Vole: Abstraktná smršť na scéne tvrdej hudby

Michael Papcun11. mája 2021864

Hádam nebudem jediný, kto povie, že zvuk a celková estetika hardcore punkovej scény sa mi v posledných rokoch spájala najmä s oldschoolovým, starosvetskejším prístupom k žánru, kde nebolo veľa miesta pre experimentovanie alebo transžánrové mutácie. Skôr sa v ňom cyklicky odkazovalo na osemdesiatkový zvuk „zlatej éry“ hardcoru. O to údernejšie je počúvanie českého hardcore punkového zoskupenia Vole, ktoré ukazuje, ako ostať verný koreňom tvrdosti a zároveň posunúť žáner do o niečo abstraktnejších výrazových odtieňov bez toho, aby sa museli robiť kompromisy – nech už si pod nimi predstavíme čokoľvek.

Zmena vo výraze u nich nastala najmä na zatiaľ poslednom albume Dej Bůh Pěstí (2019/20) a singli Panter (2021) z pripravovaného albumu Tohle není prdel, ktorý má vyjsť v auguste tohto roka. Oproti debutovému albumu Nikdo Vám Nemůže Dát Tolik Kolik My Vám Můžeme Slíbit ubudlo v krátkych skladbách noisového feelingu. Namiesto neho v nových skladbách cítiť jasnejšie kontúry a úžasnú schopnosť pracovať s výrazovou premenlivosťou v mantineloch tvrdej hudby, kde cítiť hudobnícku viacdomosť projektu – členovia Vole sú známi z projektov Transwaggon, Hnilomaz, V0nt alebo Bahratal.

V čitateľnejšom zvuku nahrávok, samozrejme, stále v kontexte neodmysliteľnej špinavosti, môžeme o to viac cítiť členitosť, inšpiratívnu kolážovitosť, v ktorej Vole dokážu prepojiť atmosférické black-metalové tendencie s jednoduchými punkovými vyhrávkami na štýl starých Dead Kennedys, aj priamočiare crustové zvukové útoky. Za všetkou špinavosťou a zbesilosťou je v hudbe Vole cítiť charakter premysleného art projektu, uchopujúceho žáner s nadhľadom. Ortodoxný zvuk u nich vzniká na základe veľmi neortodoxného mazania (sub)žánrového purizmu. Výsledkom je abstraktná smršť, preháňajúca sa naprieč undergroundovými scénami a subžánrami.  Vole skrátka fungujú ako veľmi univerzálny manifest tvrdej gitarovej hudby pre dvadsiate prvé storočie.

V textoch Vole sa opakovane odkazuje najmä na ulice Prahy. Tieto priame referencie albumu Dej Bůh Pěstí nebránia v tom, aby sa dal počúvať ako univerzálny soundtrack k zhonu života v ktoromkoľvek meste, ktoré v optike Vole pripomína drsný grafický román, spoločensky citlivú víziu prepojenú s drsným sarkazmom, ako od autora komiksov Garta Ennisa.

Vole: Dej Bůh Pěstí & Panter, Stoned to Death Records, 2020/2021.

Michael Papcun

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri: