Čo sú najlepšie albumy roka 2023? To je síce otázka, ktorú dostali naši respondenti a respondentky, ale v skutočnosti nie je cieľom tejto ankety vydať hodnotiaci verdikt, podopretý o hlasy hudobných profesionálov a profesionálok. Cieľom je upozorniť na množstvo výnimočnej hudby, ktorá aktuálne vychádza a ktorú môžeme spolu objavovať, počúvať a rozprávať sa o nej.
Koncoročné rebríčky albumov roka sú niečím, na čo sú mnohí a mnohé každoročne zvyknutí zo svetových hudobných aj nehudobných médií. Osobne si viaceré z nich s radosťou prechádzam, čítam a počúvam, aby som zistil, čo som počas roka premeškal – či už ide o veľké popové albumy, alebo avantgardné nahrávky z okrajových scén. Túto anketu som sa teda v prvom rade rozhodol zorganizovať ako platformu pre upozorňovanie na množstvo výnimočnej hudby, ktorá tento rok vyšla, v druhom rade ako príspevok do širších diskusií o hudbe a hudobnej publicistike na Slovensku. Zhodou okolností táto anketa vychádza nedlho po vyvrcholení ankety Denníka N o najlepšom slovenskom albume všetkých čias, s ktorou tiež zdieľa jeden problémový aspekt, k nemu sa však dostaneme na konci tohto sprievodného textu.
Metodika ankety
Do ankety som sa rozhodol osloviť ľudí, ktorí sú profesionálmi či profesionálkami v hudobnom sektore, a zároveň sú na pozíciach, na ktorých do nejakej miery rozhodujú o tom, aká hudba a v akom kontexte sa dostane medzi slovenské publikum. Oslovil som teda ľudí, ktorí o hudbe píšu, ktorí ju vyberajú do programov festivalov, kultúrnych centier či klubov a ľudí zo slovenských vydavateľstiev. Dohromady ich bolo oslovených rovných sto, pričom štyridsaťjeden z nich sa do ankety zapojilo. Každý pritom mohol zvoliť maximálne pätnásť medzinárodných a sedem slovenských albumov z minulého kalendárneho roka, na ktorých vydaní sa osobne nepodieľal či nepodieľala.
Výsledný rebríček pritom ponúkol skutočne obdivuhodné množstvo hudby – dovedna bolo vybraných deväťdesiatosem domácich a tristoosemnásť medzinárodných albumov. Žánrovo medzi nimi nájdeme prakticky všetko, čo nám len napadne.
Takmer stovka takto vybraných domácich albumov pritom podáva skutočne lichotivú správu o aktuálnom stave slovenskej hudby. Na tomto mieste by som tiež rád spomenul vydavateľstvá, ktorých albumy získali najväčší počet hlasov – v tomto poradí išlo o vydavateľstvá mappa, Warm Winters ltd., Weltschmerzen, Slnko Records a NEXT Festival Records.
Hudba, ankety a rod
Menej lichotivou správou je problém, ktorý táto anketa zdieľa s anketou Denníka N a na ktorý upozornila Michaela Kučová, a to výrazný nepomer žien a mužov v rámci skupiny oslovených ľudí. „Ale počet žien jednoducho nie je dostatočný. Pretože ženy sú na hudobnej scéne prítomné, ale v konečnej ankete sa nenachádzajú. A teraz je dôležité pýtať sa, prečo to tak je. Kde sa stala chyba, do akej miery bolo podcenené oslovovanie a do akej miery do toho vstupuje situácia potenciálnych respondentiek: či majú kapacitu do takýchto ankiet sa zapájať, a ak sa na to necítia, tak prečo.“ Dodala Kučová pre Denník N a otvorila tak väčšinu podstatných otázok.
