Audiovizuálny fond nemá riaditeľa. Čo to znamená a čo tomu predchádzalo?

9. augusta 202372863
Ilustrácia: Screenshot z livestreamu 8. zasadnutia rady AVF

Reakcia odbornej verejnosti k situácii na Audiovizuálnom fonde

Dňa 4. augusta 2023 bol odvolaný riaditeľ Audiovizuálneho fondu Peter Badač. Vo funkcii bol pol roka. Táto správa v stručnosti obletela slovenské médiá bez bližšieho kontextu. Ten je totiž značne komplikovaný a komplexný a zorientovať sa v ňom je náročné aj pre osoby, ktoré situáciu sledujú detailne.

Nasledujúcim textom sa pokúsime čo najstručnejšie a čo najprehľadnejšie priblížiť situáciu na základe verejne dostupných informácií a zároveň ju zasadiť do širšieho kontextu. Sme si vedomí limitov tohto textu, ktorého vzniku nepredchádzal dlhý čas bádania a zbierania podkladov. Sme však presvedčení o dôležitosti tejto chvíle a nevyhnutnosti reagovať  bezodkladne. Audiovizuálny fond je totiž inštitúcia, ktorej orgány majú zastupovať nás, osoby pôsobiace v audiovízii, a slúžiť čo najefektívnejšie a najtransparentnejšie rozvoju audiovizuálnej tvorby. Preto je kľúčové, aby v čase krízy a nasledujúcich zmien v jej usporiadaní mala profesionálna filmárska verejnosť prehľad a dôveru v to, čo sa v tejto inštitúcii deje. A tiež aj nástroje, ako toto dianie kontrolovať a prípadne korigovať.

V januári tohto roku prebehla voľba nového riaditeľa AVF. Do výberového konania sa prihlásili traja kandidáti a jedna kandidátka. Po verejnej prezentácii jednotlivých projektov radu Audiovizuálneho fondu najviac presvedčili dvaja kandidáti – Peter Badač a Jozef Kovalčik. Vo svojom projekte sa Badač zameral na celoeurópske priority podľa vzoru fungovania viacerých európskych audiovizuálnych fondov, ku ktorým mal záujem slovenský Audiovizuálny fond priblížiť. Jozef Kovalčik bol pre ďalšiu časť rady najlepšou voľbou pravdepodobne aj vzhľadom na skúsenosti s dlhoročným riadením Fondu na podporu umenia, čo sa prejavilo pri jednotlivých reakciách po prezentáciách. Za Kovalčika v tajnej voľbe hlasovali štyria členovia rady a za Badača piati. Riaditeľom fondu sa stal Peter Badač.

To, čo mohlo byť vnímané ako zodpovedné, transparentné a demokratické konanie Rady Audiovizuálneho fondu, sa neskôr ukázalo ako kritický bod zlomu, ktorý definitívne rozdelil radu na dva tábory. Nový riaditeľ nastúpil do pozície s riadne obhájeným mandátom, no očividne nemal a ani časom nezískal výraznejšiu podporu rady. Z dostupných verejných častí 5., 6. a 7. zasadnutia rady možno postrehnúť neefektívnu spoluprácu oboch táborov.

Badačov predchodca Martin Šmatlák, ktorý bol vo funkcii riaditeľa AVF už od jeho vzniku v roku 2009, nastavil systém hospodárenia, tzv. „cashflow“, ktorý dynamickým spôsobom čerpá aj z rozpočtov fondu na nasledujúce roky a viaceré projekty, obzvlášť tie s vysokým rozpočtom, vypláca postupne. Tento spôsob hospodárenia je legitímny a pri umeleckých fondoch bežný aj v zahraničí. Sú pri ňom však dôležité kontroly a limity nakladania s financiami, vďaka ktorým  zazmluvnené záväzky neohrozia platovú schopnosť fondu v budúcnosti a tiež jeho základnú úlohu v podobe každoročného vyhlasovania výziev na nové projekty. Podľa skutočností zverejnených na stránke Audiovizuálneho fondu dňa 31. júla a dodatočne aktualizovaných 1. augusta 2023 však suma záväzkov k 30. 6. 2023 dosiahla takú výšku, ktorá podľa slov Badača ohrozuje vyplácanie tohtoročných podporených projektov. Za hospodárenie fondu je spoluzodpovedná rada, ktorá Šmatlákove návrhy na ročné hospodárenie prijímala, a tiež dozorná komisia, ktorá pri možných pochybeniach v nastavenom systéme nezakročila. Informácie o výške sumy záväzkov v roku 2023 prezentoval Badač na 3. zasadnutí rady na konci februára a na 5. zasadnutí rady v apríli okrem neho informáciu potvrdila aj ekonómka rady Andrea Lisá. K ich tvrdeniam sa Martin Šmatlák do dnešného dňa verejne nevyjadril.

