Dnes je „poľskosť“ pridruženým ochorením

Łukasz Grzesiczak7. mája 20201014

Jarosław Kaczyński sa zbláznil. Jeho strana sa v najhoršej chvíli boja s koronavírusom nezaoberá ľuďmi, ktorí prichádzajú o prácu, ale debatuje o sprísnení interrupčného zákona a o práve detí zúčastňovať sa na poľovačkách. Znovu sa ukázalo, že „poľskosť“ v jeho chápaní je chorobou, ktorá zabíja zdravý rozum, demokraciu a v neposlednom rade aj obyčajných ľudí.

„Bez vodky pravdu nepochopíš,“ presviedčal ukrajinský spisovateľ Andrej Kurkov vo svojom románe Zákon slimáka. Obávam sa, že dnešné Poľsko sa nedá pochopiť ani v alkoholickom opojení. Preto si vás, milí slovenskí priatelia a priateľky, dovoľujem požiadať o pochopenie. Ak po prečítaní tohto textu naďalej nebudete rozumieť, čo sa v Poľsku deje, majte, prosím, na vedomí, že tomu celkom nerozumiem ani ja.

Píšem tento text tri týždne pred prezidentskými voľbami, ktoré sú v Poľsku naplánované na 10. mája. Pri súčasnom boji s koronavírusom a obmedzeniach, ktoré boli zavedené, nikto nevie, či sa voľby naozaj uskutočnia a v akej forme. Ich favoritom je úradujúci prezident Andrzej Duda, politik vládnej strany Právo a spravodlivosť. Je prirodzené, že v krízových časoch dôvera obyvateľstva k predstaviteľom moci narastá. Ako inak sa dá vysvetliť fakt, že po parlamentných voľbách, v ktorých zvíťazilo OĽaNO, bol medzi Slovákmi a Slovenkami naďalej veľmi populárny dosluhujúci premiér Peter Pellegrini, ktorý v obľúbenosti len tesne zaostával za Zuzanou Čaputovou? Podobne je na tom aj prezident Andrzej Duda. Ten pre zmenu chodí po celom Poľsku a ďakuje pracovníkom a pracovníčkam závodov na výrobu dezinfekčných prostriedkov. Jeho protikandidáti musia zatiaľ rešpektovať obmedzenia voľného pohybu. Zaujímavé však je, že Andrzej Duda bol jednoznačným favoritom volieb už pred koronavírusom. Jeho sila zrejme vychádza zo slabosti jeho protikandidátov, inak sa to vysvetliť nedá. A azda aj zo spokojnosti Poliakov s vládou PiS-u, ktorý občanov masívne podporoval rozsiahlymi sociálnymi programami. Tvorcovia populárneho satirického videoseriálu Predsedovo ucho stvárnili prezidenta Dudu ako servilného politika, ktorý poslušne vyčkáva pred pracovňou Jarosława Kaczyńského, ale nikdy sa nedostane dnu k priamemu rozhovoru. Veď len povážte, nesvedčí to trochu o ich predsudkoch a zlomyseľnosti? Prezident Duda je predsa výborný lyžiar, na svahoch sa stretával napríklad aj s Andrejom Kiskom.

