Babráctvo, žiaľ, nie je trestné

V stredu 18. marca Rada Fondu na podporu umenia (FPU) za pár sekúnd zrušila platné trojročné zmluvy pre takmer štyridsať projektov za vyše dva milióny eur. Čerpať trojročný grant v praxi znamenalo, že subjekt vopred vedel, s akými finančnými prostriedkami môže na najbližšie tri roky počítať a mohol plánovať a uskutočňovať aktivity systematickejšie a plynulejšie s menšou administratívnou záťažou pre žiadateľov, ale aj fond samotný. Na konci každého roka musel príjemca odovzdať vyúčtovanie projektu a až po jeho schválení bol podpísaný dodatok k zmluve pre ďalší rok a uvoľnené finančné prostriedky. Ak však splnil všetky zmluvné podmienky, šlo o formálnu záležitosť a riaditeľ fondu, ani rada, podpisovanie dodatkov nijako nerozporovali. Teraz však takéto typy zmlúv označila Rada FPU za protizákonné, pričom minulý rok súčasné vedenie FPU takéto dodatky bez problémov podpisovalo. V čom sú zrazu v rozpore so zákonom o FPU predseda rady Matúš Oľha nevysvetlil. 

Radikálny krok výrazne zasiahol aj občianske združenie Spoločnosť priateľov dobrej hudby. V marci 2025 podpísali trojročnú zmluvu na projekt Celoročné aktivity Spoločnosti priateľov dobrej hudby. Dnes by za štandardných okolností mali už podpísaný dodatok k zmluve pre rok 2026. So štatutárkou združenia Janou Dekánkovou sme sa rozprávali o dopadoch rozhodnutia Rady FPU na jeho činnosť, ale aj o tom, ako sa jej deň pred medializovaným zasadnutím podarilo osobne stretnúť s dočasne povereným riaditeľom FPU Františkom Kornajom, a čo jej na ňom sľúbil a nesplnil. 

Váš trojročný grant je podľa zmluvy rozdelený nasledovne: 47-tisíc pre rok 2025, 50-tisíc pre rok 2026 a 45-tisíc pre rok 2027. Čo všetko ste zrealizovali v rámci prvého roka čerpania?

Približne 20-tisíc eur bolo určených pre projekt Saxophobia Bratislava, čo sú štvordňové majstrovské kurzy vrátane dvoch verejných koncertov a zvyšok financií bol použitý na ostatné aktivity rozdelené do celého roka. Medzi ne patrilo napríklad sedemnásť komorných koncertov po celom Slovensku, workshopy pre študentky a študentov hudby či prednášky. Najmä v malých regiónoch sa komorná klasická hudba špičkovej kvality bez takýchto typov projektov nikdy nevyskytne, pretože je finančne náročná a väčšina kultúrnych domov má dnes už len na kúrenie a svietenie. Súčasťou nášho projektu sú tiež medzinárodné mobility ako napríklad účasť na zahraničných hudobných veľtrhoch či vzdelávacích projektoch.  

V roku 2026 bol plánovaný o niečo vyšší rozpočet, nakoľko sa malo nahrávať CD s tvorbou pre saxofón a sláčikové kvarteto, ktorú na Slovensku ešte nikto nikdy nenahral. 

V minulom roku sa podujatie Saxophobia uskutočnilo na prelome januára a februára. Aktuálny ročník sa konal v obdobnom termíne. Chápem to správne, že už mal byť financovaný z grantu pre rok 2026?

Presne tak. Projekt Saxophobia Bratislava 2026 a tiež dva koncerty svetoznámeho Raschèr Saxophone Quarteta v Žiline a v Nitre už prebehli, takže som momentálne v mínuse približne 25-tisíc eur. Saxophobia, projekt na vzdelávanie v klasickej hudbe na saxofóne, je pritom jeden z najvýznamnejších vzdelávacích projektov v Európe. V tomto roku sa konal jeho desiaty ročník. Zakaždým sa doň zapojí asi deväťdesiat účastníkov z jedenástich krajín, máme sedem zahraničných lektorov. Majstrovské kurzy sa konajú na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, veľké verejné koncerty sa odohrali v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca a koncert stočlenného saxofónového orchestra vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu. Ten bol vypredaný, nakoľko ide o unikát. Hoci kurzy sú menej viditeľné, práve tie sú pre nás zásadné, pretože nimi ponúkame možnosť študentkám a študentom získať vedomosti a zážitky, ktoré im často doslova zmenia život. Takisto orchestrálna prax pre saxofonistov na Slovensku neexistuje nikde inde, iba na našich majstrovských kurzoch. O projekt je mimoriadny záujem, z kapacitných dôvodov musíme záujemcov aj odmietať. 

Ako je možné financovať takýto projekt, ak na účte nemáte peniaze od fondu?