Zmluvná povinnosť vyrovnať tieto záväzky v roku 2023 vytvorila stav, ktorý de facto znamenal buď (a) na nové projekty hodnotené v roku 2023 vyhradiť celkovo nižšiu sumu z rozpočtu fondu (čo aj vo zverejnených výzvach krátko po svojom nástupe začiatkom roka Peter Badač urobil), (b) finančné manko sanovať z iných alternatívnych zdrojov a finančnú situáciu stabilizovať vďaka novým financiám, alebo (c) nové podporené projekty začať vyplácať až v rokoch 2024 či 2025, čo je pre podporené projekty nevýhodné. O spomínanú sanáciu financií sa Badač neúspešne pokúšal na ministerstve kultúry. Aj po jeho výzvach, napríklad práve z aprílového zasadnutia, smerovaných rade na hľadanie spoločného riešenia, fond nedokázal prísť s jednoznačným záverom a ku dňu 4. augusta sa nepodarilo verejnosti predstaviť plán riešenia situácie, ktorá medzičasom pre meškajúce platby začala existenčne ohrozovať viaceré subjekty na poli audiovízie.

V mesiaci júl začala dozorná komisia, kontrolný orgán Audiovizuálneho fondu, na základe podnetov prešetrovať konanie rady Audiovizuálneho fondu a riaditeľa Audiovizuálneho fondu, ktorým mal byť údajne porušený zákon. Pri dvoch podnetoch dozorná komisia dospela k záveru o porušení zákona riaditeľom fondu, pri jednom z podnetov aj porušenie zákona radou vedenou jeho predsedom rady. Pri ďalších dvoch podnetoch nekonštatovala porušenie zákona, ale nehospodárnosť či neetické konanie. Tieto dva podnety sa týkali nakladania s financiami na pracovné cesty v zahraničí a ukončenia pracovného vzťahu s bývalou zamestnankyňou fondu. Obsah podnetov a uznesení dozornej komisie je verejne dostupný na webe Audiovizuálneho fondu, konkrétne v Zápise č. 7/2023. 

Pri prvom podnete dozorná komisia prešetrovala uzatvorenie zmluvy predsedom Rady AVF a riaditeľom AVF so Slovenským filmovým ústavom v sume 20 000 eur na prezentáciu slovenskej kinematografie na filmovom festivale v Cannes. Pred jej podpisom síce riaditeľ a predseda rady dali túto informáciu do pozornosti členom a členkám rady, ktorí o nej nehlasovali, iba ju vzali na vedomie. Viedli však diskusiu o tom, ako je nevyhnutné zmluvu podpísať. Uzatvorenie zmluvy na sumu vyššiu ako 15 000 eur ale musí riaditeľ vždy nechať odsúhlasiť rade. Išlo o nedbanlivosť riaditeľa fondu aj predsedu rady, ktoré uniklo celej rade, mimo iných aj obom členom rady s právnickým vzdelaním či bývalému predsedovi rady. Po zistení tejto skutočnosti rada prijala potrebné uznesenie na nasledujúcom zasadnutí. Teda ešte predtým, ako prišiel podnet na porušenie zákona. Dozorná komisia posudzovala iba situáciu z prvého zasadnutia a vecne usúdila, že šlo o porušenie zákona. No už samotné podanie podnetu na túto situáciu a následné neprihliadanie na kontext vytvára dojem účelovosti takéhoto konania. Tento dojem je posilnený aj rozhodnutím neprihliadať na konanie celej rady, ktorá za situáciu spoluzodpovedá.

Vážnejším bodom odvolávania boli prieťahy pri doručovaní návrhov zmlúv o podporených projektoch zo strany fondu. Vzhľadom na vyššie popísaný ekonomický stav hrozila situácia, že fond by po podpísaní zmlúv fakticky nemal na účte dostatok prostriedkov na to, aby mohli byť zmluvy uhradené. Podľa podnetu pri dvoch projektoch Peter Badač porušil lehotu medzi dodaním všetkých potrebných materiálov k podporeným projektom žiadateľom a zaslaním návrhu zmlúv o pridelení dotácie z kancelárie fondu, čo je v rozpore so zákonom. Podľa viacerých žiadateľov o podporu sa však zákonné lehoty nedodržiavali ani za predchádzajúceho vedenia fondu. Táto skutočnosť neospravedlňuje porušenie zákona zo strany Petra Badača. No vzhľadom na absenciu podnetov na prešetrenie rovnakého konania v minulosti vzbudzuje podnet a aj výsledky prešetrenia dozornej komisie dojem zaujatosti, pretože k rovnakým situáciách dochádzalo počas Šmatlákovho vedenia fondu.

Uznesenie dozornej komisie malo priamy dosah na predsedu Rady AVF Dušana Zbudilu, ktorého na základe zistení dozornej komisie odvolala ministerka kultúry SR Silvia Hroncová a namiesto neho vymenovala novú členku Rady AVF Ivanu Malákovú. Tá bola predtým členkou práve trojčlennej dozornej komisie, ktorá rade svoje závery ešte len išla predložiť. Výsledky dozornej komisie boli následne prerokované na 8. zasadnutí rady, ktorej nadpolovičný počet členiek a členov zistenia považovali za dostatočne závažné na to, aby Badača z pozície riaditeľa fondu odvolali. O súhlase či nesúhlase so závermi dozornej komisie rokovala aj nová členka rady Ivana Maláková. V tomto smere je jej predchádzajúce pôsobenie v dozornej komisii znepokojivé, pretože pod závery prešetrovania predmetných podnetov sa podpísala, aby o nich neskôr už v pozícii členky rady hlasovala. V tomto smere síce neprišlo k porušeniu zákona, no je namieste otázka osobnej integrity novej členky rady a vážneho podozrenia z porušenia etického kódexu o nestrannosti pri rozhodovaní.