Do ankety, ktorú práve čítate, sa zapojilo len osem žien. V prvom rade ide pritom o zlyhanie na mojej strane, keď som uprednostnil zameranie ankety na ľudí na „kurátorských“ pozíciách pred rodovo vyváženou anketou a nepodnikol som ďalšie možné kroky na jej vyváženie. Ako totiž píše Kučová, ženy na hudobnej scéne prítomné sú. Aby sme však diskusiu posunuli ďalej – na akých pozíciách a prečo? Keď som vytváral respondentský zoznam, snažil som sa do neho zaradiť napríklad všetkých hudobných dramaturgov a dramaturgičky slovenských kultúrnych centier – ako som však zistil, hudobnú dramaturgičku má na Slovensku len jedno jediné kultúrne centrum (aspoň podľa informácií na webe).
Napriek tomu, že nemám dáta o rodovom pomere na jednotlivých pozíciách v sektore na Slovensku, anekdoticky môžeme povedať, že na produkčných, PR či hospitality pozíciách žien skutočne málo nie je, kým vo funkciách, ktoré nazývam „kurátorské“, sa nachádzajú ženy skôr výnimočne. Podľa minuloročnej štúdie Európskej únie je v hudbe „na vedúcich kreatívnych pozíciách, v rozhodovacích a výkonných funkciách vyšší podiel mužov“. Aktuálne prebiehajúcu diskusiu o tejto nerovnosti by som rád využil v apele na ľudí nielen vo vedúcich kurátorských pozíciách (a teda aj na mňa samotného), myslime na vyvažovanie tohto nepomeru pri zostavovaní programu či ankiet, ale hlavne sa zamyslime nad tým, ako v našej sfére tento nepomer celkovo zlepšiť.
Späť k ankete
Vo výsledkoch slovenskej časti ankety nájdeme na predných priečkach rapové albumy, meditačný drone, akustické pesničkárstvo, experimentál, tanečnú hudbu, pop aj punk. Okrem šiestich albumov na prvých priečkach, ku ktorým sme pripravili aj kratšie anotácie, zverejňujeme aj nasledujúcich jedenásť albumov, ktoré získali zhodne po štyri hlasy.
V medzinárodnej časti ankety zverejňujeme okrem šiestich albumov na prvých priečkach aj nasledujúcich osemnásť albumov, ktoré získali minimálne tri hlasy. Práve na nižších priečkach medzinárodnej ankety sa tiež ukazuje, do akej miery u nás rezonujú okolité scény (konkrétne česká a maďarská, na nezverejnených miestach aj poľská), ktoré sa do typických rebríčkov medzinárodných médií bežne nedostanú.
Poďme teda počúvať a rozprávať sa ďalej o súčasnej hudbe a jej kontextoch.
Slovenské albumy roka 2023
-
Fvck_Kvlt: CIGÁN (Kabinet Records)
[19 hlasov]Tretí album rapujúceho punkáča Denisa Banga je zvukovo a žánrovo oveľa rozmanitejší než jeho predošlá tvorba. Album je rozdelený na tri časti: v úvode aj na záver je vážnejší, v strede počas “manickej fázy” má rapídne tempo a to všetko plynie elegantne a plynulo, bez veľkých rýchlostných skokov. Nevyhýba sa síce trapovým počiatkom projektu Fvck_kvlt, pridáva však jemu vlastnú rozmanitú inštrumentáciu. Či už je to klavír, alebo punkové gitary ako na albumoch kapely The Wilderness, je v tom vždy cítiť Denisovu poetiku. Textovo okrem osobných tém zabŕda aj do tých spoločenských, a to s nadhľadom aj úplne bez nej. Tým svojej cieľovke vytvára prostredie plné prijatia a lásky, v doposiaľ najcelistvejšom a najkonzistentnejšom albume jeho katalógu. Album je mimoriadne zásadný pre rok 2023 a undergroundovú scénu okolo kvlt crew, ktorá v tomto roku zažila svoj vrchol.
