V Havane sa hýbu ľady
Taxík nás z letiska vezie cez Námestie revolúcie, ktorým sa hlási blížiace sa centrum Havany. Na obrovský priestor námestia dohliadajú monumentálne hlavy dvoch martýrov revolúcie, pričom pamätné slová dopĺňajúce ich portréty boli v prípade Camila Cienfuega zvolené celkom submisívne: „Dobre vravíš, Fidel.“ Ale Fidel je mŕtvy.
Je december 2016 a práve sa skončil desaťdňový štátny smútok za otcom revolúcie. Väčšinu turistov však poteší fakt, že konečne prestal platiť zákaz predaja a konzumácie alkoholu a opäť sa môže na verejnosti tancovať i spievať.
Úplne prvé dojmy z mesta však neboli jednoznačné. Vraj Perla Karibiku. Kedysi silno opevnený prístav chrániaci poklady nalúpené v španielskych kolóniách pred útokmi konkurenčných koloniálnych mocností a pirátov – tých „slobodných“ i tých drancujúcich pre britskú korunu. Dnes 2,5-miliónová metropola, ktorá na časy nesmierneho prepychu už len spomína. Historické štvrte Habana Vieja a Vedado sú miestami, kde sa dávne bohatstvo zhmotnené v koloniálnych palácoch a vilách cukrových magnátov pomaly, ale isto rozpadá a drobí. Sladkastý zápach rozkladajúcich sa odpadkov, bezprizorné psy a ľudia tráviaci čas na uliciach, ktoré plynulo prechádzajú do príbytkov, čomu len málokedy bránia osadené okná. Máme obavy, či vystúpiť z taxíka, ktorý zastavil pred naším casa particular – ubytovanie poskytované domácimi. Favela feel je prisilný.
Prekvapením, s ktorým sa vyrovnávame niekoľko dní, je skutočnosť, že sme ako turisti neviditeľní. Výnimkou je absolútne centrum, kde dostávame ponuky na taxi či výmenu peňazí. „Všetko najlepšie k medzinárodnému dňu žien,“ vypočuje si partnerka viackrát na ulici od žien i mužov počas tohtoročnej návštevy. A opäť, tu končí pozornosť, ktorú nám domáci venujú. Krajina sa z hľadiska bezpečnosti stále nedá porovnávať nielen s viacerými nefunkčnými štátmi strednej Ameriky či provinciami riadenými kartelmi. Z výsledkov takejto komparácie by víťazne nevyšla ani väčšina európskych miest vrátane tých slovenských. Fenomén Havany potvrdzovaný každoročným víťazstvom o najbezpečnejšiu turistickú destináciu si naozaj zaslúži pozornosť.
Európske oko vidí chátrajúcu budovu, no prekvapí život v nej. Šachová akadémia – hlása tabuľa na fasáde. Afro-kubánske kultúrne centrum pre mládež hneď vedľa víta početnú skupinu výrastkov. No nájdu sa aj budovy či v prípade Havany i celé ulice, ktoré vystupujú z vizuality úpadku a narúšajú predstavu o meste, kde zastal čas. A nejde len o výsledky vládnej iniciatívy postupnej rekonštrukcie centra. Novotou sa lesknú najmä mnohé z mestských domov centrálnych častí Havany ozdobených symbolom casa particular, ktoré patria súkromným majiteľom.
Na ceste ku karibskému postsocializmu
Kuba sa mení. Ekonomická reorientácia a spoločenská transformácia započali už v 90. rokoch minulého storočia, keď krajina v dôsledku rozpadu socialistického bloku prišla o väčšinu obchodných a geopolitických partnerov. Tí ďalší sú odrádzaní viac ako šesť dekád trvajúcou obchodnou, hospodárskou a finančnou blokádou uvalenou na ostrov severným susedom. Séria reforiem trvajúca už viac ako 30 rokov postupne prináša privatizáciu a kapitalizáciu ekonomiky a transformuje sociálny život. Na rozdiel od dôverne známych šokových terapií stredo- a východoeurópskych postsocialistických krajín či komplexnej sociálno-ekonomickej transformácie Číny, kubánske vítanie kapitalizmu je čiastkové a relatívne pozvoľné, no rovnako neprehliadnuteľné.
Takzvaná „aktualizácia ekonomického modelu“ priniesla reformy, ktoré otvorili domácemu obyvateľstvu niekoľko možností súkromnej ekonomickej aktivity, často spojených s cestovným ruchom, ktorý sa mal stať kľúčovým sektorom hospodárstva krajiny integrujúcim ostrov do finančných tokov globalizovaného kapitalizmu. Už v 90. rokoch bolo zákonom definovaných 150 typov samostatných zárobkových činností. Dnes zamestnáva súkromný sektor takmer tretinu ekonomicky aktívnej populácie.
Pre pochopenie transformačnej dynamiky je nevyhnutné zmieniť skutočnosť dvoch ekonomických obehov v krajine. Tvrdý obeh je úzko prepojený s medzinárodnými finančnými tokmi, ako sú remitencie, zahraničné investície a turistické doláre a eurá. Kubánske pesos používajú miestni v každodennom ekonomickom živote. Slabinou využívania domácej meny sú na jednej strane problémy pri nakupovaní tých málo, no o to žiadanejších dovážaných produktov, na strane druhej hodnota domácej meny v súvislosti s nedostatočnou výškou vyplácaných miezd. Prístup k medzinárodným finančným tokom je nevyhnutný pre akékoľvek investičné ambície súvisiace s nehnuteľnosťami, rovnako ako predstavuje kľúčový mechanizmus rastu sociálnych a triednych rozdielov v krajine.
Gentrifikácia a turistifikácia
Špekulácia s nehnuteľnosťami či hypotekárny úver boli zakázané krátko po revolučnom víťazstve mestskou reformou z roku 1960, ktorá úplne dekomodifikovala bývanie, pričom dnes na Kube 88 percent ľudí vlastní nehnuteľnosť, v ktorej býva. Zmena zákona o bývaní z druhej polovice 90. rokov najskôr umožnila prenajímať nehnuteľnosti v osobnom vlastníctve turistom za tvrdú menu. Nasledovalo opätovné otvorenie trhu s nehnuteľnosťami v roku 2011, keď kubánski občania a permanentní rezidenti mohli znova predávať a kupovať nehnuteľnosti, hoci bola zachovaná revolučná hranica limitujúca počet vlastnených rezidencií na dve – jedna hlavná, druhá rekreačná. Cudzinci túžiaci po kubánskej nehnuteľnosti sa musia do krajiny priženiť či privydať.
Reformy marketizácie spoločnosti pokračovali začiatkom tretieho tisícročia otvorením možnosti zakladať súkromné obchodné spoločnosti, ktoré sa vo veľkom spoliehajú na premenu rezidenčnej nehnuteľnosti na komerčnú. Napriek na naše pomery silnej regulácii, ktorá má brániť nadmernej akumulácii a financializácii sektora bývania, ide o významný krok reintrodukcie výmenných hodnôt nehnuteľností, ktorý rovnako reflektuje, ako aj sám predstavuje motor zásadných spoločenských zmien karibského socializmu.
Výsledkom je urbánna fragmentácia a špecifická podoba gentrifikácie Havany. Fenomén, keď opätovné zavedenie trhu s nehnuteľnosťami vedie ku kapitalizácii bývania a mení mesto, diferencuje jeho hodnotu, transformuje konkrétne štvrte a život v nich. Nám už dôverne známe procesy, ktoré však nesedia do predstáv o socialistickom raji. Rozdiel medzi aktuálnym a potenciálnym výnosom z vlastnenia nehnuteľnosti, ktorý stojí v jadre gentrifikačnej dynamiky, tu stretáva medzinárodne určenú cenovú dostupnosť kubánskeho trhu. Ako už bolo naznačené, väčšina kubánskej populácie nedisponuje prostriedkami, ktoré by jej umožnili zásadným spôsobom zlepšiť vlastné životné podmienky, nehovoriac o investičných dobrodružstvách.
Príležitosť vytvárať a využívať rent gap tam, kde ju miestny dopyt nemusel vytvoriť, dostávajú zahraniční gentrifikátori, najčastejšie v podobe diasporických rodín, Kubáncov s dvojitým občianstvom a príbuzenskej emigrácie. Títo disponujú nielen medzinárodným kapitálom, ale aj medzinárodným poznaním, ako a kde vhodne investovať v snahe uspokojiť túžby a nároky medzinárodnej turistiky. Medzinárodný kapitál premieňajúci bývanie na komoditu zatiaľ nemá podobu rozvinutej financializácie, ktorú poznáme už aj u nás. Prostredníctvom premeny rezidenčných nehnuteľností na súkromne vlastnené podniky, zvlášť turistické prevádzky tvrdého obehu umožňujúce nepomerne rýchlejšiu návratnosť investícií, však na miestne pomery významne transformuje vybrané mestské priestory. Využívanie centrálnych štvrtí Havany sa tak mení spôsobom, ktorý z nich vytláča lokálnu populáciu. Gentrifikácia spájajúca rozvojový kapitál a dopyt po bývaní v medzinárodnom rámci, teda ďaleko presahujúcom konkrétny mestský región, nie je špecifikom Havany. Ak by sme mali dostupné dáta o Bratislave, zrejme by sme sa dozvedeli mnoho zaujímavého o investičnej dynamike v našom hlavnom meste. V Havane sa však k uhlíkovej výčitke dovolenkára pridáva osobný podiel na rozklade výdobytkov revolúcie, medzi ktoré nepochybne patrilo právo na bývanie. Ešteže nablízku striehne skutočný vinník.