Ako vidno aj z tohto opisu, situácia sa stala nesmierne komplikovanou a neprehľadnou. Na základe dostupných informácií, vyjadrení a zverejnených videozáznamov zo zasadnutia rady máme odôvodnenú starosť, že rada Audiovizuálneho fondu nekonala efektívne, porušovala etický kódex a jej rozhodnutia sú netransparentné, čím hazarduje s dôverou odbornej verejnosti voči fondu ako inštitúcii.

Záverom tohto textu by sme preto chceli vyzvať orgány Audiovizuálneho fondu na skoré vyvodenie zodpovednosti za vzniknutú situáciu v audiovízii, ako aj z atmosféry chaosu, ohrozenia a morálnej krízy. Orgány Audiovizuálneho fondu žiadame tiež o priebežné a prehľadné informovanie o týchto krokoch a o poskytnutie pravdivých a dostačujúcich informácií o pozadí vzniku vyššie opísanej situácie a návrhoch riešenia tejto krízy. V neposlednom rade žiadame skoré zverejnenie riešenia o najbližšom vyplácaní dotácií.

Reakciu iniciovali a za textom stoja títo zakladajúci členovia a členky Asociácie slovenského dokumentárneho filmu (v abecednom poradí):
Viera Čákanyová, Tomáš Hudák, Barbara Janišová Feglová, Lucia Kašová, Peter Kerekes, Eva Križková, Tomáš Krupa, Anna Mach Rumanová, Miro Remo, Adam Straka a Marek Šulík.

S reakciou sa svojim podpisom stotožňujú tieto osoby pôsobiace v slovenskom audiovizuálnom prostredí (v abecednom poradí):
Lukáš Berberich, Barbora Berezňáková, Michal Blaško, Jana Bučka, Peter Budinský, Barbora Budinská, Edo Cicha, Máté Csuport, Matúš Ďuraňa, Diana Fabianová, Michal Fulier, Alexandra Gabrižová, Alexandra Gojdičová, Adam Hanuljak, Martin Hnát, Mario Homolka, Ivana Hucíková, Timotej Janko, Miro Jelok, Katarína Jonisová, Jakub Julény, Dominik Jursa, Michaela Kaliská, Robert Kirchhoff, Andrej Kolenčík, Joanna Kozuch, Veronika Krejčová, Martin Krištof, Filip Křížek, Lena Kušnieriková, Štefánia Lovasová, Monika Mahutová, Paula Maľárová, Ingrid Mayerová, Jakub Medvecký, Michaela Mihalyi, Juraj Mravec, Barbora Nemčeková, Marek Obuch, Debora Pastirčáková, Eva Pavlovičová, Marcel Pazman, Ornela Petrášová, Mária Pinčíková, Roman Pivovarník, Zuzana Piussi, Tobiáš Potočný, Romana Rýdza, Vladislava Sárkány, Tereza Svatoňová, Daniel Svoreň, Boris Šima, Alexandra Slašťanová, Sabína Savková, Barbora Sliepková, Pavel Smejkal, Tereza Smetanová, Štefan Straka, Juro Šlauka, Tereza Tokárová, Dorota Vlnová, Jaro Vojtek, Daniel Vysoký, Dorota Zacharová

Ak sa stotožňujete s obsahom tohto textu, svoj súhlas môžete vyjadriť podpisom. Váš podpis bude pridaný do 24 hodín.

  • Martin Šmatlák

    9. augusta 2023 v 22:44

    Milí priatelia, ďakujem za vašu reakciu. Píšete v nej okrem iného aj to, že som sa doteraz verejne nevyjadril k tvrdeniam, ktoré Peter Badač a Andrea Lisá prezentovali na zasadnutiach rady AVF. Podrobne som sa k tomu vyjadril pre radu aj pre dozornú komisiu fondu, ktoré ma o to požiadali. Okrem iného aj preto, lebo na ich rokovaniach tie informácie o hospodárení fondu v čase môjho pôsobenia zazneli. Žiaľ, informácie, z ktorých vychádza aj vaše stanovisko, nie sú celkom úplné ani korektné, čo skonštatovali členovia orgánov fondu aj pani Lisá. Vyjadriť sa k tomu verejne ma prvý raz požiadala včera (8.8.2023) Mária Ferenčuhová pre časopis Film.sk, čo som aj operatívne urobil. Nikto z vás ani z redakcie Kapitálu ma o verejné vyjadrenie k aktuálnej situácii v AVF a k jeho doterajšiemu hospodáreniu zatiaľ nepožiadal. Ani pred zverejnením vašej reakcie, ani potom. Ak sa tak stane, veľmi rád tak urobím.