– Matej Žofčín
-
Adela Mede: Ne Lépj a Virágra (Warm Winters Ltd & mappa)
[17 hlasov]Lokálne nie je synonymum provinčného. To je jeden z odkazov, ktorý v dlhej dronovej ozvene ostáva v mysli už po prvom vypočutí druhého albumu Adely Mede. V anotácii Ne Lépj Virága sa viackrát spomína pojem „stredoeurópska hudba“, respektíve snaha nahrať stredoeurópsky album. Mede je v tomto smere veľmi precízna. Prináša dramaturgicky zovretú, výborne gradujúcu kolekciu skladieb v troch jazykoch, elektronika kohabituje so zvukom akordeónu, folklór naberá okultúrny spád, dronové a ambientné prvky sú výrazovo veľmi bohaté. Intenzita je dávkovaná s rozvahou. Ne Lépj Virága znie ako púť naprieč pustatinou a lužným (močaristým) povodím Dunaja. Stredoeurópskemu konceptu napomáha tiež spolupráca s Martynou Basta, Wojciechom Rusinom a Jakubom Smičekom. Takzvaná zvuková krajina tohto albumu nachádza podmanivé pohraničie medzi konkrétnym a imaginárnym. Je to svet, ktorý je vlastný Adele Mede a zároveň je svojím spôsobom povedomý každému.
– Michael Papcun
-
Bolka: smutné stropy (LOM)
[16 hlasov]Na treťom mieste rebríčka so šestnástimi hlasmi sa umiestnil debutový album výraznej postavy našej experimentálnej scény – Bolku. Tento večne podvratný zvukový performer, humorný skladateľ, divadelník, módna ikona či absolvent sonológie v Haagu sa do rebríčka zaradil s farbistým albumom plným okúzľujúco zábavných a zvukovo komplexných skladieb. Pohybuje sa na hranici popu, zvukového dizajnu, experimentu a farbistej dedinskej zábavy.
Ak by sme chceli napriek ich mnohotvarosti o smutných stropoch hovoriť v žánrových kategóriách, pravdepodobne by nám napadol freakfolk či jednoducho experimentálny pop, o ktorom sa píše aj v popise albumu: „Je to experimentálny pop, ktorého vzletnosť a existenčný smútok nie je možné od seba oddeliť.“Napriek jeho ťaživým aspektom u mňa Bolkov album v prvom rade vzbudzuje nadšený úsmev svojou hravosťou, subverzívnosťou a obrovským množstvom nápadov, vďaka ktorým sa len tak ľahko neopočúva.
– Daniel Vadas
-
Dominik Prok: there is no rescue mission, we are safe (selfreleased)
[13 hlasov]Dominik Prok je frontman post-punk/post-hardcore kapely 52 Hertz Whale, ktorý sa tento rok vydal aj na sólovú dráhu so svojím albumom there is no rescue mission, we are safe. Na ňom prechádza od hlučného rocku k subtílnym skladbám, ktoré sú popísané jednoducho ako “its the classic album about heartbreak”. Emočná intenzita Prokovho spevu, na ktorú sme zvyknutí z jeho domovskej kapely, pretrváva, no tentokrát je zaobalená do naoko jednoduchého obývačkového lo-fi pesničkárstva. Prokov spev a gitaru miestami dopĺňa flauta, bendžo, basa, klavír či autoharfa, s ktorými tvorí intímne aranžmány deviatich piesní albumu. Album, ktorý je vraj „slovenská odpoveď na tradíciu amerického či britského pesničkárstva“, sa vyžíva vo svojej lo-fi estetike, ktorou dotvára pocit autentickej výpovede.
