Dráma v divadle – rok (alebo trochu viac) zo života jednej varšavskej inštitúcie

A je to tu, máme nového riaditeľa. Úprimne povedané, príliš rýchlo. Monika Strzępka, režisérka, ktorá sa 22. januára 2022 stala riaditeľkou Dramatického divadla vo Varšave, mala ostať vo funkcii päť sezón. Do práce nastúpila 1. septembra 2022, z funkcie bola prepustená 5. januára 2024. Medzitým sa uskutočnili pokusy o zrušenie platnosti výberového konania a výkon funkcie bol na niekoľko mesiacov pozastavený. Neskôr bola ľavicová feministická umelkyňa obvinená z násilia a mobbingu. Čo sa stalo v divadle a prečo sa vedenie Moniky Strzępky ukázalo byť až tak kontroverzné? 

Obsadenie: 

Dramatické divadlo Gustawa Holoubka vo Varšave – jedna z najväčších kultúrnych inštitúcií mestskej samosprávy, tri javiská, približný počet zamestnancov stopäťdesiat, približná výška dotácie štrnásť miliónov zlotých.

Monika Strzępka – divadelná režisérka, s dramatikom Pawłom Demirskim tvorili dlhé roky umeleckú a partnerskú dvojicu. Pripravili množstvo divadelných inscenácií, napríklad Dúhovú tribúnu; ne-božskú komédiu. Všetko poviem Bohu alebo Bol raz jeden Poliak, Poliak, Poliak a diabol. Získali množstvo ocenení, v roku 2011 boli laureátmi prestížnej ceny udeľovanej týždenníkom Polityka v oblasti kultúry (tzv. Pas Polityky v kategórii divadlo). Režisérka seriálu Umelci, ktorý bol v umeleckých kruhoch považovaný za kultový. Riaditeľka Dramatického divadla vo Varšave v rokoch 2022 – 2023.

Dramatický kolektív – Agata Adamiecka-Sitek (zástupkyňa riaditeľky pre transformáciu inštitúcie), Małgorzata Błasińska (zástupkyňa riaditeľky pre produkciu), Monika Dziekan (zástupkyňa riaditeľky pre organizačné a finančné záležitosti), Dorota Kowalkowska (zástupkyňa riaditeľky pre programové záležitosti), Monika Strzępka (generálna a umelecká riaditeľka) – tím, ktorý sa zúčastnil výberového konania na pozíciu riaditeľa (riaditeľky?) Dramatického divadla a následne viedol inštitúciu.

Tadeusz Słobodzianek – bývalý riaditeľ Dramatického divadla (inštitúciu viedol v rokoch 2012 – 2022). Dramatik, autor divadelných hier Prorok Iľja, Príbeh Jakuba alebo Naša trieda. História v XIV. lekciách, ktorej premiéru režíroval Ondrej Spišák. Za tento text  –  ako doteraz jediný dramatik – získal NIKE v kategórii dráma, najvýznamnejšiu literárnu cenu v Poľsku.

Aldona Machnowska-Góra (Mesto) – zástupkyňa primátora mesta Varšava. Dohliada na mestský Kultúrny úrad, ktorému sú o. i. podriadené varšavské mestské divadlá.

Mariusz Guglas – od roku 2017 zástupca riaditeľa technického úseku Dramatického divadla; dočasne zastupujúci riaditeľ Dramatického divadla po odvolaní Moniky Strzępky v januári 2024.

Konstanty Radziwiłł – lekár a politik, člen pravicovej strany Právo a spravodlivosť (pri moci v rokoch 2015 – 2023). Mazovský vojvoda v rokoch 2019 – 2023 (vojvodstvo vykonáva dohľad nad miestnymi samosprávami aj nad samosprávou vo Varšave). Od marca 2023 veľvyslanec Poľskej republiky v Litve.

Agnieszka Szpila – spisovateľka, odborníčka v oblasti kultúrnych štúdií, ekofeministka, aktivistka. Matka dvoch autistických dcér. Okrem iného autorka románu Bosorky (Heksy) o ženách žijúcich v lese, ktoré sa vzdávajú meštianskeho pohodlia, patriarchálno-náboženského poriadku a vyhlasujú vojnu cirkvi. Divadelná adaptácia románu mala byť uvedená v Dramatickom divadle v réžii Moniky Strzępky.