    Odpovedať

  • člen Asociácie slovenského dokumentárneho filmu

    10. augusta 2023 v 10:41

    Dobrý deň, p. Šmatlák,
    ďakujeme za reakciu. Ako je aj v texte spomenuté, jeho zámerom je zosumarizovať to, čo sme ako odborná verejnosť mohli sledovať zvonku v posledných mesiacoch. Absencia dostatočnej komunikácie a informačné vákuum, v ktorom sme sa ako odborná verejnosť ocitla je jedným z dôvodov straty dôvery v konanie jednotlivých orgánov fondu i ďalších aktérov. Pre nich má text predstavovať nielen našu urgentnú výzvu na zlepšenie konania, ale tiež zrkadlo toho, prečo im nezanedbateľná časť odbornej verejnosti v súčasnosti nedôveruje. Vítame záujem skorého objasnenia situácie cez publikované rozhovory, komentáre a analýzy k téme, no zároveň veríme, že pri podobne závažných obvineniach a podozreniach, ktoré ohrozujú verejnú inštitúciu by vysvetlenie od zodpovedných osôb malo prichádzať automaticky a nie iba ako reakcia na výzvy verejnosti či novinárov.

    Odpovedať

    • Martin Šmatlák

      10. augusta 2023 v 11:38

      Milý člen asociácie, srdečná vďaka za reakciu a ak Vám ide o korektnú diskusiu odbornej verejnosti, tak pekne prosím, mohli by ste vyjsť z anonymity, ktorá sa do takejto diskusie naozaj nehodí? Vopred úprimne ďakujem.

      Odpovedať

  • Radovan Holub

    10. augusta 2023 v 14:58

    Řekl bych, že pokud někdo píše anonymně, tak se bojí podepsat. Tak jednoduché to je.

    Odpovedať

  • Eva Pavlovičová

    10. augusta 2023 v 16:59

    Ja osobne som za transparentné fungovanie inštitúcií na Slovensku a prikláňam sa k participatívnej tvorbe politík, najmä preto že už tu máme 21. storočie a hlavnými hodnotami našej spoločnosti sú trasparentosť, otvorené vládnutie a Rule of law. Podľa mňa by všetkým pomohla poctivá verejná diskusia na živo. Vzniklo veľké množstvo otázok, na ktoré nie je dostupná odpoveď. A nebojím sa pod to podpísať aj keď i ja cítim atmosféru strachu, ktorá ovládla audiovizuálne prostredie. Návrat do pokojného stavu, je podľa mňa možný, len ak budú všetky otázky zodpovedané verejne, pre všetkých a prijaté opatrenia budú podporené zapojením odbornej verejnosti. Bohužiaľ nedisponujem nejakou platformou, kde by sa mohla uskutočniť verejná diskusia, ale nepochybujem, že je v záujme viacerých inštitúcií aby sa táto situácia vyjasnila a určite by niekto priestor vedel poskytnúť.

    Odpovedať

  • Prečo je odvolanie riaditeľa AVF sporné a prečo si zaslúži, aby sa ním zaoberali príslušné orgány?

    15. augusta 2023 v 2:11

    Audiovizuálny fond (ďalej len „AVF“) je podľa zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o AVF“) verejnoprávnou inštitúciou zriadenou zo zákona. Je teda od Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „MK SR“) nezávislou inštitúciou, ktorá MK SR nie je podriadená, nie je príspevkovou ani rozpočtovou organizáciou štátu, voči ktorej by MK SR vykonávala funkciu zriaďovateľa. Do činnosti AVF ako verejnoprávnej inštitúcie tak výkonná moc, teda aj dočasne poverená ministerka kultúry Slovenskej republiky Silvia Hroncová (ďalej len „dočasná ministerka kultúry“), môže vstupovať len v rozsahu a spôsobom podľa zákona.

    Vzťah MK SR, resp. dočasnej ministerky kultúry a AVF, prípadne jej orgánov, nie je vzťahom nadriadenosti/podriadenosti. Aj dočasná ministerka kultúry je viazaná princípom secundum et intra legem, resp. čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.

    Každý, kto sa zatiaľ k aktuálnej situácii v AVF vyjadril, sa vyjadroval k materiálnej podstate kauzy. Súhlasíme, že tá vyvoláva zásadné otázky najmä o motiváciách a potenciálnych dôvodoch jednotlivých aktérov. My sme sa však zamerali na procesnú stránku kauzy, ktorej sa nedostalo toľko pozornosti.

    – – –

    Rada AVF odvolala riaditeľa AVF uznesením zo 4. augusta 2023. Podľa zákona o AVF môže Rada AVF odvolať riaditeľa len z taxatívne ustanovených dôvodov. Jedným z takto taxatívne definovaných dôvodov je, že riaditeľ AVF poruší zákon o AVF. Na základe zápisu Dozornej komisie AVF, ktorý indikoval aj potenciálne porušenie zákona o AVF riaditeľom AVF, Rada najprv hlasovala o tom, či má za to, že riaditeľ fondu Peter Badač konal v rozpore so zákonom o AVF (ďalej len „uznesenie o porušení“). Až po prijatí tohto uznesenia by Rada AVF mohla pristúpiť k hlasovaniu o odvolaní riaditeľa AVF, nakoľko by sa naplnilo jedno z kritérií na odvolanie riaditeľa AVF.

    Podľa zákona o AVF je na prijatie platného uznesenia „potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov rady“, čo v praxi znamená, že za uznesenie musí hlasovať vždy najmenej 5 členov Rady AVF, inak uznesenie nie je platné.

    Uznesenie o porušení zákona riaditeľom AVF bolo prijaté najmenším možným počtom (presne piatimi hlasmi); pomerom 5 za, 3 proti, 0 sa zdržal. Za uznesenie hlasovali R. Kováčik, Z. Gindl-Tatárová, J. Paštéková, V. Štofaník a I. Maláková.