– Daniel Vadas
-
Line Gate: Trap (mappa)
[7 hlasov]Ďalší prírastok pre vydavateľstvo mappa od Michala Vaľka alias Line Gate-a je hĺbkovou dronovou sondou do bludísk našej každodennej reality. Naprieč dvoma kompozíciami Maze I a Maze II, ktorých ťažisko je na akustickom dronovom podklade hurdy-gurdy, nás svojím hlasom Line Gate sprevádza skrz zmätok dneška. Práve názvy jednotlivých skladieb i celého albumu spoločne s temnými zvukovými polohami naznačujú snahu o nájdenie cesty v bezčasí našej skutočnosti. Trap je krátkym, ale o to povznášajúcejším výletom do krajiny, v ktorej sú mohutné drony a nízko položený Vaľkov hlas napriek svojej ťažkosti odľahčujúcimi. Nachádzajú svoje útočisko v repetícii a vrstvení textúr smerom k absolútnemu rozplynutiu v jednote zvukovej masy.
– Richard Michalík
-
Richard Hronský: CLOSURES (Warm Winters Ltd.)
[6 hlasov]Richard Hronský je bratislavský umelec, ktorý sa nedávno dostal do širšieho povedomia ako iniciátor projektu Rozptyl. Jeho druhý album vyšiel v slovensko-medzinárodnom vydavateľstve Warm Winters ltd., čo viedlo aj k tomu, že väčší mediálny záujem zatiaľ môžeme pozorovať skôr v zahraničí. „Slovenský snílek Richard Hronský vytvára na svojom druhom plnohodnotnom albume beztiažové zvukové krajiny, v ktorých prepája procesované environmentálne nahrávky s praskajúcimi syntetizátorovými slučkami, barokovými útržkami, zmrazenými dronmi a prenikavým, sýtym hlukom,“ napísal o albume britský Boomkat. Album, na ktorom nájdeme drony aj fujaru, je väčšinu svojej dĺžky ťaživou meditáciu na tému straty. Skoro 45-minútová stopáž v osemnástich trackoch prirodzene plynie od jemných arpegií cez chladné drony či vrstvené hlasy a vytvára krásny, priam éterický zážitok.
– Daniel Vadas
Štyri hlasy ešte získali albumy:
Boris Vitázek: Amalgam (Weltschmerzen); DETI: Masaker (selfreleased); DJ Gäp: Mutual Care (Mäss); dušan vlk: Babie leto v podzemí (selfreleased); Isobutane: 旅 (selfreleased); Kodiki: 600db (selfreleased); Le Payaco: Vidíme sa (BRUUDER records); Various Artists: Synthetic Bird Music (mappa); Vojtík: Kvety z Podpoľania (selfreleased); Waterbased: Silent Regions (Deadred records); Zaffer 9: MILK (Weltschmerzen)
Medzinárodné albumy roka 2023
-
Caroline Polachek: Desire, I Want To Turn Into You (Perpetual Novice)
[9 hlasov]Druhá sólová nahrávka hudobníčky ukazuje, aký vzrušujúci môže byť pop. Polachek si tu po naratívnom a introspektívnom albume Pang dovoľuje divokosť a rozporuplnosť. V skladbách prevláda asociatívne vrstvenie, nosným prvkom sú beaty a nespútaný hlas, refrény len vzácne. Hudobníčka so svojím pozoruhodným vokálom narába naozaj zručne, je však omnoho viac než len vokalistka schopná ohýbať svoj hlas do živého Autotune. Svojou elastickosťou a otvorenosťou pôsobí na emočný prenos skôr ako strhujúci portál. Jej inšpiráciou je vraj počúvanie Céline Dion počas tripu, ale celkovo Polachek s producentom Dannym L. Harlom pristupujú k akémukoľvek zvuku bez predsudkov. V snahe o maximálny emocionálny dosah tak na nahrávke počuť španielku, gajdy, indické perkusie, klasický zborový spev, ale aj chorus hits. Hudobníčka odhadzuje akékoľvek úsilie o udržiavanie cool fasády a paradoxne prijatím emočného chaosu dosahuje ikonický status. A predovšetkým elektrizujúco odvážnu nahrávku.