Veľký brat
Zatiaľ čo úloha USA v prípade ekonomických problémov Kuby je všeobecne známa, komplexné vzťahy so severným susedom sú kľúčové aj pre ekonomické otváranie sa a s ním spojenú gentrifikáciu a turistifikáciu havanského centra. Severný sused Kuby nielenže odmieta obchodovať s Kubou, ale Spojené štáty svojím vplyvom a kontrolou medzinárodných bankových a finančných sietí vylučujú Kubu zo systémov globálneho obchodu. Formálne zdôvodnenia embarga sa mohli počas viac ako šiestich dekád meniť, no devastačný účinok je viditeľný a nič na tom nemení ani pravidelné jednohlasné odsúdenie medzinárodného spoločenstva (s výnimkou USA a Izraela).
Ekonomické problémy z veľkej časti spôsobené blokádou krajiny tlačia na emigráciu, ktorú na druhej strane Floridského prielivu podporuje nezvyčajne otvorená náruč v podobe expresného udeľovania trvalého pobytu práve a jedine pre kubánskych migrantov. Výsledkom je najvýznamnejšia migračná kríza v histórii, keď ostrov opustilo v priebehu niekoľkých rokov pol milióna obyvateľov, pričom migračná dynamika priamo vplýva na trh s nehnuteľnosťami. Za hranicami dlhodobo vzniká komunita spojená osobnou históriou a príbuzenskými vzťahmi, ktorá je, na rozdiel od veľkej časti domácej populácie, ochotná a schopná vstupovať na rodiaci sa kubánsky trh s nehnuteľnosťami. A naopak, ľudia opúšťajúci ostrov zase sýtia ponuku nehnuteľností, ktorých sa pred odchodom zbavujú.
Hasta siempre!
Tohtoročná návšteva Havany bola v mnohom iná. Hoci sa množia správy o stúpajúcej kriminalite ako dôsledku rastu sociálnych rozdielov, pocit bezpečia zatiaľ zostáva bezkonkurenčný. Turistov je však menej. „Po pandemickom období sa nevrátili,“ počúvame zovšadiaľ. Nepomáha energetická kríza: krajina s výnimkou Havany a Varadera bojuje s dennými výpadkami elektrického prúdu, čierny trh s pohonnými látkami prekvitá. Prítomné sú problémy so zásobovaním, hoci sami sme sa nestretli s nedostatkom jedla, ako bol v čase nášho odchodu zo Slovenska prezentovaný vo večerných správach a dostatočne vystrašil široké príbuzenstvo. Instantné polievky sme si priviezli späť. Vláda to na druhej strane s cestovným ruchom myslí vážne. Hoci často bez elektrického prúdu, registrácia nášho ubytovania domácimi vo vládnom systéme je vždy nekompromisná a v zásade okamžitá.
Možno náhoda, možno nie, no kedysi tak populárnu odrhovačku, ktorá nemohla chýbať v repertoári žiadnej živej kapely – Hasta siempre, Comandante aka Che Guevara song, už tých pár turistov sŕkajúcich mojito nezačuje. To pre nich vďaka menovej reforme zlacnelo. V podnikoch, ktoré vznikli pôvodne pre turistov a ich tvrdú menu, nám robí spoločnosť nová kubánska stredná trieda. Pre tých mojito podraželo, no majú na to. Známejšia z monumentálnych hláv na Námestí revolúcie velí jedným z najpopulárnejších hesiel kubánskej revolúcie „Stále vpred k víťazstvu!“ Súdiac podľa zjavnej erózie socialistických hodnôt manifestujúcich sa vo fragmentujúcej sa mestskej krajine, bude to víťazstvo iné, než mal Che na mysli.
Pavel Šuška bol na Kube ako turista. Za mnohé z uvedených informácií prehlbujúcich povrchnosť vlastných pozorovaní vďačí akademickej spisbe, zvlášť by vyzdvihol analýzy kanadskej geografky Violaine Jolivet.