    Nateraz sa javí, že riaditeľ bol odvolaný, pretože Rada AVF konštatovala, že porušil zákon o AVF. Ak by toto uznesenie však nebolo platné, nemohlo by byť platným ani uznesenie o odvolaní riaditeľa AVF, nakoľko by mu chýbal dôvod, z ktorého Rada AVF pri hlasovaní o odvolaní vychádzala – pretože Rada AVF by už nemohla mať za to, že konal v rozpore so zákonom o AVF.

    Na prijatie uznesenia Rady AVF je potrebný súhlas najmenej 5 členov Rady AVF. Čo však, ak za uznesenie hlasovali len 4 členovia Rady AVF vymenovaní v súlade so zákonom? A čo ak existujú o hlasovaní piateho člena vymeneného dočasnou ministerkou kultúry aj ďalšie pochybnosti, ako len súlad jeho vymenovania so zákonom?

    – – –

    MK SR zverejnilo 28. júla 2023 na svojej webovej stránke krátku správu:

    „Ministerka kultúry SR Silvia Hroncová v piatok 28. júla 2023 odvolala z funkcie člena Rady Audiovizuálneho fondu Dušana Zbudilu, ktorý bol od 31. marca taktiež jej predsedom. K odvolaniu pristúpila po zoznámení sa s výsledkami kontrolnej činnosti Dozornej komisie Audiovizuálneho fondu, ktoré upozorňovali na porušenia zákona o Audiovizuálnom fonde.

    Zároveň do funkcie členky rady menovala Ivanu Malákovú, generálnu riaditeľku sekcie médií, audiovízie a autorského práva Ministerstva kultúry SR a doterajšiu členku Dozornej rady Audiovizuálneho fondu. Ivana Maláková sa zároveň vzdala členstva v Dozornej komisii fondu.

    Dušan Zbudila je členom Rady Audiovizuálneho fondu od 2. decembra 2022. Podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona o Audiovizuálnom fonde bol tým členom rady, ktorého vymenováva minister bez nominácie subjektov pôsobiacich v audiovízii.“

    V uvedenom oznámení je zásadnou skutočnosť, že menovaná členka Rady AVF do svojho vymenovania pôsobila ako členka Dozornej komisie AVF (na mieste člena Dozornej komisie AV vymenového ministrom kultúry). Priamo sa teda zúčastnila jednak rozhodovania o porušení zákona o AVF riaditeľom AVF v Dozornej komisii AVF, jednak rozhodovania o porušení zákona o AVF riaditeľom AVF v Rade AVF.

    Zákon o AVF zužuje korupčné prostredie a priestor pre konflikt záujmov aj tým, že kompetencie AVF delí medzi viaceré orgány a komisie AVF. Proces pridelenia dotácie napríklad rozdelil medzi odbornú komisiu (návrh projektov), riaditeľa AVF (rozhodnutie) a Radu AVF (protinávrh zmluvy o dotácii). Je zrejmé, že tento zámer zákonodarcu by nebol naplnený v prípadoch, kedy by rozhodla tá istá osoba.

    V našom prípade však o fakticky tej istej veci v dvoch orgánoch AVF rozhodovala tá istá osoba. Ako by sa nám pozdávala situácia, keby bývalý člen Rady AVF, ktorý rozhodol o použití finančných prostriedkov, by potom o kontrole tohto použitia rozhodoval aj ako novovymenovaný člen Dozornej komisie AVF; alebo bývalý člen hodnotiacej komisie, ktorý rozhodoval o projekte, by potom ako novovymenovaný člen Rady AVF rozhodoval aj o protinávrhu zmluvy pre tento projekt?

    Takéto rozhodovanie člena orgánu AVF by asi nezodpovedalo Štatútu Rady AVF, podľa ktorého: „Členovia orgánov fondu sú povinní pri výkone svojej funkcie konať nestranne“. Nestrannosť člena Rady AVF je v tomto prípade už zaťažená jeho rozhodnutím v inom orgáne AVF.

    Ide teda o konflikt záujmov?

    Podľa smernice AVF o zamedzení konfliktu záujmov, ktorá sa ako vnútorný predpis vzťahuje aj na členov Rady AVF, sa konfliktom záujmov rozumie situácia, keď je narušený alebo ohrozený nestranný a objektívny výkon tých funkcií, ktoré súvisia s použitím finančných prostriedkov Audiovizuálneho fondu.

    Postačí teda aj ohrozenie nestranného alebo objektívneho výkonu. Nestrannosť a objektívnosť v nami opisovanom prípade zahŕňa predovšetkým schopnosť orgánu AVF garantovať nezávislý, predchádzajúcim rozhodnutím nezaťažený pohľad inej osoby (teda objektívny a nestranný) na rozhodovanie a rozhodnutie iného orgánu AVF.

    Príslušná smernica o zamedzení konfliktu záujmov vo svojom odkazovacom ustanovení ustanovuje: „Na situácie neupravené touto smernicou sa primerane použijú ustanovenia súvisiacich všeobecne záväzných predpisov a vnútorných predpisov fondu.“

    Nakoľko daná procesná situácia v smernici nie je explicitne upravená, smernica odkazuje na analógiu legis. Najbližším právnym predpisom, ktorý takúto procesnú situáciu rieši, je správny poriadok (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní). V ňom sa nielenže rieši problém konfliktu záujmov členov komisií, ale aj prípad, keď by o tej istej veci mala v rôznych orgánoch rozhodnúť tá istá osoba.

