DomovArchív2018 09 Škola

V dvadsiatych rokoch minulého storočia bol Booth Tarkington považovaný za najvýznamnejšieho amerického spisovateľa. Jeho knihy boli bestsellermi, točili sa podľa nich filmy a rozhlasové hry, vyhral množstvo cien vrátane dvoch Pulitzerov. Tarkington bol hlasom Ameriky. Že ste o ňom nikdy nepočuli? Ani ja som ho donedávna nepoznal, a pritom som americkú literatúru študoval a prekladám z nej. Dnes ho totiž už takmer nikto nevydáva, nečíta, neučí sa o ňom na školách. Stal sa typickým príkladom autora, ktorý je počas života nesmierne úspešný, ale čoskoro po smrti upadne do úplného zabudnutia. Ako je to možné? Podľa literárnych kritikov za to môže Tarkingtonovo idylické vykresľovanie Ameriky: vyzdvihuje jej úspechy a nevšíma si jej nedostatky. Nie je k nej kritický. Jeho súčasníkom to, samozrejme, imponovalo a lichotilo, dnešnému čitateľovi však už nemá čo zaujímavé povedať. Nám však už pri príprave čísla Kapitálu o vzdelávaní bolo jasné, že určite nebude tarkingtonovské, nekritické. Práve naopak.
https://i1.wp.com/kapital-noviny.sk/wp-content/uploads/2018/09/1806_INSTA_KAPITAL-064.jpg?fit=1772%2C1772&ssl=1

#spatdolavice

#09 sprevádzajú diela vo výbere Jany Kapelovej

What if vzdelávací systém doesn’t work?

„Prehrešky proti biologickým zákonom sa na našich školách stali, žiaľ, každodenným pravidlom a vyučovací proces tak znamená námahu, pot, frustráciu a mizerné výsledky.“ Veta z obálky knihy nemeckého biochemika Frederica Vestra Myslet, učit se… a zapomínat? výstižne pomenúva pochybenie súčasného vzdelávacieho systému, ktorý je nastavený proti našej ľudskej prirodzenosti – učeniu sa. Učenie sa prirodzene spája s príjemnými pocitmi, avšak nám sa tento mechanizmus na prežitie podarilo spojiť so stresom.

Ľudská myseľ má schopnosť prispôsobiť sa. Ak sa s niečím stretávame často, stáva sa to pre nás normálnym a nemáme potrebu to meniť. Jedným z dôsledkov je aj to, aké ťažké je priznať si, že niečo v našom živote a nadväzne v živote našich detí nebolo správne. Zotrvávame preto radšej pri úspešných mémoch, replikujeme „učenie je mučenie“ či Leninovo zvolanie: „Učiť sa, učiť sa, učiť sa!“

Zatiaľ najväčšia vzdelávacia reforma z roku 1774 vedie spoločnosť k disciplíne, submisivite, podliehaniu autoritám, nekritickému mysleniu, individualizmu a súťaživosti – naďalej vychováva poslušných poddaných Márie Terézie. Ako veľmi sa už náš svet vzdialil – s masmédiami a internetom – tomuto modelu? Skutočne potrebujeme ešte transmisívnu výuku, kde zdržiavať sa vyhľadávaním informácií či dopracovávaním sa k poznaniu vlastným postupom, pokusmi a omylmi nemalo význam, keďže bol kantor, ktorý „všetko vedel“ a bez straty času mohol sprostredkovať informácie nevediacim?

V školách a rodinách si negenetickou cestou odovzdávame základné prvky a návyky kultúry – mémy. Replikujúce sa častice kultúrnej informácie, myšlienkové toky, komunikačné návyky, náboženstvo, politické ideológie alebo módne trendy.

Populárne virtuálne mémy v rôznych jazykoch, ktoré sme zozbierali na internete pre toto číslo Kapitálu, reflektujú pocity ich autorov a autoriek počas hodín strávených v škole, nezmyselnosť a neefektivitu vzdelávacieho systému, podvádzanie, deformáciu, nudu, snahu o únik, školu prirovnávajú k väzeniu. Všeobecne známe situácie a emócie zobrazujú s výraznou kreativitou.

Smejeme sa už 244 rokov a popritom sa tešíme na piatok akýsi odchod do dôchodku v malom. V nedeľu večer nás zalieva pot pri pomyslení na pondelkové ráno. Frustrácia z nezmyselne stráveného času v škole sa prenáša ďalej do nášho vnímania zamestnania. 69 % z nás „robí, kde robí“ a vnímame to ako nutné zlo, predávame svoj čas – keďže nám práca prináša peniaze i bez osobného naplnenia.

Čo ak by naša spoločnosť skúsila sto rokov staré alternatívy ako Montessori, Waldorf, Summerhill či mladšie Sudbury Valley? Čo keby vychovávala svoje deti v slobodnom prostredí, prihliadala na ich vnútorné motivácie, dovolila im podieľať sa na jej chode a na rozhodovaní o ňom? Čo keby rešpektovala ich individualitu? Zmenila by sa, zmenili by sa mémy – tie kultúrne i virtuálne?

Jana Kapelová

Napíšte komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked *