Dajte si teraz žiadosti a určite uspejete!

„Neverím, že tomu veríš,“ zareagoval Martin Šmatlák, rektor Vysokej školy múzických umení na Matúša Oľhu, predsedu Rady Fondu na podporu umenia, ktorý vyhlásil, že „zmeny robíme preto, lebo ten geniálny fond bol nastavený na vopred určených žiadateľov“. Zmenami mal na mysli radikálne zásahy do štruktúry podpornej činnosti fondu, ktorej podobu pre rok 2026 jednohlasne schválila rada v stredu 16. septembra na svojom zasadnutí bez účasti verejnosti. Tá sa napokon s Oľhom a dočasným riaditeľom FPU Františkom Kornajom stretla, avšak za veľmi bizarných okolností.

V prvom rade, zasadnutie Rady FPU sa malo uskutočniť v stredu o 10.00 ráno, tak to bolo avizované kanceláriou fondu aj na sociálnych sieťach. Začiatok bol nebadane, niekedy v neskorých večerných hodinách posunutý bez uvedenia dôvodu na 9.00. Na ten čas sa tam stihla dostaviť len jedna predstaviteľka kultúrnej obce, ktorú však zo zasadacej miestnosti vykázali napriek tomu, že sa odvolávala na zákon. Vysielať sa mal zo zasadnutia aspoň livestream, ten sa však údajne nepodarilo pre technické problémy spustiť. Záznam bol zverejnený až po skončení rady.

Pred desiatou sa však pred budovou fondu zozbierali zástupkyne a zástupcovia viacerých kultúrnych inštitúcií či platforiem, poslankyne, podpredseda parlamentu, rektorka Vysokej školy výtvarných umení či rektor VŠMU. Mali záujem zúčastniť sa zasadnutia rady, ktoré sa nielen že začalo o hodinu skôr, ale v čase ich príchodu práve skončilo. Skupina sa vybrala do kancelárie fondu požiadať o stretnutie s predsedom rady, aby vysvetlil uvedenú situáciu. Ten prítomným sprostredkovane dvakrát odkázal, že na schôdzku čas nemá, môžeme však počkať vonku. Dokedy? Nevedno. Po asi dvadsiatich minútach podpredsedovi parlamentu Martinovi Dubécimu došla trpezlivosť, a keď sa na chvíľu pootvorili dvere, vošli sme dnu. Oľha s Kornajom bez väčších protestov vpustili verejnosť do kancelárie riaditeľa. Nápis a kresba fixkou na flipcharte nás vyzývali k tomu, aby sme k riaditeľovi vstupovali s úsmevom – pohľad na jeho výtvarné zručnosti dvíhal kútiky úst akosi mimovoľne. Ale to, čo sme si následne vypočuli, úsmevné nebolo. Alebo?

Hneď na úvod obvinil predseda rady Oľha prítomnú verejnosť z toho, že sa cíti ako majiteľka fondu a aj kvôli nátlaku, aký na radách údajne museli zažívať v minulosti, zmenili začiatok dnešného rokovania. „Je to verejnoprávny fond a rozhodujeme my väčšinou v rade. Vy ste toto neprijali a preto je tu napätie a strpčujete nám život,“ vyhlásil. Pridal ešte odôvodnenie, s ktorým operoval aj na predošlej rade, keď zakázal vstup verejnosti, že fond nemá bezpečnostnú službu na to, aby prezrela všetkých prichádzajúcich, ktorí vojdú do miestnosti. Pokusom o vtip mala byť otázka prítomnej poslankyne, či sa pán Oľha bojí, že ho pán Dubéci zastrelí. Oľha s plnou vážnosťou odpovedal: „Áno, obávam sa. Je taká atmosféra, mňa už škrtili.“

Vy ste vytunelovali fond

Verejnosť nechce mať Rada FPU na zasadnutí údajne aj preto, že „vysiela priamo do redakcií opozičných denníkov informácie.“ Počas polhodinového stretnutia Oľha viackrát obviňoval kultúru z politizácie a prepájania sa s opozičnými stranami. Martin Šmatlák sa následne pokúsil vrátiť diskusiu k štruktúre podpornej činnosti, ktorá bola na poli kultúry hlavnou témou uplynulých týždňov. Chcel vedieť, prečo fond pri príprave takého zásadného dokumentu postupoval neodborne a netransparentne, bez dialógu so širšou odbornou verejnosťou. „Neviem si predstaviť, že by sme akékoľvek zmeny v štruktúre študijných programov robili za zavretými dverami a oznámili ich akademickej obci tlačovkou,“ povedal rektor VŠMU. Zmeny v štruktúre podpornej činnosti sa dotknú tisícok žiadateliek a žiadateľov, majú preto právo sa na ne pripraviť a pripomienkovať ich znenie. Tak tomu bolo koniec koncov aj v minulosti. Zoči voči to predsedovi Oľhovi pripomenula poslankyňa a podpredsedníčka Výboru NR SR pre kultúru a médiá Zora Jaurová, ktorá pred vyše desiatimi rokmi bola prítomná pri zakladaní fondu a v rokoch 2015 – 2018 bola aj členkou rady FPU. Odišla z nej po založení politickej strany Progresívne Slovensko. „Vám sa nepáči, že verejnosť sa vyjadruje, že sa jej nepáčia postupy, aké ste zvolili. Ale nemôžete sa im čudovať. Treba prehodnotiť spôsob, akým sa pristupuje k verejnoprávnej inštitúcii,“ dodala.

