V októbri 2022 nám do redakčného chatu poslal Fero Malík fotku z Frankfurtu nad Mohanom – spred budovy Inštitútu pre sociálny výskum, ktorý sa neskôr stal kľúčovou inštitúciou Frankfurtskej školy. „Viete, že budúci rok je sto rokov od jeho založenia? Keď už nie téma, aspoň článok by bol fajn,“ napísal. Nápad sa ujal a vyústil do tematického čísla. V ňom sa napokon nevenujeme histórii inštitútu, ale práve postavám takzvanej Frankfurtskej školy, ktorá priniesla kritickú teóriu. Ambíciou však nebolo vytvoriť akúsi historickú encyklopédiu osobností, ale ukázať, v čom sú ich analýzy fašizmu, masmédií, populizmu, prírody či spoločnosti stále aktuálne a inšpiratívne. Veď ako vo svojom texte píše Michael Hauser, dnes v podstate hovoríme to isté, čo frankfurtskí myslitelia pred asi storočím. Vieme, že musíme uvažovať o systémovej zmene, no netušíme, kto a ako ju má uskutočniť. Stále naliehavejšie si uvedomujeme, že žiaden zo súčasných ekonomických a politických systémov civilizačné hrozby neodvráti.
Ak Frankfurtskú školu príliš nepoznáte, odporúčam začať textom Adama Bžocha, ktorý sa pýta, čo dnes ostalo z jej intelektuálneho dedičstva a objasňuje základné tézy a postoje autorov ako Adorno, Benjamin, Krackauer či Lukács. Michal Lipták rekonštruuje Adornove myslenie o avantgardnej hudbe, a hoci sa jeho texty neraz vzpierajú porozumeniu, Lipták veľmi zrozumiteľne vysvetľuje, prečo práve Adorno môže byť vstupnou bránou k počúvaniu a chápaniu súčasnej vážnej hudby. A dozviete sa aj to, čo má nevyhnutné komunikačné zlyhanie atonálnej hudby spoločné s nevyhnutným zlyhaním komunistickej revolúcie.
Martin Makara upriamuje pozornosť na reflexiu kritickej teórie v Československu. Konkrétne pátra po dôvodoch prudkej zmeny jej chápania a interpretácie na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov.
Ľubomír Dunaj na základe porovnania spôsobov dopravy v dvoch mestách – v rakúskej Viedni a v Jacksonville na Floride – vykladá pojem sociálnej slobody filozofa Axela Honnetha, ktorý patrí k tretej generácii Frankfurtskej školy a v rokoch 2001 až 2018 viedol Inštitút pre sociálny výskum.
Keď ste si prečítali obsah tohto čísla, možno ste si všimli, že texty o bielych mužoch Frankfurtskej školy píšu bieli muži z československého prostredia. Nebol to zámer, ale tak to skrátka vyšlo. Číslo však rodovo vyvažujú autorky netematických textov, ktorých spracovanie tém ako napríklad platy v nezriaďovanej kultúre, sexuálna výchova či feministické divadlo môžeme pokojne chápať ako pokračovanie kritického myslenia Frankfurtskej školy.
Michaela Hučko Pašteková
