tom, čo ich trápi. Je dôležité, aby sa akákoľvek téma dostala medzi čo najväčší počet ľudí, čím sa z nej stáva téma celospoločenská.“

„Umenie nie je len dekorácia, ktorú si zavesíš na stenu. My používame umenie ako podnet na dialóg,“ vysvetľuje mi Hedayat, zatiaľ čo sedíme na lavičke na dvore univerzity, hneď vedľa kráľovského paláca v Bangkoku.

Spolu-tvoriť

ArtLords vyzývajú ku konverzácii participatívnym umením. „Na niektorých nástenných maľbách sme pracovali aj dva-tri dni. Nezáleží pritom na tom, kto kreslil ktorú časť, ide o priestor pre spolu-tvorenie,“ zdôrazňuje Hedayat. Za kľúčové považuje práve to, že vďaka spoločnej tvorbe sa ľudia môžu cítiť nielen súčasťou umeleckého diela, ale aj ako spolu-tvorcovia a spolu-tvorkyne nejakej veľkej zmeny.

ArtLords viedli napríklad protikorupčnú kampaň I See You (Vidím ťa), v rámci ktorej sa umelci a umelkyne vyjadrovali k aktuálnym celospoločenským problémom.

V iných sériách nástenných malieb po celom Afganistane upozorňovali na nebezpečenstvo extrémizmu a dôležitosť spolunažívania medzi rôznymi etnickými i náboženskými skupinami. V ďalšej kampani sa zas venovali šíreniu povedomia o dôležitosti očkovania proti detskej obrne. Afganistan a Pakistan sú posledné dve krajiny vo svete, kde sa vírus stále vyskytuje. Jedným z dôvodov sú aj mýty v súvislosti s očkovaním. Hnutie ArtLords vytvorilo desiatky nástenných malieb na tému očkovania v okolí Kábulu aj vo vidieckych oblastiach. „Chceme, aby umenie viedlo kampane, nie ich len nasledovalo. Chceme, aby bolo v ich centre,“ zdôrazňuje Hedayat, ktorý bol odmalička v kontakte s umením.

V roku 2014, keď sa začalo hnutie verejne stretávať, pracoval v oblasti práv žien a politiky. „Každý z nás, ktorí sme ArtLords iniciovali, prišiel z inej oblasti,“ spomína na začiatky. Dnes sa venuje šíreniu povedomia o projekte a po prednáške na konferencii v Bangkoku nám ponúkne, že môže kaligrafiou napísať naše mená. V sále, kde prebieha registrácia účastníkov a účastníčok konferencie, zatiaľ ľudia maľujú na plátno, ktoré tam umelec nainštaloval.

Negina Azimi sa k ArtLords pridala v roku 2017. Za čerstvú absolventku práva a výtvarného umenia sa v tých časoch prihovorila jej mama. „Bola som vtedy veľmi hanblivá. Organizácia bola známa po celom Kábule a ja som veľmi chcela byť ich členkou, ale bála som sa odmietnutia,“ spomína dnes 27-ročná Afganka. Jej mama videla jedného dňa členstvo hnutia ArtLords maľovať ďalšiu stenu a prihovorila sa im s tým, či by sa k nim dcéra mohla pridať. Na ďalší deň už ukazovala Azimi svoje umelecké práce manažérovi organizácie a hneď nato ju pozvali na „skúšku“. Pridala sa k tvorbe novoročnej nástennej maľby. „Prvá nástenná maľba, ktorú som vytvorila, zobrazovala ženský orchester Zohra,“ spomína. Orchester zložený výlučne z mladých dievčat a žien vystúpil v roku 2019 aj na festivale Pohoda.