Ďalej účinkujú: feminizmus, patriarchát, reštrukturalizácia, Vlhká pani, divadelný súbor a médiá.

Revolúcia je žena

„Volám sa Monika Strzępka. Som Irenina dcéra. Som Helenina vnučka. Som matka. Som režisérka. Po dvadsiatich rokoch budem mať prvýkrát úväzok.“ Týmito slovami začala svoj príhovor Monika Strzępka, novozvolená riaditeľka Dramatického divadla vo Varšave. Jej slová odzneli deň pred oficiálnym nástupom do funkcie, 31. augusta 2022. Prihovorila sa davu na námestí pred Palácom kultúry a vedy, v ktorom sídli aj divadlo. Otvorenie novej etapy v histórii varšavskej scény bolo farebné a hlučné. Získalo aj špeciálne pomenovanie – Sabat dobrého začiatku.

„Budem prvou umeleckou riaditeľkou Dramatického divadla. Riaditeľkou z výberového konania. Prvýkrát budem riaditeľkou v ženskom Kolektíve, ktorý ma sprevádza od začiatku. Na ceste tam, kde sme dnes. Na ceste na miesto, z ktorého sa chcem tešiť spolu s vami. Deliť sa oň, spoločne ho vytvárať,“ rečnila Strzępka. Vedľa nej stojí Kolektív, vedľa javiska je umiestnená Vlhká Pani. Áno, mnohým nie je po chuti. Socha Iwony Demko je asi meter vysoká, vyrobená zo zlatej, lesklej látky a zobrazuje vagínu v plášti, štylizovanú na Pannu Máriu. Pestrý sprievod, bubny, tance. Dav odprevádza sochu na galériu vo foyer divadla.

Pozývam do vagiteľne

Zlatý prach opadol, kvety zo schodov sfúkol vietor, prísľub ostal. Strzępka v riaditeľskom kresle nahradila Tadeusza Słobodzianka, ktorý divadlo viedol predchádzajúcich desať rokov. V tom čase bolo, povedzme, meštianskym divadlom. Nikto neporušoval konvencie, nikto neriešil zložité témy. Nemalo odvážnu estetiku a predovšetkým potrebu umiestňovať sa na hociktorej zo strán poľsko-poľského ideologického sporu. Monika Strzępka je však režisérka známa svojou kritikou poľských nerestí. Je ľavičiarka, ktorá sa dištancuje od cirkvi a otvorene hovorí o svojom sedliackom pôvode. Zlatá socha pri vstupe do divadla a premenovanie riaditeľskej kancelárie na vagiteľňu znamenalo zemetrasenie. Niektorí pravidelní návštevníci divadla vyjadrili svoju nespokojnosť na sociálnych sieťach. Vznikli obavy, že nové premiéry prinesú obrovskú zmenu, ktorá vylúči – napriek avizovanej inklúzii – doterajšie publikum. Očakávania však boli obrovské. Plagáty stále ukazovali tituly z predchádzajúcich sezón, práca v zákulisí vrela. Prvou plánovanou premiérou mal byť Môj rok pokoja a odpočinku Ottessy Moshfegh v réžii Katarzyny Minkowskej. „Čo si pamätám z tohto obdobia? Obrovské úsilie spojené s prácou na prvej premiére. Napätie,“ hovorí zamestnankyňa divadla.

Situáciu neuľahčovalo ani to, že stav, v ktorom Kolektív prevzal divadlo, sa ukázal byť odlišný od toho predpokladaného. Rozpočet, ktorý zanechal predchodca, bol oveľa menší, než sa očakávalo. Słobodzianek na konci svojho funkčného obdobia pripravil predstavenie, ktoré spotrebovalo milión zlotých. Odohralo sa niekoľkokrát, zakaždým generovalo stratu niekoľko desiatok tisíc zlotých, čo úplne vyprázdnilo pokladnicu inštitúcie. Ukázalo sa, že v posledných rokoch bola v rozpočte nemalá diera (jeden a pol milióna zlotých ročne). Výplňou boli finančné prostriedky, ktoré divadlo získalo z predaja pozemku (ten sa uskutočnil dávnejšie, pred troma rokmi). Keď Kolektív vstúpil do divadla (1. septembra 2022), štyri a pol milióna zlotých bolo preč. Náklady na divadlo však ostali rovnaké. Bolo preto jasné, že diera v rozpočte nezmizne. Finančné prostriedky z predaja pozemku boli už vyčerpané.