– Michaela Kučová
-
Tirzah: trip9love...??? (Domino)
[6 hlasov]Surprise-release, ktorý je naozajstným prekvapením a prezentuje Tirzah vo vrcholnej forme. Trip9love…??? akoby bol manifestom súčasného zvuku, ktorý si nepotrebuje zaťažovať hlavu tým, čo je pop a čo nie, kde sa končí alternatíva a kde sa začína mainstream… Drvivá väčšina albumu je variáciou práce s jedným drum-machine motívom. Trochu surový, zámerne neohrabaný beat nachádza protipóly v dodatočných aranžmánoch a melódiách piana. Tirzah následne (v úlohe speváčky) figuruje ako médium medzi týmito dvoma svetmi. Kontradikcie nakoniec nie sú rozorvávajúce, ale nachádzajú si k sebe cestu, ktorá nekladie zbytočný odpor. A je poslucháčsky mimoriadne ústretová. Tirzah, podobne ako napríklad Plume Girl alebo Oklou, je súčasná speváčka a skladateľka, ktorá ukazuje (o dosť sofistikovanejšie než hyperpopová vlna), že delenie na masové a “nichové” záležitosti je prežitkom. Dekonštruovaná hudba v polčase opätovnej rekonštrukcie.
– Michal Papcun
Na treťom mieste sa so zhodným počtom päť hlasov umiestnili štyri albumy.
-
Depeche Mode: Memento Mori (Columbia)
Memento Mori je pätnástym štúdiovým albumom britskej kapely Depeche Mode, ktorá si na Slovensku udržuje špeciálny pop kultúrny status už od osemdesiatych rokov. Je to zároveň album, ktorý kapela Depeche Mode nahrala po smrti spoluzakladateľa a klávesáka, Andyho Fletchera. Podľa The Guardian sa pritom Fletcherovi dvaja žijúci spoluhráči zamýšľajú nad smrteľnosťou na albume hrejivého a podivného elektro-popu. Dave Gahan a Martin Gore zostávajú pri klasickej estetike kapely a na albume sa striedajú pukajúce syntetizátory aj štadiónové hity.
– Daniel Vadas
-
JPEGMAFIA x Danny Brown: SCARING THE HOES (AWAL)
Kolaborácia dvoch kultových mien súčasnej rapovej scény mohla dopadnúť naozaj niekde medzi desivou nulou až jasnou stovkou. Niekedy hybridy podobného typu jednoducho nefungujú. Našťastie, zdieľaná energia a frenetickosť oboch interpretov spoločný prienik našla a k vytúženému jadrovému hríbu nad vaším prehrávačom dochádza. Eklektické a zvukovo dobrodružné beaty, ktoré sú dlhoročným rukopisom JPEGMafia už viac než dekádu, sú ideálnym ihriskom pre Dannyho šialený rapový tok slov, ktoré svojím obsahom nešetria nič a nikoho (prvé verše na albume sú “First off, fuck Elon Musk”) a v podobnom bojovom duchu sa pokračuje počas celej nahrávky. Spoločne s Peggym bez zábran a s drzým nadhľadom kritizujú pomery na scéne a v spoločnosti bez toho, aby skĺzli do trápneho moralizovania, zhmotňujúc akési nevedomie súčasnej kontrakultúry. Ich postoje a názory sú jasné aj bez bezduchých politických sloganov. Výsledný produkt znie ako tá podivná párty, kde ste pomixovali viac substancií dohromady a spoločne s kamarátmi ste sledovali TV Slovan. Scaring The Hoes doručujú pokrivenú zvukovú realitu prešpikovanú popkultúrnymi odkazmi. Ak chcete počuť rap, ktorý rozbíja trapové dogmy a zároveň má v sebe štýl, toto je jasná voľba.