Takéto verejné umenie vytvorené skupinami ľudí je v dnešnom Afganistane zakázané. Odkedy sa Taliban vrátil v lete 2021 k moci, postupne všetky maľby zničil. Hedayat odišiel z Afganistanu už skôr, v roku 2018. Mnohí jeho kolegovia a kolegyne vrátane Azimi až po nástupe Talibanu k moci. „Bolo pre mňa nebezpečné zostať v krajine, keďže som žena a umelkyňa, ktorá maľovala nástenné maľby proti ideológii Talibanu,“ vysvetľuje mi. Jej domovom sa v marci 2022 stali Spojené štáty americké.

Keď s ňou robím rozhovor, žije v meste Brattleboro vo Vermonte, kde pracuje pre imigračnú agentúru pomáhajúcu ľuďom na úteku. Naďalej je členkou hnutia ArtLords a okrem toho pomáha maľovať nástenné maľby v miestnych školách, ktoré už nie sú primárne o právach žien či spoločenských témach. Mladá umelkyňa z Afganistanu používa streetart ako nástroj na to, aby mohla rozprávať napríklad príbehy o svojom kultúrnom dedičstve. „Moja osobná tvorba sa zameriava na spoločenskú zmenu. V Afganistane sme nemali dovolené maľovať ženu a muža vedľa seba, bolo to tabu,“ spomína. 

Tak ako sa Azimi prispôsobila novej realite, urobilo to aj celé hnutie ArtLords. Spolupracovali aj s umeleckou a aktivistickou obcou v iných krajinách, napríklad v Uzbekistane či na Srí Lanke, kde sa verejný priestor využíval na vyjadrenie názoru.

Umelecké práce členov a členiek hnutia dnes vystavujú galérie a ďalšie inštitúcie naprieč svetom. „Spolupracujeme aj s univerzitami, napríklad s Univerzitou v Stanforde. Vystavujú naše umenie, šíria naše kampane,“ vraví Hedayat.

Mnohé z výstav a spoluprác sú možné vďaka tomu, že členovia a členky organizácie pôsobia v zahraničí. V rodnom Afganistane museli zmeniť podobu svojich aktivít – z ulice sa presunili na tajné a bezpečné miesta, kde dnes tvoria predovšetkým ženy.

Bezpečné priestory pre ženy

Pod vládou Talibanu sa v Afganistane zhoršila situácia v oblasti ľudských práv, a to predovšetkým práv žien. Taliban hneď v úvode svojho vládnutia zakázal vzdelávanie dievčat po šiestom stupni. Dnes ženy nemôžu študovať ani lekárske odbory, čo vedie k ich zhoršenému prístupu k zdravotnej starostlivosti. Ženy nemôžu pracovať v istých sektoroch, napríklad pre neziskové či medzinárodné organizácie, a nemôžu sa ani slobodne pohybovať na niektorých verejných priestranstvách.

V priebehu piatich rokov vlády Talibanu sa podmienky pre ľudí v krajine zhoršili aj čo sa týka ekonomickej situácie. Médiá zažívajú represiu. Politických oponentov a oponentky Taliban nezákonne zatýka. Ženy sú vystavené rôznym formám násilia a ich správanie je neraz kriminalizované.

S ohľadom na udalosti v Afganistane a prenasledovanie miestnych žien radikálnym  islamským hnutím Taliban, dnes ArtLords vnímajú umenie aj ako spôsob prejavenia solidarity. „Z pozície umelcov a umelkýň chceme ukázať našu solidaritu so sestrami v Afganistane, s umelkyňami v krajine. Zároveň chcem, aby svet vedel, že trpia,“ vymenúva Hedayat hlavné zámery.

Upozorňuje, že v dôsledku represií Talibanu voči ženám sa musia umelkyne skrývať. V prostredí, kde sa žiadna Afganka nemôže cítiť bezpečne, vytvárajú ArtLords bezpečné miesta, kde sa ženy môžu prísť uvoľniť a prejaviť. V súčasnosti ich je naprieč krajinou osem a stretávajú sa v nich stovky žien. „V prostredí, kde ženy čelia prenasledovaniu tak, ako je to v prípade Afganistanu pod nadvládou Talibanu, vždy existuje strach. Ale od žien, ktoré navštevujú naše priestory, viem, že keď do nich prídu, ich strach sa rozplynie, ich nálada sa zmení,“ približuje Azimi.