Strzępka zatiaľ tvrdí, že jej divadlo bude miestom, v ktorom sa zohľadňuje tvorivý proces, vzťahy, zamestnanecké práva a rozvoj mladých umelcov. V prvej sezóne avizuje šesť premiér.

Terapia pre všetkých 

Môj rok pokoja a odpočinku mal premiéru 8. decembra 2022. Veľké javisko, niekoľko desiatok ľudí zapojených do tvorby predstavenia, dobré recenzie. Pri pokladniach krabice pripomínajúce balenie liekov s nápisom „terapia pre každého“. Heslo, ktoré víta divákov: „reanimácia“. Zdá sa, že všetko ide podľa plánu, „deje sa“.

Už v novembri 2022, tesne pred prvou premiérou a necelé tri mesiace po nástupe do funkcie, je Monika Strzępka „pozastavená vo výkone“. Aldona Machnowska-Góra o tom informuje na platforme X nasledovne: „Mazovský vojvoda, a to v súlade so zákonom o dohľade, zrušil nariadenie varšavského primátora vymenovať riaditeľku Dramatického divadla hlavného mesta Varšava, Moniku Strzępku. Zdôvodnenie je bizarné.“ Vojvoda využil svoju moc nad mestskou samosprávou a cenzuroval divadlo skôr, než uviedlo svoju prvú premiéru. V zdôvodnení neskrýval, že sa mu nepáčia Strzępkovej názory, výber spolupracovníkov a spolupracovníčok alebo plánovaný umelecký program. Kritizoval aj „ostentatívne prezentovaný radikálny feminizmus“.

Situácia bola bezprecedentná. Mesto okamžite oznámilo, že prípad predloží súdu. Monika Strzępka zverejnila vyhlásenie, v ktorom uviedla, že hoci sa vojvoda snaží destabilizovať inštitúciu, divadlo bude fungovať ďalej. „Nenechajme sa roztrieštiť. Sú dôležitejšie veci, ktoré treba robiť. Napríklad zmeny, ktoré sme začali realizovať spolu s Dramatickým kolektívom, čiže zmeny vedúce k zlepšeniu kvality práce a vzťahov v rámci inštitúcie, k bezpodmienečnému uznaniu ľudskej dôstojnosti.“

Rozhodnutie vojvodu vzbudzuje pobúrenie v umeleckých kruhoch. Okamžite sa objaví protestná petícia. Jej autori – reprezentanti iných varšavských divadiel – píšu, že text „rozhodnutia“, ktorý publikoval Radziwiłł, je „ako kalašnikov nasmerovaný na slobodu poľskej kultúry. (…). Glorifikuje ultrakonzervatívnu a krajne pravicovú víziu sveta, v ktorom nie je miesto pre LGBTQ+ komunitu, feministky a všetkých, ktorí s touto víziou nesúhlasia a nezapadajú do nej.“

Pozastavený výkon, riaditeľka „visí“

O niekoľko dní neskôr Monika Strzępka – so svojím typickým zmyslom pre humor – visí v zlatom oblečení na lanách nad javiskom. Na facebookovej stránke divadla je zverejnená fotka Moniky Stolárskej s „visiacou“ riaditeľkou a prázdnym hľadiskom v pozadí. Od dnes, podľa popisky pod fotografiou, je Strzępka umeleckou poradkyňou. Zároveň je oznámené, že mesto sa odvolalo proti rozhodnutiu vojvodu a vedenie divadla preberá Kolektív. „Je možné prevádzkovať divadlo mimo striktne riaditeľskej schémy? Je možné riadiť inštitúciu iným spôsobom? Držte palce! Smer: feministická kultúrna inštitúcia. Terapia pre všetkých.“

Tím Moniky Strzępky neprestáva pracovať. Od novembra do apríla, keď bol vynesený prvý verdikt, pribudli na zozname divadelných premiér štyri nové tituly. Vo februári sa uskutočnila premiéra hry Archa a ego kolektívneho projektu podľa koncepcie Lucy Sosnowskej. V marci to boli Peter Pan, divadelná hra pre deti v réžii Anny Ilczuk a Chlapci plačú v réžii Michała Buszewicza – divadelné predstavenie, ktoré bolo neskôr ocenené za réžiu a choreografiu na XXII. festivale súčasnej poľskej dramaturgie Prezentovaná realita v meste Zabrze.

Je zaujímavé, ako písal na stránkach časopisu Tygodnik Powszechny kritik a divadelný historik Dariusz Kosiński, že napriek obavám „prvé premiéry nového vedenia nepotvrdili realizáciu programu „radikálneho feminizmu“. Tieto predstavenia by sa pokojne mohli zaradiť aj do repertoáru Dramatického divadla, ktoré viedol Słobodzianek.“

Súdne pojednávanie, na ktoré všetci čakali, sa konalo 19. apríla 2023. Ako Monika Strzępka povedala, zúčastnila sa spoločenského a mediálneho predstavenia „ktorého cieľom bolo verejne zosmiešniť ,bláznivé feministky z palácaʻ, urážať ma a dehonestovať“.

Stále však hovorila o ľuďoch a divadelnom tíme, o neistote, ktorej čelia, o snahe destabilizovať fungovanie inštitúcie. V rozhovore pre portál Onet.pl (18. apríl 2023) sa vyjadrila aj o pôsobení svojho predchodcu: „Ľudia, ktorých som stretla, mi hovorili: ,Som rád/som rada, že konečne idem do práce a nezvraciam od nervov.ʻ Niektorí sú stále vo vážnom psychickom a fyzickom stave. Nie je možné predstierať, že sa stoštyridsiatim ľuďom z tohto divadla nestala krivda.”

Okresný správny súd vyniesol verdikt týždeň po týchto udalostiach. Dvadsiateho šiesteho apríla 2023 bolo zrušené rozhodnutie mazovského vojvodu a Strzępka sa vrátila do funkcie riaditeľky. Verdikt však nebol definitívny. Najvyššiemu správnemu súdu trvalo takmer rok, kým uznal, že zvolenie Moniky Strzępky do funkcie riaditeľky bolo v súlade so zákonom. Artur Jóźwik z varšavského Kultúrneho úradu poznamenal, že tento rozsudok je veľmi dôležitý pre zachovanie umeleckej slobody vo všetkých kultúrnych inštitúciách v Poľsku.

Zdalo sa, že tím si konečne môže vydýchnuť. V júni 2023 sa začali skúšky Bosoriek podľa románu Agnieszky Szpily v réžii samotnej Moniky Strzępky. Ľudia sa nevedeli dočkať. Feministický text, prvá inscenácia od roku 2007 (ak nepočítame diplomové práce na divadelných školách) bez dramatika Demirského a avizovaný zásah proti patriarchátu. To by mohlo byť ono, niečo, čo by opäť otriaslo doskami Dramatického divadla. Predtým sa ešte odohrala piata premiéra hry Dvojitý s hranolkami v réžii Piotra Pacześniaka a prvá sezóna nového vedenia bola zavŕšená.

Reštrukturalizácia

V novej sezóne 2023/2024 bolo prisľúbených ďalších šesť premiér. Skúšky sa konali, diváci čakali. Dvadsiateho ôsmeho októbra 2023 bol však na webovom portáli Onet.pl zverejnený rozhovor Magdaleny Rigamonti s Monikou Strzępkou. Rozhovor spustil lavínu udalostí, ktoré sa dodnes zdajú byť nie celkom pochopiteľné. Bolo to ako seriál, zverejňované boli ďalšie a ďalšie epizódy mediálnej telenovely.

V rozhovore – významnom, ako sa ukázalo až neskôr – Strzępka povedala, že sa cíti byť oklamaná. Uviedla, že nemala dostatok informácií o skutočnej finančnej situácii divadla. Vysvetľovala, že reštrukturalizácia a prepúšťanie zamestnancov sú nutné a malo by sa o nich hovoriť už v priebehu výberového konania, pretože bez nich nie je možné správne narábať s rozpočtom inštitúcie. Hovorila však aj o tom, že prepúšťa hercov, s ktorými nezdieľa rovnaké hodnoty. A hoci dodala, že tým myslí prácu v divadle, herectve a tvorbe umenia, nevyznelo to dobre (najmä z úst ľavicovej, otvorenej a inkluzívnej režisérky). Oznámila, že musí prepustiť dvadsaťpäť ľudí zo štyridsaťštyričlenného súboru. „Iste, toto nie je ľahká situácia, už len preto, že som sem prišla s programom feministickej kultúrnej inštitúcie, hovorila som o budovaní bezpečného priestoru a autonómnosti tímu, ale ukázalo sa, že musím začať s náročnými reformami, pretože sa tu plytvalo verejnými prostriedkami.“

Okamžite sa však zjavujú obvinenia a otázky. Čo sa stalo s avizovaným vytváraním bezpečného pracovného priestoru a s budovaním rozmanitého a komunitného tímu? Neskôr sa ukázalo, že Strzępka zamestnala „svojich“ hercov, ktorí nahradili prepustených umelcov. A hoci je to úplne prirodzené, protirečí to argumentom o nutnosti šetriť.

Premiéra predstavenia Bosorky sa odkladá z novembra na december. V médiách sú zverejnené vyhlásenia prepustených hercov. Monika Strzępka je prezentovaná ako pomätená ženská bez empatie. Prepustení hovoria o terapii, ktorú musia absolvovať, o tom, že sa uprostred sezóny ocitli bez finančných prostriedkov, o tom, že sú vylúčení za odlišné názory a „nesúlad“ s víziou inštitúcie. Každý deň sa objavujú nové „fakty“, ako sa „nedalo pracovať“. Verejnosti sa však nedostáva žiadnych komentárov od hercov, ktorí odišli dobrovoľne. Neozývajú sa ani tí, ktorí dostali veľmi priaznivé odstupné.

V decembri niekoľko hercov a herečiek opúšťa skúšky Bosoriek. Autorka textu, ktorá bola prítomná na skúškach, publikuje v tom čase vyhlásenie na Facebooku, v ktorom uvádza, že na premiéru nepríde, pretože sa nedokáže vyrovnať s tým, čo videla. „Obrovské psychické a emocionálne utrpenie, ktoré herecký tím nedávno zažil, je mimoriadne zničujúce. Nevedela by som sa pozerať na toto predstavenie a zabudnúť na to, čo som videla a zažila spolu so súborom v priebehu tých pár dní, keď som sa zúčastnila skúšok v divadle. Dištancujem sa od revolúcie, ktorú vyhlásila Monika Strzępka, odvolávajúc sa na môj text, pretože v jej verzii je tento PREVRAT BOSORIEK fejkový. Presne tak, ako celá revolúcia, ktorú hlása.“

Premiéra visí na vlásku. Ozývajú sa hlasy, že riaditeľka odstúpi. Niekoľko hercov, ktorí sa zúčastňujú skúšok, je práceneschopných. Premiéra je zrušená. Monika Strzępka publikuje oznam, v ktorom potvrdzuje, že 13. decembra 2023 podpísala vyhlásenie o odstúpení zo svojej funkcie. Dodáva však, že vyhlásenie vzniklo pod vplyvom vydierania. „Herečky požiadali o moju rezignáciu. Bola to ich podmienka, chceli pokračovať vo svojej práci. Stalo sa to v šatni za prítomnosti dvoch členov Kolektívu. Dva dni pred premiérou. Napriek tomu, že som tento dokument podpísala, herečky o deň neskôr predložili potvrdenia o svojej pracovnej neschopnosti. Veľmi som chcela, aby sa táto premiéra uskutočnila. Počítala sa každá minúta. Ako to už pred premiérou býva. Podpísala som demisiu, pretože som nechcela premrhať úsilie a odhodlanie ľudí, ktorí na nej pracovali dlhé mesiace.“ Strzępka dodala, že ruší Dramatický kolektív. Oznámila, že skúšky budú pokračovať a nový dátum premiéry bude oznámený neskôr.

Kolektív mizne z javiska. Od októbrového rozhovoru s režisérkou sa nevyjadril ani k jej prejavom, ani k situácii v divadle. Dziekan podáva výpoveď, Adamiecka-Sitek a Kowalkowska sú práceneschopné. Producentka ostáva na bojisku. Pokračuje v práci na ďalšej premiére – Naša doba Weroniky Szczawińskej (1. 2. 2024).

Písomná výpoveď sa neocitla na stole primátora hlavného mesta, ale Mesto, ako sa zdalo, držalo prst na tepe doby a bolo celkom dobre informované o chaose, ktorý sa odohrával v divadle. Povrávalo sa, že úrad začína odvolacie konanie.

Strzępka vydáva ďalšie vyhlásenie, v ktorom dôrazne popiera, že použila násilie. Avizuje žalobu, odvoláva sa na ochranu osobných práv. Vyzýva varšavský Úrad kultúry, aby predložil dôvody začatia procesu odvolania. Dodáva, že jej neboli predložené žiadne obvinenia ani informácie, ktoré by zdôvodňovali toto rozhodnutie. Je 27. december 2023, zdá sa, že atmosféra už nemôže byť hustejšia. Obvinenia z násilia neboli podložené žiadnymi dôkazmi. Neboli ani oficiálne oznámené žiadnemu kontrolnému orgánu (Štátnemu inšpektorátu práce, Úradu kultúry). Technický personál prítomný na skúškach poprel, že by bolo použité násilie.

Zástupkyňa primátora Varšavy, Aldona Machnowska-Góra, 5. januára 2024 oznámila, že riaditeľku odvolala z dôvodu „odstúpenia od dohody o organizačných a finančných podmienkach činnosti kultúrnych inštitúcií a akčného programu kultúrnych inštitúcií, ktorá bola uzavretá 21. júna 2022“. Do vyhlásenia nového výberového konania bude divadlo riadiť súčasný riaditeľ technického úseku Mariusz Guglas. Monika Strzępka odmieta prijať toto oznámenie. Na platnosti rozhodnutia Mesta sa však nič nemení.

Štátny inšpektorát práce (na žiadosť Mestského úradu) začal audit v inštitúcii ešte v priebehu decembra, Mesto v januári. Závery oboch inšpekcií nie sú verejne známe.

Divadlo dostalo od Mesta ďalšie finančné prostriedky. Tie a tí, ktorí boli prepustení a chceli sa vrátiť do práce, takúto príležitosť dostali. Je ťažké ubrániť sa dojmu, že to súviselo s blížiacimi sa komunálnymi voľbami (apríl 2024). Mesto chcelo túto kauzu čo najskôr utlmiť.

Tak sa to končí?

Vo februári Mesto vyhlásilo výberové konanie na pozíciu riaditeľa Dramatického divadla. Siedmi kandidáti, ktorých prihlášky spĺňali formálne požiadavky, postúpili do druhého kola. Každý z kandidátov sa stretol aj so zamestnancami inštitúcie. Meno nového riaditeľa sme mali spoznať v máji. Lenže súťaž nemala víťaza. Mesto oznámilo, že žiaden z kandidátov nezískal potrebnú väčšinu hlasov. Bolo jasné, že nový riaditeľ bude nakoniec zvolený bez výberového konania. V hre bolo viacero kandidátov a po dlhom čakaní sa 10. júna počas stretnutia s predstaviteľmi mestského úradu zodpovednými za kultúru divadelný tím dozvedel, že riaditeľom by sa mal stať režisér Wojciech Faruga, ktorý v posledných rokoch viedol divadlo v meste Bydgoszcz. Na jeho vymenovanie je však ešte potrebný súhlas od Ministerstva kultúry a odborových zväzov divadla.

A čo ponúka nový riaditeľ? Divadlo podľa neho už niekoľko sezón bojuje s rôznymi krízami. Prvoradým cieľom nového vedenia divadla by preto mala byť snaha o prepojenie, integráciu a dialóg. „Zbližovanie horizontov chápeme na mnohých úrovniach. Chceme, aby činoherné divadlo bolo miestom, ktoré spája aj protiklady, miestom otvoreným pre každého, miestom dialógu, miestom, ktoré nevylučuje ľudí na základe svetonázoru, veku, vkusu či vzdelania,” napísal Faruga v spoločnom vyhlásení so svojou budúcou zástupkyňou Juliou Holewinskou.

Podobné slová sme už predtým počuli. Čo to bude znamenať pre divadlo a jeho ľudí? To sa dozvieme v novej sezóne. Nový riaditeľ má nastúpiť 1. novembra, avšak už od júna bude spolupracovať pri príprave nového repertoáru.

„Príbeh vlastne veselý, a práve preto veľmi smutný“

O popísaných udalostiach sa medzi sebou rozprávame, ako keby sme naživo sledovali seriál Umelci. Je ťažké tomu odolať. Poľská televízia prvýkrát odvysielala tento seriál v septembri 2016 (autorom scenára je, mimochodom, Paweł Demirski, režisérkou Monika Strzępka). Ide o príbeh riaditeľa divadla, ktorý prekračuje prah stagnujúcej inštitúcie, snaží sa zaviesť zmeny, je znevažovaný, svoj zápas nakoniec prehráva. Oficiálny opis na webovej stránke vod.tvp.pl znie: „Varšava, mestské divadlo, ktoré zápasí so značnými procedurálnymi a finančnými problémami. Seriál ukazuje zákulisné fungovanie verejnej umeleckej inštitúcie, zameriava sa na nutnosť zápasiť s problémami súčasnosti a na konflikty, aké vznikajú v kultúre a umení z dôvodu drsných ekonomických podmienok.“ Seriál sa natáčal o. i. v Paláci kultúry a vedy, v ktorom sídli aj Dramatické divadlo.

Monika Strzępka avizovala podanie žaloby proti Mestu, nateraz však zmizla z verejného života.

Monika Dziekan začala a už aj prestala pracovať v Kulczyk Foundation ako Head of Strategic Development, Dorota Kowalkowska bola spoluorganizátorkou Varšavských divadelných stretnutí, ktoré organizuje Dramatické divadlo. Tie sa začali 18. mája. Agata Adamiecka-Sitek od februára v divadle nepracuje. Małgorzata Błasińska pripravuje ďalšie predstavenie. Kolektív sa stále nevyjadril k tomu, čo sa stalo.

Je ťažké určiť, či sa tento príbeh naozaj zavŕšil. Ak by som mala povedať, čo najviac ľutujem, tak azda to, že pravdepodobne ešte mnoho rokov budeme počúvať, že ženy nie sú vhodné pre vyššie riadiace pozície. Že sú emocionálne a bez rozumu. Že nedokážu riadiť ani tím, ani inštitúciu. Z Moniky Strzępky sa stala čarodejnica a hysterka. A hoci už takmer každý vyjadril svoj názor v médiách (najmä na sociálnych sieťach), stále nie je známe, čo sa naozaj stalo počas niekoľkých mesiacov, a najmä niekoľkých týždňov skúšok. Prečo sa Strzępka, kedysi režisérka, ktorú herci zbožňovali, stala rýchlosťou blesku človekom obvineným z násilia a mobbingu?

Dúfam, že táto záležitosť bude objasnená. Lebo, ako sa ešte môže ukázať, ani čarodejnica nie je taká strašná, ako ju maľujú.

Autorka je novinárkou, roky spolupracovala o.i. s Poľským rozhlasom a Divadelným inštitútom im. Zbigniewa Raszewského vo Varšave, v rámci ktorého organizovala aj prvú prehliadku slovenského divadla v Poľsku (Dzieje się obok).

Z poľštiny preložila Magdalena Bystrzak