Minuloročné oslavy Slovenského národného povstania (SNP) akoby metaforicky sprítomnili étos súčasného Slovenska. Na jednej strane bola oficiálna oslava, na ktorej sa zúčastnila vtedajšia prezidentka Zuzana Čaputová s členkami a členmi úradníckej vlády. Na druhej eklektické oslavy vo Zvolene, ktoré zorganizovala strana Smer spolu s Republikou, nositeľmi odkazu fašistickej vojnovej republiky, proti ktorej účastníci Povstania bojovali. Príhovory, medzi ktorými azda najviac vynikol pokrik Ľuboša Blahu o „dúhovom fašizme“ prichádzajúcom zo Západu, boli prehliadkou pokusov o kreatívnu interpretáciu odkazu SNP. Najdôležitejšie samozrejme nebolo pripomenúť si odkaz Povstania, ale ospravedlniť ruskú inváziu do Ukrajiny.
Len ťažko predpokladať, že tohtoročné oslavy budú iné – hoci majú byť historicky najdrahšie a za účasti stíhačiek F-16, ktoré len podčiarknu skutočnosť, že z myšlienky SNP zostal pre mnohých len prázdny militarizmus (nedá mi nespomenúť Milana Krajniaka pochodujúceho v maskáčoch počas celonárodného testovania). V jednom z prvých radov bude nepochybne sedieť Martina Šimkovičová sužovaná osudom kultúry, ktorá by mohla byť iná ako slovenská, či Lukáš Machala rozjímajúci nad tým, či musí ešte stále hovoriť, že svet ovládajú Chazari, alebo už môže otvorene povedať, že Židia. Pre Roberta Fica, predpokladám, pôjde o príležitosť prehĺbiť znovunájdený nacionalizmus a pochváliť Sovietsky zväz za padlých pri oslobodzovaní Slovenska. Po tejto paráde upadne SNP na ďalší rok do zabudnutia.
Je to paradox, pretože v slovenských dejinách je len málo udalostí, ktoré by boli tak jednotne prijímané ako pozitívny historický moment ako SNP – podľa ostatného prieskumu ho negatívne (ako zradu na národe) vníma len zlomok respondentiek a respondentov (2,4 percenta) a za nadhodnotené ho považuje 4,8 percenta oslovených. Viac ako tri pätiny súhlasia s tým, že išlo o povstanie za demokraciu a slobodu s pluralitným politickým a ideologickým zázemím. Takmer 15 percent účastníčok a účastníkov sondy ho považuje za boj proti fašizmu, na ktorom mali najväčší podiel Sovieti. Približne 15 percent sa nevie vyjadriť. V krízovom momente, keď slovenská spoločnosť kolektívne hľadá ideové zázemie, na ktorom by mohla fungovať ďalej, je chybou prenechávať SNP nacionalistom, ktorí iba prehlbujú jeho významovú prázdnotu vytvorenú dekádami pamäťových bojov. Rovnako je však chybou prenechať ho cynikom z druhého politického tábora, ktorí SNP – motivovaní antinacionalizmom – na vratkých faktografických nohách dehonestujú.
Augustové číslo Kapitálu je skromnou snahou prispieť k myšlienkovej práci na SNP a rozvíjaniu diskusie. Nájdete v ňom desať textov, ktoré sa tematicky pohybujú od historických tematizácií cez analytické prehľady, prózu až po eseje. Adam Šumichrast sa vracia k ľavicovým východiskám SNP a uvažuje nad tým, ako môže byť z antifašizmu viac než len negácia, ale aj produktívny pohyb vpred. Karina Hoření a Michal Korhel píšu o svojom výskume historickej pamäti a o úlohe Nemcov v SNP nielen ako okupantov, ale aj ako účastníkov a obetí (apropo, na mnohonárodný rozmer SNP neradno zabúdať). Bývalý politik a diplomat Peter Weiss rekapituluje dôležitý vývoj kultúrnej pamäti SNP ako štátneho sviatku a jeho etablovanie sa na samostatnom Slovensku. Mira Markham pripomína, že fenomén partizánstva nebol len otázkou SNP, ale celej strednej Európy, a hral úlohu aj v povojnovom Československu. Sofia Prétorová a Viliam Nádaskay zas ponúkajú analýzy filmovej a literárnej tvorby o SNP. Číslo obsahuje aj úryvok nového prekladu svetoznámeho spisovateľa Petra Weissa Estetika odboja a tematickú esej prekladateľa Miloslava Szabóa. Môj text mapuje súčasné podoby napodobňovania antifašizmu.