Spôsob kritizoval aj René Parák, prezident Asociácie súčasného divadla a expert na kultúrne politiky: „Keby sme aspoň vedeli, o čo vám ide, ale nepoznáme krátkodobé, strednodobé ciele fondu. (…) Možno by sme potom porozumeli vášmu konaniu, zmenám, ktoré robíte,“ snažil sa vyprovokovať Oľhu k jednoznačnejším odpovediam a odôvodneniam. Napokon sme sa jedného dočkali: „No, ja som neúspešný žiadateľ,“ vyhlásil Oľha. „Viete, koľko neúspešných žiadateľov z renomovaných oblastí nikdy podporu nedostalo, lebo ste prednostne vy vytunelovali fond?“ Zmeny vraj konečne umožnia získať podporu aj tým, ktorí na ňu doteraz nedosiahli, nakoľko fond bol dizajnovaný len pre vyvolených. To je naratív, s ktorým Oľha pracuje od zvolenia do Rady FPU. A časť tých vyvolených asi podľa neho práve stála v kancelárii fondu. Možno bol prekvapený, že po otázke Dubéciho, či tu sú nejakí neúspešní žiadatelia, zdvihli sa takmer všetky ruky v miestnosti. „Tak si dajte teraz žiadosti a určite uspejete!“ zvolal Oľha a ukázal v plnej kráse, čo podľa neho znamená odpolitizovanie fondu.

Zranené ego

Nová štruktúra podpornej činnosti ruší medziodborové programy, celoročnú podporu pre divadlá či galérie, neumožňuje viac nákup nových akvizícií pre knižnice a galérie.  Devastačná je tiež pre kultúrne centrá, ktorých sieť vznikla pred rokmi práve vďaka fondu a dnes sú častokrát jediným miestom pre kultúru v mnohých regiónoch Slovenska. Ako sa vyjadrila rektorka VŠVU Bohunka Koklesová, „sú často jediným prostredím demokracie“. Pre Matúša Oľhu sú spoločne s nezávislým divadlom najväčším tŕňom v päte a nie raz ich na stretnutí obvinil z priameho prepojenia s politickými stranami – bez akýchkoľvek dôkazov. „Kultúrne centrá sú zástupcovia politiky… Chceme odpíliť politikov od fondu,“ opakoval. Obracal sa najmä na Zoru Jaurovú a Danu Kleinert, prítomné poslankyne z Progresívneho Slovenska: „Kultúrne centrá robia aktivity, ktoré vychádzajú jednoznačne v prospech vašej strany. To chceme napraviť. A vy ste chceli rokovať a zdržiavať.“ Nasrdenosť adresoval aj ostatným: „Koho vy predstavujete? Vy ste len fragment kultúrnej spoločnosti. Ale ste najhlasnejší a vidíte, akú presilovku ste schopní urobiť len kvôli tomu, aby ste zdiskreditovali normálny proces, ktorý prešiel zákonnou formou.“   

Oľha pripomenul tiež folklórne protesty, ktoré podľa neho mali slúžiť na „rozkolísanie politickej scény“. „Vtedy boli neporiadky v koalícii a vy ste kalkulovali s dopadom týchto akcií vo folklóre, žiaľbohu už aj tam ste, na veľkú politiku. Toto tu robíte!“ pokračoval v obvineniach. Neváhal dodať, že podľa neho kedysi o fonde nikto poriadne nevedel, iba „tí, ktorí mali vedieť“. „Všetci o ňom vedeli,“ kontrovala Jaurová. Oľha je však presvedčený, že široká verejnosť bola do všetkého zatiahnutá až po nástupe Martiny Šimkovičovej do funkcie ministerky kultúry. „Ešte sme nič neurobili a už ste nás spochybňovali, či sme odborníci. Aj mňa ste spochybňovali. Ďakujem ti Martin, môj spolužiak, ďakujem ti za vyjadrenie nekompetencií mne,“ obrátil sa Oľha na Šmatláka, s ktorým vraj v roku 1984 spoločne čítali Orwellovu knihu 1984.

V závere sa tak ukázalo, že kameňom úrazu je v skutočnosti zranené ego predsedu Rady FPU. A hoci sa následne Oľha pokúšal o zmier tým, že dnešné stretnutie označil za prvý krok k ďalšej spoločnej komunikácii, Dubéci mu pripomenul, že dnešný dialóg vznikol vďaka tomu, že „sme dali doslova nohu do dverí“. Poradil Oľhovi, že ak v ňom chce pokračovať, potrebuje si získať dôveru celej umeleckej komunity. „To sú ľudia, ktorí sú na každej strane – hodnotovej, ideologickej, umeleckej. Prosím, získajte si ich dôveru.“ Oľha zareagoval, že nevidí dôvod, prečo by sme v tejto vypätej situácii nevedeli nájsť spoločnú reč. „Ale nesmiete nás bez toho, aby sme urobili čo len krok, označiť za nekompetentných. To ma urazilo. Ďakujem, dovidenia.“