Audiovizuálny fond nemá riaditeľa. Čo to znamená a čo tomu predchádzalo?
Reakcia odbornej verejnosti k situácii na Audiovizuálnom fonde
Dňa 4. augusta 2023 bol odvolaný riaditeľ Audiovizuálneho fondu Peter Badač. Vo funkcii bol pol roka. Táto správa v stručnosti obletela slovenské médiá bez bližšieho kontextu. Ten je totiž značne komplikovaný a komplexný a zorientovať sa v ňom je náročné aj pre osoby, ktoré situáciu sledujú detailne.
Nasledujúcim textom sa pokúsime čo najstručnejšie a čo najprehľadnejšie priblížiť situáciu na základe verejne dostupných informácií a zároveň ju zasadiť do širšieho kontextu. Sme si vedomí limitov tohto textu, ktorého vzniku nepredchádzal dlhý čas bádania a zbierania podkladov. Sme však presvedčení o dôležitosti tejto chvíle a nevyhnutnosti reagovať bezodkladne. Audiovizuálny fond je totiž inštitúcia, ktorej orgány majú zastupovať nás, osoby pôsobiace v audiovízii, a slúžiť čo najefektívnejšie a najtransparentnejšie rozvoju audiovizuálnej tvorby. Preto je kľúčové, aby v čase krízy a nasledujúcich zmien v jej usporiadaní mala profesionálna filmárska verejnosť prehľad a dôveru v to, čo sa v tejto inštitúcii deje. A tiež aj nástroje, ako toto dianie kontrolovať a prípadne korigovať.
V januári tohto roku prebehla voľba nového riaditeľa AVF. Do výberového konania sa prihlásili traja kandidáti a jedna kandidátka. Po verejnej prezentácii jednotlivých projektov radu Audiovizuálneho fondu najviac presvedčili dvaja kandidáti – Peter Badač a Jozef Kovalčik. Vo svojom projekte sa Badač zameral na celoeurópske priority podľa vzoru fungovania viacerých európskych audiovizuálnych fondov, ku ktorým mal záujem slovenský Audiovizuálny fond priblížiť. Jozef Kovalčik bol pre ďalšiu časť rady najlepšou voľbou pravdepodobne aj vzhľadom na skúsenosti s dlhoročným riadením Fondu na podporu umenia, čo sa prejavilo pri jednotlivých reakciách po prezentáciách. Za Kovalčika v tajnej voľbe hlasovali štyria členovia rady a za Badača piati. Riaditeľom fondu sa stal Peter Badač.
To, čo mohlo byť vnímané ako zodpovedné, transparentné a demokratické konanie Rady Audiovizuálneho fondu, sa neskôr ukázalo ako kritický bod zlomu, ktorý definitívne rozdelil radu na dva tábory. Nový riaditeľ nastúpil do pozície s riadne obhájeným mandátom, no očividne nemal a ani časom nezískal výraznejšiu podporu rady. Z dostupných verejných častí 5., 6. a 7. zasadnutia rady možno postrehnúť neefektívnu spoluprácu oboch táborov.
Badačov predchodca Martin Šmatlák, ktorý bol vo funkcii riaditeľa AVF už od jeho vzniku v roku 2009, nastavil systém hospodárenia, tzv. „cashflow“, ktorý dynamickým spôsobom čerpá aj z rozpočtov fondu na nasledujúce roky a viaceré projekty, obzvlášť tie s vysokým rozpočtom, vypláca postupne. Tento spôsob hospodárenia je legitímny a pri umeleckých fondoch bežný aj v zahraničí. Sú pri ňom však dôležité kontroly a limity nakladania s financiami, vďaka ktorým zazmluvnené záväzky neohrozia platovú schopnosť fondu v budúcnosti a tiež jeho základnú úlohu v podobe každoročného vyhlasovania výziev na nové projekty. Podľa skutočností zverejnených na stránke Audiovizuálneho fondu dňa 31. júla a dodatočne aktualizovaných 1. augusta 2023 však suma záväzkov k 30. 6. 2023 dosiahla takú výšku, ktorá podľa slov Badača ohrozuje vyplácanie tohtoročných podporených projektov. Za hospodárenie fondu je spoluzodpovedná rada, ktorá Šmatlákove návrhy na ročné hospodárenie prijímala, a tiež dozorná komisia, ktorá pri možných pochybeniach v nastavenom systéme nezakročila. Informácie o výške sumy záväzkov v roku 2023 prezentoval Badač na 3. zasadnutí rady na konci februára a na 5. zasadnutí rady v apríli okrem neho informáciu potvrdila aj ekonómka rady Andrea Lisá. K ich tvrdeniam sa Martin Šmatlák do dnešného dňa verejne nevyjadril.
