Z hrubého domáceho produktu si večeru neuvaríte
Dielo Wendella Berryho priamo nabáda, aby sa jeho myšlienky uplatnili v praxi. Asi neprekvapí, že sa tejto výzvy chopili aj členovia jeho rodiny a v Kentucky založili The Berry Center, agrárne a kultúrne centrum, ktoré propaguje udržateľné poľnohospodárstvo a posilňovanie miestnej komunity. Na fungovanie tejto inštitúcie som sa opýtal jeho programového riaditeľa, Bena Aguilara.
Aká filozofia či myšlienka stála za založením The Berry Center? Kto vznik tejto inštitúcie inicioval?
Centrum založila v roku 2011 Mary Berry, Wendellova dcéra. Po dlhodobej práci v poľnohospodárstve, a to tak v konvenčnom pestovaní tabaku, ako aj v tom, čo by sme dnes nazvali „udržateľným“ alebo „regeneračným“ chovom hospodárskych zvierat a pestovaní zeleniny, jej bolo zrejmé, že toľko diskutovaná lokálna potravinová ekonomika v skutočnosti neuspokojuje potreby malých a stredných fariem a poľnohospodárov, mimo veľmi úzkeho podnikateľského modelu, ktorý je však necitlivý k pôde a najmä k ľuďom, ktorí na nej pracujú. V dôsledku toho sme v minulom storočí prichádzali o tieto malé farmy obrovským tempom.
Na vašej webovej stránke sa píše: „Centrum uvádza texty Wendella Berryho do praxe tým, že podporuje malých poľnohospodárov.“ Čo si mám pod tým predstaviť?
Myslíme si, že keďže úpadok poľnohospodárstva a zdravia pôdy a ľudí má mnoho príčin, mali by sme hľadať aj mnoho riešení. Veľa našej práce sa týka kultúrneho úpadku, ktorý sprevádza hospodársky úpadok. Usporadúvame semináre a kurzy, píšeme učebné osnovy a ponúkame výskumníkom možnosť vidieť, čo bolo funkčné poľnohospodárske hospodárstvo v malom rozsahu, ktoré úspešne fungovalo mnoho rokov pod dohľadom družstva pestovateľov tabaku. Tým, že sa opierame o silné kultúrne praktiky založené na šetrnosti, no zároveň i ziskovosti malých poľnohospodárskych prevádzok, pomáhame aj miestnej kultúre.
Môžete mi to vysvetliť na konkrétnom prípade?
Jedným z našich najúspešnejších programov je družstvo Our Home Place Meat, ktoré sa zaoberá chovom hovädzieho dobytka v okrese Henry County. Spolupracuje s nami až jedenásť fariem zaviazaných k postupom chovu dobytka, ktorých cieľom je lepšie chrániť pôdu a jej úrodnosť, zvýšiť kvalitu pasienkov a prispôsobiť genetiku dobytka tak, aby lepšie vyhovovala krajine a efektívnejšie udržala ziskovosť na farme namiesto toho, aby ju odčerpávali agropriemyselné korporácie. Spotrebiteľom zasa poskytujeme skutočne dobrý produkt, ktorý udržiava miestnu krajinu v starostlivosti dobrých poľnohospodárov, ktorí pracujú s prírodou a nie proti nej. Pre obe strany je však nutná ešte značná osveta.
Čo sú podľa vás zásadné myšlienky Wendella Berryho, ktoré sú podstatné aj pre fungovanie centra?
Často sa opakujúce témy Wendellových spisov, ktoré snáď najviac ovplyvňujú našu prácu, sa týkajú komunity, vzťahov v nej, ale aj vzťahov nášho spoločenstva k prírodnému svetu. Má jeden skvelý citát, ktorý znie: „Žili sme svoj život v domnienke, že to, čo je dobré pre nás, bude dobré aj pre svet. Mýlili sme sa. Musíme zmeniť svoj život tak, aby bolo možné žiť podľa opačného predpokladu: že to, čo je dobré pre svet, bude dobré aj pre nás.“ V podstate tvrdí, že v dejinách ľudstva boli obdobia a miesta, kde ľudia dokázali lepšie žiť v plodnej spolupráci medzi sebou navzájom, ale i so zvieratami, rastlinami, pôdou a vodami, pri ktorých a z ktorých žijú. Naša moderná ekonomika a jej kultúrne dôsledky tieto väzby takmer úplne narušili. Priemyselný kapitalizmus je, prirodzene, nepriateľom takýchto väzieb. Povojnová americká ekonomika ničí pôdu, ale aj zdravie, náklonnosť a starostlivosť, ktoré si každé spoločenstvo vyžaduje. Veríme, že etika starostlivosti o pôdu a o seba navzájom môže tieto väzby obnoviť a že podporou dobrého poľnohospodárstva (ktoré je pre ľudský rozkvet tým najdôležitejším, určite dôležitejším než maximálny hrubý domáci produkt, ťažba ropy alebo rast akciového trhu, keďže z toho si večeru príliš ľahko neuvaríte) môžeme tieto erozívne sily potlačiť a oživiť pôdu a ľudí na nej.
Jednou z vašich aktivít je aj udržiavanie archívu Wendella Berryho, organizovanie kultúrneho programu a prevádzka kníhkupectva. O aké kultúrne aktivity ide
Myslíme si, že v tomto regióne existuje rozsiahla história úspešného poľnohospodárstva, ktorej súčasťou je aj obrovská zbierka agrárnych spisov a textov, ktoré by mali byť ľuďom čo najlepšie dostupné. V rámci tejto činnosti každoročne organizujeme množstvo kultúrnych podujatí vrátane čítaní autorov z tohto regiónu, kurzov a seminárov zameraných nielen na poľnohospodárske techniky, ale aj na širšie poňaté agrárne myslenie a prax a niekoľko komunitných podujatí v tradícii staromódnych vidieckych trhov. Mnohé z nich organizuje náš Inštitút pre poľnohospodárstvo a lesníctvo na našej výučbovej farme, zvyšok organizuje Centrum agrárnej kultúry a kníhkupectvo tu v New Castle. Tieto inštitúcie organizujú aj maloobchodný predaj, vďaka ktorému sa výrobky z našej komunity dostanú k ľuďom z neďalekých metropolitných oblastí.
Ako je Centrum financované? Podporujú vás ľudia z miestnej komunity?
Fungujeme predovšetkým z príspevkov filantropov, z darov od ľudí z celého sveta, ktorí chcú podporiť tento typ agrárnej práce, ale aj od mnohých ľudí z tohto regiónu, ktorí môžu naše aktivity pozorovať zblízka. V minulosti sme využili aj federálne a štátne granty, ale dnes ide predovšetkým o súkromných darcov.
Aká je rola Wendella Berryho a členov jeho rodiny vo fungovaní centra?
Niekoľkokrát do roka pozveme Wendella, aby nám niečo prečítal a občas sa zúčastní aj niektorých kultúrnych podujatí. On však stále píše a pracuje na plný úväzok, z čoho máme radosť. Jeho dcéra Mary je výkonnou riaditeľkou centra a jeho vnučka Virginia vedie Centrum agrárnej kultúry a kníhkupectvo.
Poznáte ďalšie podobné inštitúcie v Amerike? Ako vidíte svoju rolu v budúcnosti?
Existuje mnoho organizácií, niektoré väčšie, iné menšie, ktoré pracujú v rovnakom duchu ako my. Myslíme si, že sme pomerne jedineční, pokiaľ ide o rozsah našej práce, ale existuje mnoho spojencov, ktorí robia niečo alebo všetko z toho, čo robíme my. Verím, že druh práce, ktorý robíme, je nevyhnutný pre kvalitný život ľudí, najmä na vidieku. Nekontrolovaný trend smerujúci k industrializácii, vertikálnej integrácii poľnohospodárskej výroby a odklonu od zdravých vzťahov medzi ľuďmi a zemou má hrozivé dôsledky. Už dnes vidíme, že trpíme rôznymi chorobami, vnímame aj zlý zdravotný stav pôdy a vieme, že tieto dve veci sú neoddeliteľné. Otázka teda znie, čo s tým urobíme? Wendell má ďalší dobrý citát, tentoraz z filmu Pozri a uvidíš, kde hovorí: „Všetci pochádzame z rozvodu. Toto je vek rozvodov. Veci, ktoré patria k sebe, sa rozpadli. A to, čo môžete urobiť, je v skutočnosti jediná vec, ktorú urobiť môžete: vezmite tie dve veci, ktoré by mali byť spolu a spojte ich.“
Rozhovor pripravil Tomáš Hučko