„Využívame umenie ako nástroj na liečenie a tiež posilnenie žien,“ vysvetľuje Hedayat. „Je to jediná forma odporu, ktorú majú ženy a dievčatá v Afganistane k dispozícii. Je to jediný spôsob, ako sa môžu prejaviť,“ dodáva Azimi. Myslí si, že pre tamojšie ženy je dôležité práve to, aby sa učili prejaviť a postaviť sa za svoje práva. Hoci svoje umenie nemôžu prezentovať verejne, stále existujú sociálne siete, na ktorých môžu svoje výtvory zdieľať. Dievča na bicykli s balónmi v závese, Afganky hrajúce na tradičných hudobných nástrojoch, oblečené v tradičných šatách, aj so zakrytými tvárami, ako to žiada Taliban – aj to sú niektoré z malieb, ktoré zdieľajú na sociálnych sieťach umelkyne v Afganistane.

 V priestoroch, ktoré hnutie ArtLords otvorilo pre umelkyne, organizujú meditácie maľbou. Podobne ako pri nástenných maľbách, aj tu zdôrazňujú, že ide o kolektívne uzdravovanie – ženy spolu trávia čas, spolu tvoria.  

Hoci Hedayat priniesol na medzinárodnú konferenciu plátno pre spoločnú maľbu, zdôrazňuje, že k hnutiu patria umelci a umelkyne z rôznych oblastí, nielen z výtvarného umenia. „Do našich priestorov prichádzajú poetky, ktoré píšu básne. Máme raperky, ktoré tvoria rapovú hudbu. Máme umelcov, ktorí predvádzajú pouličné predstavenia, vytvárajú animácie, píšu piesne. Chceme, aby všetky druhy umenia boli súčasťou toho, čo môžeme používať a s čím môžeme pracovať,“ dodá.

„Chceme, aby sa prejavili, aby dostali von svoje emócie. Aj keby to malo byť len akési šplechnutie farby. Napokon, už len výberom samotnej farby dávajú najavo, ako sa cítia, hoci často nevedomky,“ zdôrazňuje Hedayat. A niekedy stačí len čarbať čiernym perom na papier, aj to môže mať terapeutické účinky. Hedayat dodá, že v týchto priestoroch poskytujú umelkyniam aj mentoring a učia ich novým zručnostiam. „Tieto ženy sa na nás spoliehajú, počítajú s nami,“ dodáva.

Ďalším aspektom uvedených umeleckých aktivít v súčasnom Afganistane je podľa hnutia ArtLords budovanie odolnosti. V mnohých priestoroch vytvára možnosti, aby ich ženy samy viedli. „Umenie im dáva hlas,“ myslí si Hedayat.

A s hlasom im dáva aj moc. Negina Azimi študovala právo, lebo chcela mať moc. Dnes hovorí, že rovnakú – a možno aj väčšiu – moc jej dalo umenie. „Silu môžeme nájsť v iných profesiách, nielen v tých, o ktorých nás to učia. Hovoria nám, že ak budeš právnička, budeš mať moc niečo meniť, ak budeš doktorka, budú ťa rešpektovať. Ale aj umenie má silu a môže priniesť rešpekt. Cítim sa oveľa silnejšia ako umelkyňa než ako právnička. Byť členkou hnutia mi úplne zmenilo život, dodalo mi to inšpiráciu,“ hovorí s hrdosťou v hlase. A hoci musela z Afganistanu odísť a počas nášho online rozhovoru sedí vo svojej izbe v americkom Vermonte, v jej slovách cítiť nádej. Nádej, že umenie prispieva k zmene.

Autorka je reportérka