Ale späť k voľbám. Podľa Jarosława Kaczyńského sa voľby musia uskutočniť v riadnom termíne, a to aj napriek pandémii. Odvoláva sa pritom na ústavu. V poľskej politike je to pomerne veľká novinka. Doteraz to boli totiž najmä opoziční politici, ktorí počas protivládnych demonštrácii čítali ústavu a z jej porušovania obviňovali vládu PiS-u. Opozícia navyše chce, aby vláda zaviedla výnimočný stav, čo by ju prinútilo voľby presunúť na iný termín. Nie je však celkom zrejmé na aký. Vláda ale výnimočný stav zavádzať nechce. To je tiež svojím spôsobom trochu zvláštne, veď opozícia je spravidla tým hráčom, ktorý sa môže oprávnene obávať, že zavedenie výnimočného stavu by vláde dalo omnoho viac nekontrolovateľnej moci (čo bolo napríklad vidno pri predĺžení núdzového stavu v Čechách). Poľská opozícia je však natoľko odhodlaná nezúčastniť sa volieb 10. mája, že na to jednoducho nemyslí. Opoziční kandidáti vedú kampaň v štýle Billa Clintona, ktorý síce fajčil trávu, ale údajne ju nešlukoval. Vyzývajú na bojkot volieb, ale z nich neodstupujú. Alebo už nevyzývajú? Je ťažké sa v tom celom zorientovať. Jasné je iba to, čo vo veľkom rozhovore pre Gazetu Wyborczu spomenula Dudova hlavná protivníčka Małgorzata Kidawa-Błońska –, že jej rodina bojovala na oboch stranách bitky pri Grunwalde v roku 1410. Križiacke vojská si vtedy v obrovskej bitke stredovekej Európy zmerali sily s poľsko-litovskou armádou.

Teraz PiS chce, aby sa voľby konali výlučne korešpondenčnou formou. Toto riešenie má však tisíce rizík a nikto presne nevie, ako im čeliť. Na aké adresy prídu hlasovacie preukazy? Kto a kedy spočíta hlasy? Čo ak mi sused vyberie hlasovací preukaz z poštovej schránky? Zákon musí ešte prejsť hlasovaním v senáte, kde má však väčšinu opozícia. Zrejme sa teda vráti do dolnej komory – Sejmu. Ale človek nikdy nevie. V poľskom parlamente sa teraz napríklad debatuje a hlasuje čiastočne aj dištančnou formou a prístup k hlasovaciemu panelu omylom dostali aj bývalí poslanci bez hlasovacieho práva. Možné je teda všetko. Pravdou zostáva, že pred niekoľkými rokmi PiS možnosť korešpondenčného hlasovania vo výnimočných prípadoch odmietlo. A čo dnešná opozícia? Uhádli ste, bola vtedy za. Dnes je to presne naopak. Dúfam, že to celé neskomplikujem ešte viac, keď napíšem, že Jarosław Gowin, šéf koaličnej strany Dohoda (Porozumienie), je odporcom konania volieb 10. mája. Dokonca samotného Jarosława Kaczyńského postrašil, že za voľby v tomto termíne nezahlasuje. Slovo dodržal a z vicepremiérskeho postu odstúpil. Ale v koalícii zotrval. Hoci bol sám proti schváleniu vládneho zákona, svojim poslancom nariadil, aby hlasovali za. Na svoju funkciu nominoval najbližšiu spolupracovníčku. Jarosław Gowin rád a často opakuje, že „hlasoval, ale nemal z toho radosť“. Je to taký náš Bill Clinton.

Poľská opozícia už dobrého pol roka hľadá svoju Zuzanu Čaputovú. Ak odhliadneme od toho, že slovenská politička má charizmu, ktorá chýba mnohým – aj poľským – politikom a političkám, naša demokratická opozícia trochu akoby zabúda, že za vlaňajším víťazstvom Zuzany Čaputovej v prezidentských voľbách, alebo víťazstvom Jána Luntera v tých župných, bola predovšetkým dohoda. Dovolím si tvrdiť, že žiadne víťazstvá by sa nekonali, keby sa hlavní súperi Maroša Šefčoviča, a predtým aj Mariána Kotlebu, nezjednotili. Prieskumy ukazujú, že takýto scenár by mal šancu na úspech aj pri opozičnom kandidátovi v súboji s Andrzejom Dudom. Ale zdá sa, že poľskí demokrati sa rozhodli ísť do vopred prehratého boja. Čo je, mimochodom, typicky poľská vlastnosť, ktorá nemá so zdravým rozumom nič spoločné.

Pritom šanca na víťazstvo by tu bola. V Poľsku to pod pokrievkou vrie, narastá aj nespokojnosť občanov s tým, ako vláda bojuje proti koronavírusu. Aj napriek obmedzeniam pohybu Poľky vo veľkom demonštrujú na uliciach.

