„Neexistuje africká kultúra, iba africké kultúry.“ Wole Soyinka Štvrtá kapitola: randenie v new yorku pre nigérijcov, čo hľadajú sebe podobných Na prelome tisícročí sa cítim dobre vo vlastnej koži a nevnímam sa ako odsúdenec na osamelý život. Sčasti za to vďačím životu v kozmopolitnom New Yorku, no väčšiu zásluhu na tom nesie skutočnosť, že som sa spoznal s africkými gejmi, ktorí svoju sexualitu neskrývajú a vnímajú ju ako súčasť každodenného života. Našiel som miesto pre ľudí ako ja – žiaden natrieskaný gej bar ako Kellers, plný vyfešákovaných svalnáčov, či klub typu Octagon, kde sa do burácavých tónov tanečnej hudby natriasajú vyrysované telá – ale LGBTIQ+ komunitu afrických mužov a žien, ktorí sa pravidelne stretávajú a vytvárajú prostredie, kde každý môže byť sám sebou. Spolok dostal názov Uhuru-Wazobia a v jeho čele stoja dvaja muži, s ktorými sa mi podarilo nadviazať pevné priateľstvá – Lawrence Harding a Nguru Karugu. Práve oni udržiavajú komunitu založenú na pilieroch lásky a podpory. Nikdy nezabudnem na pocit nespútaného nadšenia, keď som prvýkrát zavítal na jedno z ich podujatí. V ten sparný letný večer som vstúpil do maličkej tanečnej sály v Harleme, plnej mužov, žien a rodovo nekonformných ľudí z Nigérie, Pobrežia Slonoviny, Kamerunu, Mali, Sierry [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