Nuž, nevytiahnem na počkanie 20-tisíc eur z vrecka. Mali sme nejakú rezervu a mám rôzne súkromné pôžičky, no aktuálne som na konci obdobia, kedy môžem „sanovať“ výdavky o.z. zo svojich súkromných peňazí. Sme malé občianske združenie, v ktorom je garantom kvality klavirista a saxofonista Ladislav Fančovič. Stará sa o dramaturgiu a výber účinkujúcich do projektov. O administráciu a všetku produkciu, zmluvné dokumenty, PR, často aj grafiku sa starám sama, pričom práca na celoročnom grante mi časovo zaberá niečo viac ako pol úväzku. K tomu mám, samozrejme, aj „normálnu“ prácu na polovičný úväzok a okrem toho som aj aktívnou jazzovou speváčkou. Mnoho ľudí si naozaj z nepochopiteľného dôvodu myslí, že peniaze z grantov smerujú do nášho vrecka a nabaľujeme sa na nich. To je asi najväčší omyl, aký v povedomí ľudí vnímam. Všetko vyplácame dodávateľom alebo umelcom, ktorí si to poriadne odmakajú. Vnímam aj všeobecnú mienku, že byť umelcom je „flákarina“. Možno je to niekde oprávnené, ale viete koľko trvá nacvičiť taký program, aký hrávajú umelkyne a umelci v našich projektoch? Tri až šesť mesiacov! Každodenného cvičenia. Rozčuľuje ma, aké bludy sa šíria v bežnej populácii. A včera, namiesto ocenenia, že občiansky sektor tu supluje katastrofálne riadenú kultúru štátu, dostaneme takúto facku? Pohár pretiekol.

Financujete svoje projekty iba z FPU alebo aj z iných zdrojov?

Samozrejme, že projekty sú financované viaczdrojovo. Po prvé, určité percento spolufinancovania je povinnosť vyplývajúca zo zmluvy s FPU, a po druhé, podpora z FPU ani zďaleka nepokrýva všetky náklady. Na Saxophobiu máme každý rok cca desať ďalších partnerov – finančne nás podporujú rôzne veľvyslanectvá, zahraničné kultúrne inštitúty, Nadácia Tatrabanky, SOZA, Hudobný fond, Mesto Bratislava, niekedy aj Bratislavský samosprávny kraj, čiže ide o kombináciu verejných a súkromných zdrojov. Strata financovania z FPU bude znamenať, že všetky koncerty a aktivity okrem Saxophobie úplne skončia. Na Saxophobiu budeme musieť zvýšiť účastnícke poplatky študentom, vstupné na koncerty a získať nejakých súkromných sponzorov, prípadne otvoríme verejnú zbierku. Tak sa nám ju možno podarí udržať „nažive“.

V utorok ste mali osobné stretnutie s dočasne povereným riaditeľom FPU Františkom Kornajom priamo v jeho kancelárii. Pre kultúrnu obec je takmer nemožné zorganizovať s ním akúkoľvek schôdzku. Ako sa vám to podarilo? 

Na naliehanie a dopytovanie sa po značne meškajúcom dodatku ku zmluve, ktorý mal byť čisto formálnou záležitosťou, keďže sme splnili všetky zmluvné podmienky k jeho podpísaniu, som minulý týždeň v piatok obdržala od našej referentky vyjadrenie v znení: „… rozhodovanie o pokračovaní viacročných projektov a uzatváraní dodatkov na rok 2026 je v súčasnosti predmetom posudzovania príslušného orgánu fondu. Finálne rozhodnutie zatiaľ nebolo prijaté.“ Táto informácia ma doslova vydesila, pretože evokovala možnosť, že by sa tie dodatky mohli aj nepodpísať. Možno zavážilo moje naozaj naliehavé kontaktovanie viacerých pracovníkov FPU s vysvetlením našej finančnej situácie a stavu už uskutočnených podujatí, možno som nepôsobila „nebezpečne“ ako iní, mediálne exponovanejší žiadatelia. 

Ako stretnutie prebiehalo? 

V príjemnej atmosfére. S riaditeľom sme si podali ruky, bola tam prítomná aj referentka a bolo mi prisľúbené, že zo stretnutia sa bude robiť aj zápis. Z toho dôvodu som si rozhovor nenahrávala. Na moju otázku, prečo meškajú dodatky, riaditeľ odpovedal, že „všetky trojročné granty sú pozastavené kvôli revízii problematických subjektov“. Nespresnil, v čom ich problematickosť spočíva. Namietala som, že to predsa nebráni v tom, aby uvoľnili prostriedky pre „neproblematických“ žiadateľov. Ubezpečil ma, že do konca marca bude všetko vyriešené a že dva týždne by som hádam mohla počkať. Povedala som, že v aktuálnej situácii mi je aj týždeň veľa, ale stanovisko pána riaditeľa to neovplyvnilo. 

Pán Kornaj povedal, že chápe zmysel trojročných projektov, že kontinuita je dôležitá. Potešilo ma, že to takto vidí a doslova som ho prosila, aby rade tlmočil, aké problémy by pre nás mohli nastať, ak by sa podpísanie dodatkov predlžovalo. Veď nie sme určite jediní v takejto situácii. Dosť ma prekvapila poznámka, že „viete, všetko sa dá zrušiť“. Povedala som, že dúfam, že ešte stále žijeme v právnom štáte, kde sa všetko zrušiť nedá. Reakcia bola, nazvime to, skeptická. A keď som sa ho opýtala, či takto bude vyzerať situácia aj o rok, odvetil len: „Je logické, že tých, čo teraz pustíme ďalej, pustíme aj o rok a tých, čo nie, tak ani o rok nie“. 

Na druhý deň po vašom stretnutí zasadla Rada FPU a všetko bolo inak. Žiadne z riaditeľových ubezpečení neplatilo. 

Presne tak. Veľmi ma sklamalo, že pán Kornaj nepovedal na zasadnutí Rady FPU ani slovo na obranu trojročných grantov, ktorých význam vraj chápe. Neviem, či to mám vnímať tak, že je len pasívnou figúrkou, ktorá podpisuje, čo mu predložia. Nemyslím si, že by ma na stretnutí cielene zavádzal. Myslím, že vychádzal z nejakých posledných informácií, ktoré od rady mal. Vyzerá to tak, že s ním Rada FPU nič nekonzultuje a že v čase nášho stretnutia nevedel, aké uznesenie sa na zasadnutí bude prijímať. 

Kontaktovali ste ho po zasadnutí rady?

Áno, v stredu som mu napísala email, že mu veľmi pekne ďakujem za stretnutie a že ho prosím o zaslanie sľúbenej zápisnice zo stretnutia. Odpovedal, že keďže stretnutie som iniciovala ja a bolo informačné, rozhodli sa, že z neho nebudú nakoniec robiť zápisnicu. Ale kolegyňu vraj požiadal, aby niektoré informácie uložila pre terajšie a budúce účely. 

Napísala som mu, že som si vedomá toho, že niektoré jeho ubezpečenia v zápisnici by mohli odporovať dnešnému rozhodnutiu Rady FPU, ktoré som si vypočula a som z neho zdesená. Požiadala som ho, aby mi vysvetlil, čo to znamená a čo teraz bude nasledovať, či fond teraz vytvorí nejaký nový dodatočný program, keďže všetky výzvy v našej oblasti pre jednoročné granty už prebehli. Odpoveď zatiaľ neprišla. 

Aké kroky teraz plánujete podniknúť? 

Samozrejme právne. Neviem, kto z nás si môže dovoliť venovať vlastných 25-tisíc eur pre blaho tejto republiky. Navyše pokladáme rozhodnutie rady za nezákonné a v rozpore so zmluvnými záväzkami fondu. Predseda rady, pán Oľha, sa včera pre STVR okrem do neba volajúcich klamstiev vyjadril, ako sú prijímatelia so „zrušenými“ zmluvami zosieťovaní. V prvom rade ďakujem pánovi Oľhovi, že mi včera svojím svojvoľným aktom nenávisti vniesol do života tridsať nových, úžasných, neuveriteľne profesionálnych, šikovných a právne podkutých kamarátov. Samozrejme, že sme sa navzájom skontaktovali a podnikáme koordinované kroky. Boli by sme blázni, ak by sme to riešili individuálne, keďže máme všetci rovnaké zmluvy a rovnaký problém. Existujú minimálne štyri nezávislé právne analýzy, ktoré tvrdia, že sú financie na ďalšie roky nárokovateľné. Ak to bude potrebné, určite to budeme riešiť súdnou cestou. 

A čo sa samotného obsahu grantu týka, dnes idem rozoslať mail, ktorým ruším všetkých zvyšných jedenásť dohodnutých koncertov klasickej hudby v Leviciach, Ružomberku, Dolnom Kubíne, Žiline, Trenčíne, Cíferi, Lučenci, Banskej Bystrici či Bratislave a samozrejme nahrávanie CD, študijné pobyty v zahraničí i workshopy zahraničných lektorov na konzervatóriách. Malo na nich dokopy účinkovať vyše dvadsať špičkových slovenských umelcov a vzácnych hostí z Česka a USA. Už si nerobíme blamáž iba na domácom piesočku, náš obraz v zahraničí bude skutočne skvelý. Bravo! Rada FPU – páni Oľha, Rikkon, Baláž, Grutka, Kleštinec, Lomenčík, Richter, Uhel, Zimka a pani Tomičová!

Je pre mňa zarážajúce, že v štátnej správe de facto neexistuje zosobnená finančná zodpovednosť za neprofesionálne riadenie zverenej inštitúcie. Babráctvo, žiaľ, nie je trestné. V štátnej správe môže hocikto diletantsky šafáriť s našimi daňami a pokiaľ to nie je porušením zákona, nič sa mu nestane. Diletantské a pomstychtivé riadenie slovenských inštitúcií už musí skončiť.