2019 03 Politiky identítSeriálový KapitálBRUJOS – magická menšinovosť

Michael Papcun11. marca 201984

Krátke metráže, neveľké rozpočty, no výrazné talenty a priestor pre marginalizované témy, menšiny, ich hlas a štýl vyjadrenia. Tak by sa dal vo všeobecnosti definovať duch priestoru nezávislej internetovej televízie a jej produktov. Medzi ne patrí aj seriál Brujos autorskej dvojice Ricarda Gambou a Reshmi Hazry Rustebakkeovej, ku ktorému ma nasmerovala spolužiačka počas debaty o dnes už kultových „supernatural“ seriáloch Sabrina mladá čarodejnicaBuffy, premožiteľka upírov. Práve na druhý spomínaný sa ako na inšpiračný zdroj s úsmevom odvolávajú aj autori Brujos. Ich dielo však predstavuje oveľa vrstevnatejší žánrový a tematický komplex.

 

Seriál Brujos môžeme vnímať ako ironické požmurkávanie na spomenuté ikony stredného prúdu, ale aj ako voľné nadviazanie na španielsko-mexickú hororovú tradíciu siahajúcu do šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. No azda najsymptomatickejší je pre Brujos zámer vyjadrovať pri tom spoločenskokritické názory. V tomto smere seriál funguje ako prelamovanie zaužívaných bariér či odtrhnutie sa od tradičných foriem reprezentácie. Nech to aj znie ako bezobsažné frázy, Brujos im vpúšťa do žíl novú krv hneď potom, čo tú starú s chuťou vysaje a prefiltruje.

 

V stopách španielsko-mexického hororu

 

Už pri sledovaní prvých dielov seriálu sa ako prvé divákovi vybavia referencie na španielske a mexické exploatačné horory ako Alucarda, Satánico pandemonium, El mundo de los vampiros alebo La noche de los brujos, pracujúce s motívmi nadprirodzena, bosoráctva, vampirizmu alebo zombie.

Pre pokračovanie článku a pre prístup do archívu, si prosím zakúpte ročné predplatné. Ďakujeme a prajeme dobré čítanie.

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *