Z podkrovia
V rubrike Fajront vám raz mesačne prinášame texty v spolupráci s literárnou platformou Medziriadky. Táto iniciatíva neformálne vzdeláva a zviditeľňuje mladých autorov do dvadsaťšesť rokov. Zároveň propaguje ich tvorbu počas celého roka autorskými čítaniami a publikovaním ich textov v rôznych periodikách. Na našom webe nájdete každý mesiac ukážku z prózy či poézie od týchto talentovaných mladých spisovateľov a spisovateliek.
Počiatok
Adam bol prvým mužom a ja som bola jeho sestrou.
Som o tri roky staršia, ale keď si sa narodil, zmenila som sa na novorodenca.
Skrúcala som sa, plakala a kopala nohami, keď mi rozrezali ľavý bok.
Pamätám si mamine prsty na bránici aj to, ako otec zmizol na niekoľko rokov
z mojej pamäti. Na prvé dni v škôlke. Na to, ako som našla mamu sedieť na lavičke
v šatni, prehnutú v páse, ruka na ľavej strane, kým mi aj ona na chvíľu zmizla
priamo pred očami.
Ale ja som presne vedela, ako v nej pulzuje cudzie rebro
namiesto jej vlastného.
Prvorodená
v noci zisťujem, že neviem dýchať
obídem sklenené poháre pri nohách a prejdem cez prah až k rodičom
kde si čupnem ako most uprostred rieky, spájajúc dva brehy
pijem, až dokým mi hrdlo nezhrdzavie
na druhé ráno sa ma otec pýta: „jedla si už?“ a ja odpovedám: „áno“
no zostávam smädná, pretože môj hlad sa nedá uhasiť jedlom
ale iba vodou, ktorá medzi nimi preteká
Po búrke
pri rozlúčke od teba očakávam kryštáliky soli
namiesto toho však nachádzam vatu, nazbieranú v záhyboch tela
prediera sa ku mne v chuchvalcoch, mäkká na dotyk
prežúvam ju celou cestou na internát – je sladká a vydrží mi dlho: pondelok,
utorok, streda
keď prídem na víkend domov, padám do tvojho objatia
len aby som na poschodí zazrela zvyšky halitu po izbe
mama mi vysvetľuje, že si sa skoro celý roztopil
v jesennom daždi kvôli náhlym zmenám počasia
„veď on osladne,“ hovorí, ale ja sa na teba odmietam pozrieť
a keď v nedeľu odchádzam, vezmem si za hrsť soli,
nech si počas týždňa znovu zvyknem
na tvoju slanosť
Ariel
na chrbte cítim žmolky
brušká prstov mám pokrkvané, nedajú sa vyžehliť
mama chystá práčku – pýta sa, či nemám krehké veci na pranie
podávam jej čipkovanú blúzku bez rukávov
„to je všetko?“ „nie, počkaj“
uštipnem sa na bedrách a potiahnem
keď sa perie, tak sa všetko musí prevrátiť naruby
zem v práčovni je tvrdá a studená
zakopávam o plachty a do práčky vchádzam dole hlavou
ruky mám pritisnuté k prsiam ako modlivka
keď začujem pípnutie, neplávam
Hostina
hriech zo mňa neopadáva ako vlasy
nachádza si cestu späť, preniká do tela cez póry ako tekutý piesok
mení sa na vláčny biely povlak, tvrdne a ťaží k zemi
len slová obraciam v ústach – také, ktoré enzýmy nestihli rozložiť
jazykom pátram či nezachytím v piesku vetu, aby som ju prehltla
dolu krkom ide ako rybacia kosť, zanecháva krvavú cestičku
moje ruky hovoria, chcú splynúť s každým povrchom
pohltiť cudziu hmotu, pretože už dlhšie požieram iba vlastné mäso
môžeme sa podeliť: ja ti uberiem kúsok z pleca, ty mne z líca
zjeme si navzájom duše namiesto spovede
jedla by som
radšej tvoje telo ako Kristovo
TENTO ROK
(cyklus)
Príliv
I.
tento rok prichádza úroda o čosi skôr
decembrové polmesiace v júli menia farbu, nechutne zelené
vyskakujú na koži, nechty pokrýva plesnivý prach
II.
medzi prstami na nohách nám praskajú višne
dužina sa už nedá zachrániť, ale šťavu si so sebou nesiem chodidlami až domov
s pohľadom upretým vpred nevidím, ako v kyslých šľapajach maľujem chodník načerveno
cítim len, ako ma tekutina chráni pred asfaltom horúcim od slnka
Raj
pri komposte na ceste k malinám
sa moje telo roztápa pod hrubou vrstvou soli
pením, budú ma musieť vykúpať
v sude vyhriatom od slnka, natrieť škrabance paradajkou
aby štípali zakaždým, keď vyleziem na strom
September
tento rok sa vraciam domov
a nedokážem sa zmestiť do žiadnej miestnosti
steny napúčajú a vlhnú, držím sa v kútoch ako pleseň
pretekám do obývačky a zaspávam na gauči
v jesennej bunde
cez týždeň vychádzam na slnko
a snažím sa vypariť časť seba
prihováram sa neznámym na ulici
hovorím: „napi sa, nech zo mňa ubudne“
a z úst mi pri tom sála leto
Adela Sabol Murguía (2005) má mnoho domovov, ale jej hlavný sídli v Prešove. Napriek tomu navštevuje gymnázium v Košiciach, kde o rok maturuje. Písanie ju sprevádza už od detstva a k poézii si našla cestu pred niekoľkými rokmi. Vo svojej tvorbe sa často zapodieva témou rodiny, odcudzenia a vlastným vnútorným svetom. Ešte stále nenašla svoju obľúbenú knihu.