Zmluvná povinnosť vyrovnať tieto záväzky v roku 2023 vytvorila stav, ktorý de facto znamenal buď (a) na nové projekty hodnotené v roku 2023 vyhradiť celkovo nižšiu sumu z rozpočtu fondu (čo aj vo zverejnených výzvach krátko po svojom nástupe začiatkom roka Peter Badač urobil), (b) finančné manko sanovať z iných alternatívnych zdrojov a finančnú situáciu stabilizovať vďaka novým financiám, alebo (c) nové podporené projekty začať vyplácať až v rokoch 2024 či 2025, čo je pre podporené projekty nevýhodné. O spomínanú sanáciu financií sa Badač neúspešne pokúšal na ministerstve kultúry. Aj po jeho výzvach, napríklad práve z aprílového zasadnutia, smerovaných rade na hľadanie spoločného riešenia, fond nedokázal prísť s jednoznačným záverom a ku dňu 4. augusta sa nepodarilo verejnosti predstaviť plán riešenia situácie, ktorá medzičasom pre meškajúce platby začala existenčne ohrozovať viaceré subjekty na poli audiovízie.
V mesiaci júl začala dozorná komisia, kontrolný orgán Audiovizuálneho fondu, na základe podnetov prešetrovať konanie rady Audiovizuálneho fondu a riaditeľa Audiovizuálneho fondu, ktorým mal byť údajne porušený zákon. Pri dvoch podnetoch dozorná komisia dospela k záveru o porušení zákona riaditeľom fondu, pri jednom z podnetov aj porušenie zákona radou vedenou jeho predsedom rady. Pri ďalších dvoch podnetoch nekonštatovala porušenie zákona, ale nehospodárnosť či neetické konanie. Tieto dva podnety sa týkali nakladania s financiami na pracovné cesty v zahraničí a ukončenia pracovného vzťahu s bývalou zamestnankyňou fondu. Obsah podnetov a uznesení dozornej komisie je verejne dostupný na webe Audiovizuálneho fondu, konkrétne v Zápise č. 7/2023.
Pri prvom podnete dozorná komisia prešetrovala uzatvorenie zmluvy predsedom Rady AVF a riaditeľom AVF so Slovenským filmovým ústavom v sume 20 000 eur na prezentáciu slovenskej kinematografie na filmovom festivale v Cannes. Pred jej podpisom síce riaditeľ a predseda rady dali túto informáciu do pozornosti členom a členkám rady, ktorí o nej nehlasovali, iba ju vzali na vedomie. Viedli však diskusiu o tom, ako je nevyhnutné zmluvu podpísať. Uzatvorenie zmluvy na sumu vyššiu ako 15 000 eur ale musí riaditeľ vždy nechať odsúhlasiť rade. Išlo o nedbanlivosť riaditeľa fondu aj predsedu rady, ktoré uniklo celej rade, mimo iných aj obom členom rady s právnickým vzdelaním či bývalému predsedovi rady. Po zistení tejto skutočnosti rada prijala potrebné uznesenie na nasledujúcom zasadnutí. Teda ešte predtým, ako prišiel podnet na porušenie zákona. Dozorná komisia posudzovala iba situáciu z prvého zasadnutia a vecne usúdila, že šlo o porušenie zákona. No už samotné podanie podnetu na túto situáciu a následné neprihliadanie na kontext vytvára dojem účelovosti takéhoto konania. Tento dojem je posilnený aj rozhodnutím neprihliadať na konanie celej rady, ktorá za situáciu spoluzodpovedá.
Vážnejším bodom odvolávania boli prieťahy pri doručovaní návrhov zmlúv o podporených projektoch zo strany fondu. Vzhľadom na vyššie popísaný ekonomický stav hrozila situácia, že fond by po podpísaní zmlúv fakticky nemal na účte dostatok prostriedkov na to, aby mohli byť zmluvy uhradené. Podľa podnetu pri dvoch projektoch Peter Badač porušil lehotu medzi dodaním všetkých potrebných materiálov k podporeným projektom žiadateľom a zaslaním návrhu zmlúv o pridelení dotácie z kancelárie fondu, čo je v rozpore so zákonom. Podľa viacerých žiadateľov o podporu sa však zákonné lehoty nedodržiavali ani za predchádzajúceho vedenia fondu. Táto skutočnosť neospravedlňuje porušenie zákona zo strany Petra Badača. No vzhľadom na absenciu podnetov na prešetrenie rovnakého konania v minulosti vzbudzuje podnet a aj výsledky prešetrenia dozornej komisie dojem zaujatosti, pretože k rovnakým situáciách dochádzalo počas Šmatlákovho vedenia fondu.