    Podľa § 9 ods. 2 a § 13 ods. 2 správneho poriadku: „Z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. Z tých istých dôvodov ako zamestnanec správneho orgánu (§ 9) je z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený i člen komisie, ktorá uskutočňuje konanie.“

    Je teda zrejmé, že vymenovaním ex-členky Dozornej komisie AVF za členku Rady AVF dočasná ministerka kultúry rozhodovanie Rady AVF iba viac polarizovala. Hlas tejto členky Rady AVF vymenovanej dočasnou ministerkou kultúry pri rozhodovaní o porušení zákona o AVF na podklade záverov Dozornej komisie AVF bol pritom rozhodujúci.

    Pokiaľ by táto členka Rady AVF bola z hlasovania o porušení zákona o AVF riaditeľom AVF vylúčená pre konflikt záujmov, uznesenie by nebolo platné. Aj z toho je zrejmé, že jej vymenovanie bolo dôležité pre zmenu pomerov v AVF.

    – – –

    Vráťme sa však k citovanej krátkej správe, ktorú MK SR zverejnilo 28. júla 2023 na svojej webovej stránke.

    Zaujalo nás v nej ďalej tvrdenie MK SR, že pán Zbudila bol tým členom rady AVF, ktorého vymenúva minister bez nominácie subjektov pôsobiacich v audiovízii. Pán Zbudila bol však vymenovaný ministerkou kultúry SR od 2. decembra 2022 práve na základe verejnej výzvy (z novembra 2022) na predkladanie návrhov na člena Rady AVF podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona o AVF. Vymenovaniu pani Malákovej žiadna verejná výzva na predkladanie návrhov nepredchádzala a vymenovala ju dočasná ministerka kultúry Silvia Hroncová od 1. augusta 2023.

    Podľa § 5 ods. 1 zákona o AVF:

    „Rada má deväť členov. Členov rady vymenúva a odvoláva minister kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) na návrh osôb pôsobiacich v audiovízii v Slovenskej republike tak, aby zloženie rady fondu bolo takéto:

    a) dvaja členovia rady z oblasti tvorby slovenských audiovizuálnych diel,

    b) dvaja členovia rady z oblasti nezávislých producentov v audiovízii,

    c) jeden člen rady z oblasti distribúcie audiovizuálnych diel alebo z oblasti prevádzkovania audiovizuálnych technických zariadení,

    d) jeden člen rady z oblasti televízneho vysielania vysielateľom zriadeným zákonom,

    e) jeden člen rady z oblasti televízneho vysielania vysielateľmi oprávnenými vysielať na základe licencie,

    f) jeden člen rady z oblasti poskytovania retransmisie,

    g) jeden člen rady vymenovaný ministrom.“

    Podľa § 5 ods. 4 zákona o AVF: „Ak osoby oprávnené podávať návrh podľa odseku 1 nepredložia návrhy na členov rady v počte podľa odseku 1, vymenuje minister členov rady aj bez návrhu.“

    Ak uplatníme gramatický aj logický výklad týchto ustanovení, je zrejmé, že písmeno g) je subsumované pod úvodnú vetu, kde minister vymenúva na návrh osôb pôsobiacich v audiovízii v Slovenskej republike. Na rozdiel od ostatných členov Rady AVF, člen podľa písmena g) nezastupuje žiadnu z oblastí, nedá sa však odvodiť, že ho vymenúva minister bez návrhu. Nielenže z ustanovenia § 5 ods. 1 priamo vyplýva návrhové oprávnenie subjektov pôsobiacich v audiovízii, ale takýto logický výklad podporuje aj zneniu § 5 ods. 4, ktorý explicitne upravuje, kedy minister vymenúva členov bez návrhu.

    Na to, aby dočasná ministerka kultúry mohla použiť oprávnenie podľa § 5 ods. 4, by však museli osoby pôsobiace v audiovízii opomenúť účinne podať návrh, na čo však v prípade vymenovania pani Malákovej nemali žiaden čas ani priestor.

    Neobstojí ani argument, že písmeno g) sa líši tým, že ide o člena vymenovaného ministrom, pretože každý člen Rady AVF je vymenovaný ministrom.

    Pri systémovom výklade ustanovení sme porovnali právnu úpravu zákona o AVF s právnou úpravou Fondu na podporu umenia z dôvodu, že ide o rovnaké odvetvie práva v gescii toho istého predkladateľa (MK SR) a o rovnakú právnu formu a typ inštitúcie s rovnakou sústavou orgánov.

    Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. (ďalej len „zákon o FPU“):

    „Rada má deväť členov. Štyroch členov rady vymenúva a odvoláva minister kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) bez návrhu. Piatich členov rady vymenúva a odvoláva minister na návrh profesijných združení aktívne činných v oblasti umenia, kultúry alebo kreatívneho priemyslu, ktoré sú registrované alebo evidované na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, alebo na návrh právnických osôb zriadených zákonom, ktoré pôsobia v oblasti umenia, kultúry alebo kreatívneho priemyslu, tak, aby bol

    a) jeden člen rady za oblasť hudobnej tvorby,

    b) jeden člen rady za oblasť divadla,

    c) jeden člen rady za oblasť literatúry,

    d) jeden člen rady za oblasť vizuálneho umenia,

    e) jeden člen rady za oblasť nehmotného kultúrneho dedičstva.“

    Podľa § 5 ods. 4 zákona o FPU:

    „Ak osoby oprávnené podávať návrh podľa odseku 1 nepredložia návrhy na vymenovanie členov rady v potrebnom počte, vymenuje minister členov rady aj bez návrhu tak, aby bolo zachované zloženie rady podľa odseku 1.“

    Porovnaním oboch kreačných ustanovení je zrejmé, že kým zákon o FPU prisudzuje explicitne ministrovi právomoc vymenovať štyroch členov bez návrhu, t. j. aj mimo prípadu absencie návrhu alebo dostatočného počtu návrhov, v zákone o AVF takéto ustanovenie absentuje.

    Je pravdou, že dôvodová správa k návrhu zákona o AVF síce uvádza, že jeden z členov rady je vymenovaný ministrom kultúry „bez návrhu“, to však nezodpovedá gramatickému, logickému ani systematickému výkladu príslušných ustanovení zákona. Znenie dôvodovej správy nemá právnu záväznosť a ako uvádza Štefan Luby ohľadom zistenia obsahu právnej normy, dôvodová správa môže slúžiť ako pomôcka výkladu, nie je však doplnením časti zákonného textu, a preto „pri rozpore medzi znením zákona a úmyslom zákonodarcu, vysvitajúcim z dôvodovej správy, smerodajné je nepochybné znenie zákona.“ (cit. podľa Luby, Š.: Základy všeobecného súkromného práva. III. vydanie pôvodného diela, Šamorín, Heuréka, 2002, s. 37)

    Máme preto za to, že k vymenovaniu pani Malákovej za členku Rady AVF nedošlo spôsobom, ktorý zodpovedá zneniu zákona o AVF.

    – – –

    Na margo kreačných právomocí ministra kultúry si dovolíme pochybovať aj o samotnom odvolaní dočasnou ministerkou kultúry člena Rady AVF, na miesto ktorého bola vymenovaná pani Maláková.

    Na úvod len krátko k dôvodu odvolania, ktorý bol formulovaný ako „po zoznámení sa s výsledkami kontrolnej činnosti Dozornej komisie Audiovizuálneho fondu, ktoré upozorňovali na porušenia zákona o Audiovizuálnom fonde“. Za činnosť AVF je však zodpovedná Rada AVF, nie predseda Rady AVF (alebo konkrétny člen Rady AVF). Štatutárnym orgánom AVF je totiž Rada AVF, nie predseda Rady AVF.

    Pokiaľ ide o samotný proces odvolania, v zmysle § 5 ods. 1 zákona o AVF minister odvoláva členov Rady AVF na návrh osôb pôsobiacich v audiovízii.

    Podľa § 5 ods. 7 zákona o AVF:

    „Minister môže odvolať člena rady na návrh osôb, ktoré navrhli vymenovanie tohto člena rady podľa § 5 ods. 1, ak člen rady preukázateľne pri výkone svojej funkcie koná v rozpore s § 5 ods. 9. Člena rady vymenovaného podľa § 5 ods. 1 písm. g) môže minister odvolať z funkcie aj bez uvedenia dôvodu.“

    Pokiaľ uplatníme logický a systematický výklad, druhá veta citovaného odseku rozvíja prvú vetu, pokiaľ ide o dôvody odvolania člena Rady AVF, nijako však nespochybňuje potrebu návrhu od osôb, ktoré navrhli jeho vymenovanie. To je tiež v súlade s ustanovenia § 5 ods. 1 a 4 zákona o AVF. Člena vymenovaného podľa § 5 ods. 1 písm. g) môže teda minister odvolať aj z iného dôvodu, ako pre rozpor s § 5 ods. 9, nie však bez návrhu.

    Uvedené opierame o skutočnosť, že pokiaľ bol člen Rady AVF vymenovaný podľa § 5 ods. 1 písm. g) na návrh osoby pôsobiacej v audiovízii, nemožno ho v zmysle citovaného ustanovenia odvolať inak, ako na návrh tejto osoby, ináč by to odporovalo systematickému výkladu citovaných ustanovení zákona.

    NAMIESTO ZHRNUTIA

    Pre Vás, ktorí ste sa dopracovali až sem, si namiesto zhrnutia dovolíme krátku úvahu, ako sa nám skutočnosť javí na základe toho, čo je verejne dostupné, a to sa nám javí takto:

    Dočasne poverená ministerka kultúry vlády bez dôvery parlamentu, ktorá

    1./ by mala byť zdržanlivá (aj kvôli potenciálnemu konfliktu záujmov vzhľadom na obchodnú činnosť jej blízkych osôb v oblasti audiovizuálneho priemyslu),

    2./ v inštitúcii, ktorá má byť nezávislá a nie je podriadená štátu/MK SR,

    3./ nahradí člena Rady AVF (vymenovaného participatívnym procesom), vlastnou členkou bez akejkoľvek verejnej participácie odbornej obce (hoci zákon takúto odbornú participáciu predpokladá),

    4./ a to na základe správy trojčlennej Dozornej komisie, v ktorej táto nová členka Rady AVF predtým sedela spolu s ďalšou dočasnej ministerke kultúry podriadenou zamestnankyňou MK SR,

    5./ aby táto členka Rady AVF na najbližšom zasadnutí po svojom vymenovaní (4. augusta 2023) hlasovala (hoci predtým o veci hlasovala ako členka Dozornej komisie AVF) s ďalšími štyrmi členmi Rady AVF, teda minimálne potrebnou väčšinou 5 hlasov, za uznesenie, v ktorom konštatovali, že na základe predmetného zápisu Dozornej komisie AVF riaditeľ AVF konal v rozpore so zákonom o AVF,

    6./ čím následne docielili jeho obligatórne odvolanie zo zákonného dôvodu.

    Ak by sme opisovali účelové politické rozhodnutie, ktoré malo zámerne zmeniť pomer síl jednotlivých záujmových skupín, napríklad kvôli hlasom potrebným na odvolanie riaditeľa AVF, neopísali by sme to lepšie. Dočasná ministerka kultúry nie je politicky zodpovedná, nečelí tak politickému riziku za svoje rozhodnutia. Musí však niesť zodpovednosť za cielené zasahovanie do činnosti AVF, pokiaľ ním chce zámerne narušiť nezávislosť verejnoprávnej inštitúcie.

    A ešte poznámka k participácii, ktorú ako spôsob nastoľovania aj riešenia verejných kultúrnych politík (kam patrí aj AVF) považujeme za zásadnú.

    V júni 2023 vláda SR schválila už na návrh Silvie Hroncovej dlho očakávanú Stratégiu kultúry a kreatívneho priemyslu 2030.

    Hneď v strategickom cieli 1, ktorým je dobre spravovaná kultúra, MK SR tvrdí: „Rovnako dôležité je zapájať do kľúčových procesov relevantných aktérov a aktérky, a preto je potrebné systematizovať nástroje participácie a zaviesť princípy participácie do každodennej praxe kultúrnej politiky.“

    Aj preto stratégia obsahuje opatrenie 1.2.1 Vytvoriť metodiku pre realizáciu participácie na MK SR s cieľom posilniť koordináciu participácie.

    Čo tak začať tým, že sa začnú uplatňovať aspoň tie nástroje verejnej participácie, ktoré už dnes predpokladajú jednotlivé zákony, zákon o AVF nevynímajúc?

    Dovtedy aspoň dúfame, že zodpovední napravia vzniknutú situáciu v súlade so zákonom.

    Odpovedať

  • SFTA

    17. augusta 2023 v 21:59

    Stanovisko prezídia Slovenskej filmovej a televíznej akadémie k situácii v Audiovizuálnom fonde
    Prezídium Slovenskej filmovej a televíznej akadémie (SFTA) so znepokojením vníma aktuálnu situáciu okolo Audiovizuálneho fondu (AVF). Sme presvedčení, že výrazná polarizácia názorov časti odbornej verejnosti ani anonymné vyjadrenia či osobné útoky na verejných platformách nie sú cestou k riešeniu aktuálnej situácie, ale vedú iba k jej zhoršovaniu. Vecná a korektná diskusia je znakom zdravého demokratického prostredia. Anonymné expertízy, osobné tvrdenia ani komentáre šírené pod pseudonymom neprinášajú pozitívne riešenia a môžu vyvolávať nenávisť.
    Ak má ktokoľvek dôkazy o porušení zákonov, jeho povinnosťou je podniknúť potrebné právne kroky a pod svojím menom podať podnet na príslušné orgány. Veríme, že čoskoro budú známe ďalšie objektívne fakty – od dôslednej analýzy ekonomickej situácie v AVF až po konanie jeho orgánov a Ministerstva kultúry SR.
    Osočovanie bývalých či súčasných členov orgánov AVF, ako aj ministerky kultúry Silvie Hroncovej a jej rodiny považujeme za neetické a neprijateľné. Pokiaľ ide o zástupcu ministerstva v rade AVF, ministerka vymenovala do tejto funkcie Ivanu Malákovú, dlhoročnú členku a v minulosti aj predsedníčku dozornej komisie AVF. Túto nomináciu ministerstvu preukázateľne navrhol Slovenský filmový ústav (SFÚ) a pani ministerka si ju osvojila.
    V tejto situácii je našou jedinou cestou sledovať skutočné fakty a zachovať si rozvahu, ktorá je schopná rozlíšiť pravdu od nepodložených tvrdení. Vyzývame preto radu AVF, ktorej členmi sú aj nominanti SFTA, aby na verejnej a odbornej platforme čo najskôr prezentovala svoje zistenia skutkového stavu v AVF aj jeho operatívne riešenia. Prezídium SFTA je pripravené poskytnúť na to svoju súčinnosť a vytvorí spoločný priestor pre všetky profesijné združenia na ich vzájomnú diskusiu o aktuálnej situácii v slovenskej audiovízii.
    Bratislava, 17. augusta 2023
    Wanda Adamik Hrycová
    Peter Dubecký
    Peter Nágel
    Katarína Krnáčová
    Darina Smržová
    Martin Šmatlák
    Marta Šuleková

    Odpovedať

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri: