Buzeranti a transky

Romina Kollárik8. apríla 20181755

Pred tromi rokmi u nás prebehlo referendum o rodine. Výstižnejšie teda referendum proti gejom a lesbám. Mohla by som sa zaoberať negatívnymi účinkami na slovenskú spoločnosť či traumatizujúcim dopadom na LGBT ľudí, ale nechcem. Zameriam sa na nečakané pozitívne účinky kampane, teda na posilnenie politického aj osobného povedomia mladých ľudí v oblasti sexuality a rodu a vznik uvedomelej generácie LGBT mládeže na Slovensku.

Občianske združenie TransFúzia vzniklo v roku 2010. Až v roku 2014 nás kontaktoval prvý trans človek pod osemnásť rokov. Doma povedal, že sa cíti ako chlapec a rodina ho tak prijala.  Keďže nechcel žiť dvojitý život, otvorili túto otázku v škole. Vedenie školy odmietlo prijať jeho životnú potrebu – byť akceptovaný ako chlapec –, a to aj napriek tomu, že im to odporučil lekár. Chlapec nakoniec prestúpil na inú školu, kde ho prijali medzi seba takého, aký je. Mohol začať žiť vo vlastnej koži a venovať sa štúdiu. Vtedy mal dvanásť rokov. V nasledujúcom roku sa do trans komunity pridalo ďalších desať ľudí pod osemnásť rokov. Niektorí z nich mali pozitívne skúsenosti na školách, ktoré navštevovali.

Referendum výrazne zmenilo situáciu. Detí a mládeže, ktoré nás kontaktujú, pribudlo mnohonásobne. Niektorí sú naši klienti, iní zas členky a členovia rôznych online skupín, ktoré pred referendom ani neexistovali. Majú stovky členov a ich počet rastie. Nejde špecificky len o transrodovú mládež, ale o celé spektrum LGBT mládeže. Vidím jednu zásadnú sociálnu zmenu – mládež si tieto skupiny od roku 2015 zakladá sama. Sama sa organizuje a stretáva aj mimo internetu. LGBT aktivizmus sa dovtedy venoval len témam, ktoré sa týkali dospelých LGBT ľudí, a práca s mládežou nebola zásadnou témou ľudskoprávnych organizácií. Zrazu však máme stovky ľudí vo veku 13 až 18 rokov a musíme sa učiť, ako s nimi komunikovať, ako s nimi spolupracovať. Často nepotrebujú skúsenejšie aktivistky a aktivistov, pretože sú v mnohých ohľadoch oveľa ďalej. Majú vlastnú hlavu a predstavu o tom, čo a ako majú robiť pre zdravú a otvorenú spoločnosť na Slovensku.

Tieto deti a mládež sú prvou generáciou, ktorá vyrástla s internetom. Pre mnohých z nich je anglický jazyk bežnou zručnosťou. Tiež je to prvá generácia, ktorá sa sama vzdeláva zo zahraničných zdrojov už od detstva a o mnohých témach vie oveľa viac než dlhoroční aktivisti. Od 90. rokov sme postupne osvetlili pojmy ako gej, lesba, bisexualita, queer osoby a od roku 2010 rozoznávame aj transrodové osoby. Najmladšia aktívna LGBT generácia však považuje za prirodzené, že kolonka „pohlavie“ obsahuje sedemdesiat rôznych možností. Možností, o ktorých existencii väčšina z nás ani nemá potuchy, a už vonkoncom nevieme, čo znamenajú. Tieto deti a mládež s nimi žijú a sú pre nich úplnou samozrejmosťou. Dávajú im zmysel, sebaporozumenie a slobodu venovať sa svojim životom. Netápu v zmätku. Umožňujú im žiť  detstvo a pubertu tak, ako to pre naše deti chceme – môžu byť šťastné a prijaté aspoň medzi podobnými rovesníkmi. Ak už nikde inde, aspoň na internete v LGBT skupinách pre mládež. Pocit porozumenia a prijatia niektorým z nich dávajú aj rodičia a školy. Je to pocit, ktorý väčšina starších LGBT ľudí v detstve a mladosti nemala, pretože sme od seba boli izolovaní, mali sme minimálny prístup k informáciám a možnostiam s nimi čokoľvek robiť.

Ako došlo k zvýšeniu povedomia?

Chcem sa za to poďakovať ľuďom z Aliancie za rodinu, ktorí intenzívne a dlhodobo pracovali na referende. Bez ich úsilia by LGBT mládež nemala možnosť zažiť takú rozsiahlu kampaň, ktorá rozšírila ich povedomie. Tému gejov a lesieb, homosexuality a sexuálnej orientácie sme veľmi dlho považovali za tabu – vnímali sme ju ako tému intímnu, patriacu do súkromia. Určite sa o nej nehovorilo na verejnosti, ale ani v rodinách. Referendum za rodinu však urobilo zo sexuálneho tabu tému verejnú. Zrazu sme rezonovali vo všetkých sférach spoločnosti. Z tabu vznikla téma nedeľného obeda. Objavila sa vo všetkých médiách a zrazu o nej mohli otvorene hovoriť aj babičky, susedy, čo priniesli koláč, a všetci kumpáni v krčme. Zrazu mali všetci rôzne názory a hovorili o nich aj pred deťmi. A v kostole! Nedalo sa tomu vyhnúť. Téma prestala byť strašidelná a stala sa bežnou. Ticho zabíja. A Aliancia za rodinu dala LGBT hnutiu silný a dlhodobo znejúci hlas. Len nám chvíľu trvalo si to uvedomiť.

Ani neviem spočítať, koľko príbehov o coming-outoch pri rodinných obedoch som odvtedy počula. LGBT ľudia zrazu dostali pocit, že v tom nie sú sami. Že o svojich životoch môžu hovoriť s rodinou a ani sami nemusia začínať. Hoci majú naši rodičia iný názor, predsa len nejaký majú a konečne ho aj vyjadria. Aspoň sa o téme dá hovoriť. Sloboda prejavu na Slovensku zrazu dostala priestor aj pre LGBT ľudí.

Prvá vlna

Začiatkom roka 2015, keď sa blížilo referendum, v LGBT komunite prevládali vlny strachu, depresie, úzkosti. Ľudia reagovali hnevom alebo úplne stratili záujem o sledovanie verejných médií. Neboli sme na takú nenávisť pripravení. Špeciálne sme ju nečakali zo strany ľudí, ktorí sa prezentujú ako morálne autority. Naša schopnosť adekvátne reagovať bola obmedzená. Jedným z cieľov kampane bolo vyvolať paniku voči bezbrannej skupine a odviesť pozornosť od skutočných zámerov jej aktérov, nakoniec však vznikol jeden zásadný pozitívny výsledok.

Ponorení v svinstve sme si len ťažko mohli uvedomiť, akú službu nám Aliancia za rodinu robí. Spätne je jasné, že sa nebolo čoho báť. Že môžeme byť len vďační, pretože sami by sme len ťažko získali prostriedky na takúto celonárodnú kampaň.

Cením si, že nám pomohli zobudiť mnoho mladých ľudí a pomknúť ich, aby vyliezli z ulity a zapojili sa do komunity. To oni zmenia tvár Slovenska. Už od ranej puberty môžu žiť medzi ľuďmi, ktorí im dávajú pocit spolupatričnosti a vzájomnej identity. A vďaka tomu majú silu.

Druhá vlna

Aliancia za rodinu si vyskúšala, aké je to zmobilizovať časť spoločnosti vyvolávaním strachu a nenávisti voči LGBT ľuďom. Narazili na svoje limity a zistili, že gejovia a lesby sú už dosť známou súčasťou spoločnosti. Vyvolávanie nenávisti voči nám im nepomohlo získať moc, akú chcú. Tak našli novú skupinu, ktorú používajú na rovnaké účely – transrodových ľudí.

Cieľ, ktorý sa tým snažia dosiahnuť, je úplne rovnaký – vyvolať paniku a klamstvom a falošnými argumentmi vystrašiť ľudí, ktorí im veria. Snažia sa obviniť trans ľudí z problémov, s ktorými nemajú nič spoločné. Keď trans ľudia prestanú plniť tento účel, nájdu si inú skupinu. Už sme to zažili veľakrát – židia, gejovia a lesby, Rómovia, bezdomovci, imigranti či Maďari. Vždy si nájdu novú obeť.

Strach je silná emócia, ktorá zásadne ovplyvňuje naše rozhodnutia. Ale koľkokrát im ešte naletíme? Pamätáte si, že by nenávisť voči akejkoľvek skupine ľudí zmenila naše životy k lepšiemu a vyriešila všetky naše problémy? Mali sme vďaka nenávisti lepšiu prácu, viac peňazí, viac lásky v rodine? Nie?! Presne tak! Naše problémy nesúvisia s tými skupinami a ich snahou o lepší život.   

Prečo o tom teraz píšem?

V poslednom polroku pribúdajú správy, ktoré sa vyjadrujú k „transrodovým osobám“ a hovoria o „zmene pohlavia“ v kontextoch, s ktorými nemajú nič spoločné. Špeciálne v súvislosti s prijatím Istanbulského dohovoru. Ako príklad poslúži citát z textu, ktorý zverejnili Parlamentné listy:

„Začínajú nás učiť, že byť mužom a ženou nie je čosi nemenné a že muž sa môže stať ženou a naopak. Aj o tom je Istanbulský dohovor. Gendrová ideológia je úplne pomýlená, pretože už len každá bunka tela svedčí o tom, či je to muž alebo žena. Táto ideológia uniesla spomínané pojmy a tvrdí, že napríklad muž, ktorý tvrdí, že je žena, má právo používať ženské toalety a skutočné ženy musia jeho prítomnosť strpieť.“

Hoci tento výrok môže znieť ako hlas rozumu, zas je to len snaha o vyvolanie paniky u nedostatočne oboznámenej populácie. Z výroku je jasné, že autor má minimálne poznatky o téme. Ale aj za to som vďačná. Som rada, že niektorí politici konečne pochopili, že trans ľudia existujú a je dôležité sa nám venovať. Správne by však bolo, keby o našich životoch hovorili s nami. Nie o nás bez nás. My máme potrebné informácie a vieme opísať, čo to znamená byť trans človekom. Momentálne akékoľvek snahy hovoriť o trans ľuďoch vychádzajú z úst, ktoré nemajú žiadnu kompetenciu ich používať. Prečo teda nemajú potrebu prizvať nás do diskusie?

Veď nerozumejú tomu, čo hovoria. Tému nikdy neštudovali. Nemajú žiadnu predstavu o našich životoch. Takisto ako nemali predstavu o živote žiadnej marginalizovanej skupiny, o ktorej doteraz hovorili. Nikdy sa nás nespýtali, ako žijeme, čo potrebujeme. Nikdy sa o nás nezaujímali. Keď sme im o nás povedali, nezaujímalo ich to. Používajú nás na svoje vlastné účely tým najhorším spôsobom. Snažia sa nás vykresliť ako ohrozenie, ako niečo, čo na Slovensko nepatrí. Akoby sme boli niečím novým a doteraz tu neboli. Ale my sme Slovenky a Slováci. Vždy sme tu boli, len sa o nás mlčalo.

Hovorí sa o legislatívnych zmenách, hovorí sa o potrebe prijať nové zákony. Ale tí, čo hovoria, si zároveň nikdy nedali ani najmenšiu námahu zistiť, či sú tieto zmeny potrebné a užitočné. A zároveň ich vôbec nezaujíma, že ich návrhy sú škodlivé. Rátajú s tým, že mnoho ľudí o nás vie veľmi málo alebo nič, že už sú nakŕmení prekrútenými predstavami. Rátajú s tým, že nás ľudia nechajú zo strachu a neznalosti potopiť. Bez toho, aby vôbec mali záujem nás spoznať a niečo sa o nás dozvedieť.

Otázka je, či chcete mať vy, čitatelia, rovnaký postoj. Alebo si chcete urobiť názor, spoznať nás a zistiť, že sa nás nielenže nemusíte báť, ale možno sa aj niečo naučíte. Sme tu a stačí nás spoznať. Báť sa môžete, len ak chcete. Inak na to nie je dôvod.

V každom prípade, takisto ako referendum proti gejom a lesbám malo nakoniec svoje výhody, rovnako ich má aj minikampaň proti trans ľuďom. Zakaždým, keď niekto o tejto téme prehovorí, otvorí sa aspoň jedno srdce a mozog mladej osoby a pochopí, kým je. Pochopí, že  potrebuje otvoriť ústa, aby sme túto krajinu nebudovali len pre niektorých, ale pre každú a každého z nás.

S láskou a ochotou žiť bez strachu

Romina Kollárik

kontakt:

transfuzia@gmail.com

Autorka je riaditeľkou o. z. TransFúzia. Vyštudovala psychológiu a posledných osem rokov sa zaoberá výskumom, poradenstvom, vzdelávaním a advokáciou týkajúcou sa rodovej identity a transrodových ľudí na Slovensku.

  1. z. TransFúzia obhajuje ľudské práva transrodových detí, mládeže a dospelých, najmä v oblasti zdravotnej starostlivosti a školstva. Jej cieľom je spoločnosť, v ktorej sú transrodoví ľudia vnímaní ako jej prirodzená a vítaná súčasť.

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri: