Obpísať prázdno

V rubrike Fajront vám aj tento rok prinesieme texty v spolupráci s literárnou platformou Medziriadky. Táto iniciatíva neformálne vzdeláva a zviditeľňuje autorov a autorky do dvadsaťšesť rokov. Nedávno vyhlásili 17. ročník literárnej súťaže. Zapojiť sa môže mladé autorstvo od 10 do 26 rokov so svojou poéziou, prózou alebo drámou. Uzávierka je 27. marca 2026.

Sri Lanka

Fatálne pre teba kvitnú
arniky, astry, orgován:
všetky naraz.
S pôrodnými kŕčmi riek
vzdychla tráva.

Potkýnam sa o tvoju neprítomnosť.

Fatálne pre teba klíčia
ľudia zasadení v nás:
každý sám.
Čakám ťa,
chytáš bronz.

Potkýnam sa o tvoju neprítomnosť.

V posteli mám fatálne
arniky, astry, orgován,
tvoj peľ.

nežne dúfam,
že sa máš dobre.

Lucia (Arnika)

pili sme spolu gin,
premýšľali o neposednom šťastí.
všetci naši Ginsbergovia prišli v plátenkách
a s olovom v ústach.

keď začnú páliť, 
ruky preč.
keď sa začneš báť,
odíď.

nestále ako vosk
postávali sme v kútoch galérii
a hláskovali poéziu o priestore.

(počúvali na pol ucha.
spoznávali polčas rozpadu plutónia.)

nestále ako vosk
postávali sme v kútoch galérii, 
pozerali si priamo do očí.
aj tak sme sa nikdy nevideli. 
nepoznali.

iba spolu pili gin
a premýšľali o neposednom šťastí.

Lucia (Priamka)

Prehrala som svoj hlas v kartách,
vyhrala negramotné slnko
a nekonečne tenkú,
nekonečne dlhú

dokonalo rovnú krivku.

zľahka zaspávajúc,
zľahka bdejúc
spomínam si na tvoje črty;
mimomanželská erotika,
až z toho zaľahne v ušiach.

stále ten istý tanec.

stále kráčanie na ten istý kopec,
pod negramotným slnkom
po nekonečne tenkých
nekonečne dlhých
dokonalých krivkách.
priniesla si svetlo v rozbitom lampáši.

Plzenská

Čo ostalo, starostlivo zamknem.
Okná zatiahnem. Televízor vypnem.
Kvety ostávajú nepoliate.

Steny majú farbu migrény.
Skostnatená Schieleho milenka ťa pozoruje,
keď sa prezliekaš.

Čo ostalo, starostlivo zamknem.
Knihy uložím. Posteľ usteliem. Pec vymetiem.
Úzkostlivý anjel nechal polámané krídla v kúte,
potichu dýcha za bielizníkom.

Čo ostalo, si starostlivo strážim.
Čo ostalo, starostlivo zamknem.

Antónia Drozdová (*2004) je poetka a výtvarníčka žijúca v Bratislave. Aktuálne je študentkou Intermédií na VŠVU. Je zakladajúcou členkou literárneho zoskupenia Ursa Viridis, ktoré organizuje čítania a diskusie s mladým autorstvom po celom Slovensku a Čechách. Ak práve nerobí kávu ako baristka, pravdepodobne ju niekde nájdete kresliť si pri nealkoholickom pive.