– Andrej Kabal
-
PJ Harvey: I Inside the Old Year Dying (Partisan)
Po výletoch do minulosti aj po konfliktných územiach sa PJ Harvey vracia domov a prináša album inšpirovaný rodným Dorsetom. Nahrávka vychádza z jej básnickej zbierky Orlam, v ktorej využíva dorsetský dialekt. Charakteristicky enigmatický naratív nahrávky tak komplikuje aj archaické názvoslovie, čo však zároveň umožňuje voľne asociatívny a výnimočne poetický poslucháčsky zážitok. Prebúdzajúca sa vášeň, strach a temnota sú tentokrát zasadené do neurčito mýtických kulís plných ruchov a terénnych nahrávok, vytvárajúc akýsi bezčasový folklór. A hoci sama hudobníčka pomenováva aktuálny tvorivý proces ako aktívne hľadanie nových polôh (čo je najzreteľnejšie v práci s hlasom), v mnohom je jej najnovšie dielo rovnako vzdorovité ako kľúčové nahrávky z predchádzajúcich dekád. PJ Harvey do svojho tajomného dorsetského útočišťa nepozýva, ale vytvára natoľko sugestívny svet, že mu nie je možné odolať.
– Michaela Kučová
-
Slowdive: Everything is Alive (Dead Oceans)
Druhý album kapely Slowdive od ich nedávneho comebackového albumu po vyše dvadsiatich rokoch je návratom k tomu, čo fungovalo najlepšie. Návrat k hladkej a plynulej melanchólii podobnej albumu Souvlaki je medzi fanúšikmi shoegaze-u očakávaným úspechom. Obzvlášť po ich self-titled albume, ktorý si skôr požičiaval z post-rocku ako shoegaze melanchólie. Album ‘Everything Is Alive‘ je potvrdením jedného z najzásadnejších návratov kapiel za posledné dobu. Napriek tomu, že Souvlaki, ich klasický album zo začiatku 90tych rokov, oslávil tento rok 30. výročie, je ich novinka aktuálna a má šancu zapôsobiť aj na mladú generáciu, u ktorej je shoegaze stále populárnejším žánrom.
– Matej Žofčín
Minimálne tri hlasy v ankete ďalej získali:
Amelie Siba: Gently Double A; André 3000: New Blue Sun; Anohni and the Johnsons: My Back Was a Bridge for You to Cross; Arooj Aftab / Vijay Iyer / Shahzad Ismaily: Love in Exile; Arthur Russel: Picture of Bunny Rabbit; boygenius: the record; Decolonize Your Mind Society: A Second Invitation To An Uninterrupted Katabatic Lens; Kelela: Raven; King Krule: Space Heavy; Lana Del Rey: Did you know that there’s a tunnel under Ocean Boulevard?; Lankum: False Lankum; Lonnie Holley: Oh Me Oh My; Petra Hermanová: In Death’s Eyes; Post-hudba: My všichni tady a teď; Queens of the Stone Age: In Times New Roman; Ryuichi Sakamoto: 12; Sufjan Stevens: Javelin; Young Fathers: Heavy Heavy
Do ankety sa zapojili:
Adam Donoval, Boris Vitázek, Daniel Kordík, Daniel Vadas, David Čierny, David Majerský, Dominik Novák, Eva Vozárová, Jakub Juhás (mappa), Ján Solčáni, jazvec, Jerguš Jalovecký, Július Fujak, Kabal, Krištof Budke, Ľubo Šoška, Marek Štrajánek, Marián Tesák, Martin Turzík, Matej Kráľ, Matej Žofčín, Michael Papcun, Michaela Kučová, Michal Mikuláš, Michal Urbsounds, Nina Vallnerová, Oliver Rehák, Patrik Garaj, Patrik Marflák, Paula Poštolková, Peter Dolník, Richard Michalík, Robert Repka, Roberta Tóthová, Samčo, brat dážďoviek, Silvia Zvarová, Slávo Krekovič, Štefan Szabó, Táňa Lehocká, Veronika Svorenčíková, Waldemar Marcinčin.