Uznesenie dozornej komisie malo priamy dosah na predsedu Rady AVF Dušana Zbudilu, ktorého na základe zistení dozornej komisie odvolala ministerka kultúry SR Silvia Hroncová a namiesto neho vymenovala novú členku Rady AVF Ivanu Malákovú. Tá bola predtým členkou práve trojčlennej dozornej komisie, ktorá rade svoje závery ešte len išla predložiť. Výsledky dozornej komisie boli následne prerokované na 8. zasadnutí rady, ktorej nadpolovičný počet členiek a členov zistenia považovali za dostatočne závažné na to, aby Badača z pozície riaditeľa fondu odvolali. O súhlase či nesúhlase so závermi dozornej komisie rokovala aj nová členka rady Ivana Maláková. V tomto smere je jej predchádzajúce pôsobenie v dozornej komisii znepokojivé, pretože pod závery prešetrovania predmetných podnetov sa podpísala, aby o nich neskôr už v pozícii členky rady hlasovala. V tomto smere síce neprišlo k porušeniu zákona, no je namieste otázka osobnej integrity novej členky rady a vážneho podozrenia z porušenia etického kódexu o nestrannosti pri rozhodovaní.
Ako vidno aj z tohto opisu, situácia sa stala nesmierne komplikovanou a neprehľadnou. Na základe dostupných informácií, vyjadrení a zverejnených videozáznamov zo zasadnutia rady máme odôvodnenú starosť, že rada Audiovizuálneho fondu nekonala efektívne, porušovala etický kódex a jej rozhodnutia sú netransparentné, čím hazarduje s dôverou odbornej verejnosti voči fondu ako inštitúcii.
Záverom tohto textu by sme preto chceli vyzvať orgány Audiovizuálneho fondu na skoré vyvodenie zodpovednosti za vzniknutú situáciu v audiovízii, ako aj z atmosféry chaosu, ohrozenia a morálnej krízy. Orgány Audiovizuálneho fondu žiadame tiež o priebežné a prehľadné informovanie o týchto krokoch a o poskytnutie pravdivých a dostačujúcich informácií o pozadí vzniku vyššie opísanej situácie a návrhoch riešenia tejto krízy. V neposlednom rade žiadame skoré zverejnenie riešenia o najbližšom vyplácaní dotácií.
Reakciu iniciovali a za textom stoja títo zakladajúci členovia a členky Asociácie slovenského dokumentárneho filmu (v abecednom poradí):
Viera Čákanyová, Tomáš Hudák, Barbara Janišová Feglová, Lucia Kašová, Peter Kerekes, Eva Križková, Tomáš Krupa, Anna Mach Rumanová, Miro Remo, Adam Straka a Marek Šulík.
S reakciou sa svojim podpisom stotožňujú tieto osoby pôsobiace v slovenskom audiovizuálnom prostredí (v abecednom poradí):
Lukáš Berberich, Barbora Berezňáková, Michal Blaško, Jana Bučka, Peter Budinský, Barbora Budinská, Edo Cicha, Máté Csuport, Matúš Ďuraňa, Diana Fabianová, Michal Fulier, Alexandra Gabrižová, Alexandra Gojdičová, Adam Hanuljak, Martin Hnát, Mario Homolka, Ivana Hucíková, Timotej Janko, Miro Jelok, Katarína Jonisová, Jakub Julény, Dominik Jursa, Michaela Kaliská, Robert Kirchhoff, Andrej Kolenčík, Joanna Kozuch, Veronika Krejčová, Martin Krištof, Filip Křížek, Lena Kušnieriková, Štefánia Lovasová, Monika Mahutová, Paula Maľárová, Ingrid Mayerová, Jakub Medvecký, Michaela Mihalyi, Juraj Mravec, Barbora Nemčeková, Marek Obuch, Debora Pastirčáková, Eva Pavlovičová, Marcel Pazman, Ornela Petrášová, Mária Pinčíková, Roman Pivovarník, Zuzana Piussi, Tobiáš Potočný, Romana Rýdza, Vladislava Sárkány, Tereza Svatoňová, Daniel Svoreň, Boris Šima, Alexandra Slašťanová, Sabína Savková, Barbora Sliepková, Pavel Smejkal, Tereza Smetanová, Štefan Straka, Juro Šlauka, Tereza Tokárová, Dorota Vlnová, Jaro Vojtek, Daniel Vysoký, Dorota Zacharová
Ak sa stotožňujete s obsahom tohto textu, svoj súhlas môžete vyjadriť podpisom. Váš podpis bude pridaný do 24 hodín.