V čase, keď v Poľsku platil zákaz vychádzania a voľného pohybu okrem odôvodnených prípadov ako práca, nákupy, návšteva lekára alebo starostlivosť o chorých, sa Jarosław Kaczyński so zástupom najdôležitejších politikov zúčastnil slávnostného kladenia vencov pri pomníku obetí smolenskej katastrofy na Piłsudského námestí vo Varšave. Spomienka sa uskutočnila pri príležitosti desiateho výročia leteckého nešťastia, pri ktorom zahynul aj jeho brat, Lech Kaczyński, vtedajší poľský prezident. Keď Poliaci nemohli športovať ani len rekreačne, keď boli zatvorené parky a lesy a o prípadnej pokute rozhodovala policajtova svojvôľa, po internete a v médiách sa šírili fotografie z tejto slávnosti. Neboli na nej dodržané pravidlá minimálneho rozostupu, zúčastnilo sa jej niekoľko desiatok ľudí a mnohí si právom kládli otázku, či to skutočne bola až taká mimoriadna udalosť, čím argumentovala vláda. Jarosław Kaczyński si bez problémov chodí na hrob svojej matky, zatiaľ čo pre obyčajných Poliakov sú brány cintorínov zavreté. Dokonca aj pohrebného obradu sa smie zúčastniť len päť ľudí. Osoby, ktoré nemajú to šťastie byť Jarosławom Kaczyńským, tak musia sledovať pohreby svojich matiek cez obrazovku počítača. Nehovoriac už o možnosti očistiť hrobky svojich blízkych na sviatky.

Vo chvíli, keď vo veľkom krachujú firmy a ľudia prichádzajú o prácu, sa poľský Sejm zaoberá zákonmi, ktoré sú preň zjavne dôležitejšie, než maličkosti typu práca stoviek tisíc Poliek a Poliakov. Uprostred boja s pandémiou sa do programu rokovania parlamentu dostali návrhy zákonov na sprísnenie interrupcií alebo na umožnenie deťom zúčastňovať sa na poľovačkách, či dokonca návrh zákona trestajúci hodiny sexuálnej výchovy väzením.

Nepomohli ani protesty, ktoré sa v mnohých poľských mestách uskutočnili formou reťazového štrajku. Takýto protest bol napríklad v Krakove. V utorok si Krakovčanky zastali do radu pred Kauflandom na Bratislavskej ulici. O deň neskôr sa pri zachovaní predpísanej vzdialenosti postavili do radu pred obchodom Biedronka na Hlavnom námestí. Rad sa tiahol cez celé námestie. Mnoho žien prišlo do obchodu v rúškach, na ktoré si nakreslili charakteristický znak blesku. Mali tiež transparenty s nápismi „Peklo žien“, „Sexuálna výchova namiesto zákazov“, „Pro-choice – my choice“ alebo „Vzdelanie chráni“. Protestovalo sa aj vyvesovaním transparentov na balkónoch, mostoch alebo formou listov adresovaných politikom.

Návrh sprísnenia interrupčného zákona, na ktorom pracuje poľská vláda, vznikol z občianskej iniciatívy. Jeho autorkou je kontroverzná anti-choice (tzv. „pro-life“) aktivistka Kaja Godek. Odporcovia interrupcií chcú, aby bola v Poľsku zakázaná interrupcia aj v prípadoch podozrenia na ťažké a nezvratné poškodenie plodu, alebo nevyliečiteľnej choroby ohrozujúcej život tehotnej/rodičky. Podľa najnovších údajov z roku 2018 v Poľsku je to v súčasnosti 97,6 percent všetkých legálne vykonaných interrupcií.

V rámci protestov čítali Poľky knihu Peklo žien od Tadeusza Boya-Żeleńského, v ktorej sú zozbierané jeho fejtóny z roku 1929. Ako sa ukazuje, od tých čias sa v našej krajine veľa nezmenilo.

Autor je nezávislý poľský reportér a šéfredaktor portálu novinka.pl, ktorý sa venuje českej a slovenskej kultúre

Z poľštiny preložil Alexander Horák

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri: