Zrušení za kritiku kapitalizmu

Cancel culture je fenomén známy najmä vďaka „vymazávaniu“ ľudí za ich nevhodné a ofenzívne správanie či komentáre. Definícia pojmu a jeho využívanie v praxi nie sú úplne jasné, základným princípom však je bojkot alebo „vypovedanie“ ľudí, ktorých postoje sú spoločnosťou považované za neprijateľné, či už ide o postoje rasistické, sexistické alebo homofóbne. Z tohto uhla pohľadu je cancel culture vnímané ako nástroj na vymazávanie neakceptovateľného správania a pre niektorých ľudí aj ako spôsob boja proti utláčaniu. Jedným z hlavných problémov je však fakt, že „cancelovanie“ sa netýka len rasistov či sexistov, ale aj anarchistov, feministiek a environmentálnych či queer aktivistov, ktorí sú pre svoje politické presvedčenie a explicitnej kritike kapitalizmu „zrušení“ a v mnohých prípadoch vyhodení z aktivistických kruhov a práce.

Prípad Graeber

Jedným z najznámejších príkladov tzv. zrušenia z dôvodu politického presvedčenia je prípad Davida Graebera. Graeber, profesor antropológie a anarchista, pôsobil na Yaleovej univerzite do jari 2005, kedy mu univerzita oznámila, že na nasledujúci akademický rok mu nebude predĺžená zmluva, a to aj napriek veľkej podpore študentov a vynikajúcim akademickým výsledkom. Univerzita neuviedla žiadny oficiálny dôvod a jej predstavitelia sa ku Graeberovmu vyhodeniu odmietli bližšie vyjadriť. Toto rozhodnutie vyvolalo rozsiahle pobúrenie medzi profesormi antropológie, akademikmi a novinármi, ktorí tvrdili, že bolo ovplyvnené Graeberovou anarchistickou politikou a aktivizmom.

Graeber v rozhovore pre online časopis CounterPunch priblížil okolnosti ukončenia jeho zmluvy: „Mal som oficiálne hodnotenie tretieho ročníka a univerzita so mnou nemala žiadne problémy. Povedali mi, že si počínam dobre. Potom som začal písať eseje na obranu anarchizmu a zapojil som sa do veľkých mobilizácií proti MMF a G8, ako aj do organizovania mierového hnutia. Keď som sa vrátil z dovolenky, všetko sa zmenilo. Viacerí starší profesori ma ani nepozdravili. Nebola mi pridelená žiadna práca vo výbore.“

Graeber strávil na Yaleovej univerzite tri bezproblémové roky, ale veci sa zmenili po tom, ako sa pridal k združeniu Direct Action Network a jeho politické aktivity sa výrazne zviditeľnili. Zlomovým momentom bola jeho činnosť na protestoch proti G8 v New Yorku a proti MMF vo Washingtone v roku 2002, kde sa ako organizátor a rečník otvorene postavil proti globalizácii a kapitalizmu. Po odchode z univerzity mal Graeber, na prekvapenie mnohých, veľký problém nájsť si opäť zamestnanie v akademickom prostredí a podľa jeho vlastných vyjadrení nedostal pracovnú ponuku ani od jednej z amerických univerzít. Žiadosti o zamestnanie, ktoré rozposlal desiatkam amerických a kanadských univerzít, rovnako nepriniesli žiadne ovocie. Jeho akademický „exil“, ako ho sám nazýval, však nezostal nepovšimnutý. Docent antropológie Newyorskej univerzity, Jeff Maskovsky, sa pre časopis American Anthropologist vyjadril: „Skutočnosť, že Graeber po kontroverznom odchode z Yaleovej univerzity nezískal v Spojených štátoch trvalé akademické miesto, je možné považovať za dôkaz netolerancie americkej antropológie voči politickej otvorenosti.“

Umlčaní na Pride

Akademická pôda nezostala jedinou oblasťou, v ktorej kritici kapitalizmu čelili „cancelovaniu“. Antikapitalistické názory boli veľmi rýchlo umlčané aj v LGBTQ komunite. Príkladom je jedno z najväčších LGBTQ podujatí Pride v New Yorku.

Koalícia „radikálnych“ queer aktivistov, známa pod menom Reclaim Pride Coalition, už niekoľko rokov kritizuje depolitizáciu a komodifikáciu newyorského Pridu a aktívne sa stavia proti korporátnemu pinkwashingu a nadmernej prítomnosti policajtov na podujatí. Reclaim Pride Coalition vznikla z desiatok LGBTQ+ skupín, jednotlivcov, organizácií ako ACT UP, Housing Works a viacerých ľavicových skupín, ktoré spoločne vytvorili radikálny blok. Počas Newyorského Pride-u v roku 2017 sa na protest proti prítomnosti korporácií a polície rozhodlo dvanásť jeho členov zablokovať pochod, za čo boli následne zatknutí newyorskou políciou. Reclaim Pride Coalition v súvislosti s týmto incidentom a s celkovou nespokojnosťou so smerovaním Pride-u otvorene žiadala organizátorov, aby prehodnotili korporátny sponzoring a prítomnosť policajných zložiek. Avšak podľa slov jednej z progresívnych aktivistiek, Ann Northrop, organizácia Heritage of Pride, ktorá pochod organizuje, nebola touto myšlienkou vôbec nadšená a aktivisti sa od nej nedočkali žiadnej reakcie.

O rok neskôr, v marci 2018, boli aktivisti organizátormi podujatia informovaní, že pochodu sa môžu zúčastniť výlučne ako jednotlivci a že im nebude umožnené vytvoriť radikálny blok, ako predchádzajúci rok. Podľa slov Natalie James, jednej z členiek Reclaim Pride Coalition, išlo o pokus umlčať a rozpustiť ich skupinu. James sa v rozhovore pre online časopis INTO more vyjadrila k okolnostiam vedúcim k rozpusteniu ich koalície: „Od marca sme sa stretávali každý týždeň v sobotu v LGBT centre v New Yorku, kde sme sa zrazu dozvedeli, že náš radikálny blok bol rozpustený organizáciou Heritage of Pride a rovnako sme sa dozvedeli o ďalších strašných zmenách týkajúcich sa pochodu.“

Newyorský Pride nebol jediný prípad, v ktorom boli queer ľudia kritizujúci korporátne smerovanie a sponzorovanie umlčaní. Rovnaké skúsenosti má aj veľa anarchistov, socialistov či radikálnych odborárov, ktorí sú pri prejave svojich antikapitalistických názorov často umlčaní a „zrušení“ LGBTQ hnutiami. Sylvia Rivera bola tiež jednou z tých, ktorí okúsili snahu LGBTQ hnutia o zrušenie a umlčanie. Sylvia bola transsexuálnou ženou z robotníckej triedy, celoživotnou aktivistkou a revolucionárkou, ktorá verila, že jediný spôsob, ako poraziť homofóbiu, transfóbiu a triedny útlak, je zničenie kapitalizmu. Jej myšlienky však neboli veľmi vítané v LGBTQ hnutí a keď sa v roku 1973 zúčastnila na Christopher Street Liberation Day, kde plánovala predniesť svoju reč, organizátori jej to zakázali. Nakoniec sa jej podarilo dostať sa na pódium, aj napriek snahe viacerých organizátorov zastaviť ju a tiež davu ľudí, ktorý ju vypískal. Navzdory snahám o jej umlčanie, Sylvia stála za svojím presvedčením a predniesla svoj prejav, v ktorom skritizovala a odsúdila ignoranciu ľudí voči opresii queer ľudí kapitalistickým systémom.

Text vznikol v rámci študijnej stáže v Kapitáli