Súčasná vážna hudba: strašidelne krásna irónia

Michal Lipták23. marca 2022395
zdroj: Another Timbre, https://anothertimbre.bandcamp.com/album/o-zomer

Adjektívum, ktoré najčastejšie recenzenti spájajú s hudbou kanadskej skladateľky Cassandry Miller, je „haunting“, čo v danom kontexte znamená čosi ako „strašidelne krásne“. V recenziách však chýba zmienka o humore a irónii, ktoré sa do jej hudby vkradli možno aj nezámerne, no zohrávajú kľúčovú úlohu.

Avantgardné klasiky väčšinou nie sú tým, čo by sme nazvali zábavou, no niekedy sa v nich objaví svojský druh humoru. Napríklad u Ligetiho sa omračujúca hrôzostrašnosť jeho Rekviem mení v nihilistickej opere Le grande macabre sebaironicky na zdroj nervózneho pobavenia. Iným spôsobom funguje humor u Cagea či v hnutí Fluxus, kde pôsobí zároveň oslobodzujúco a odcudzujúco a vo výsledku je, paradoxne, zdrojom akejsi ťažko uchopiteľnej melanchólie.

V prípade Miller je humor konceptuálne prítomný v neakademických inšpiráciách, ako napríklad v skladbe For Mira pre husle, založenej na transkripcii spevu Kurta Cobaina. V hudbe samotnej však Cobaina nepočujete.

Vtip sa však dá aj počuť. Napríklad v polovici skladby Philip the Wanderer pre klavír a hvízdanie akoby znela zbastardená verzia Pärtovho Cantusu na pamiatku Benjamina Brittena. Kľúčový je však vtip, ktorý sa nesie všetkými štyrmi skladbami na albume: všetky sú postavené na kolízii minimalistických, monotónnych línií s nervóznymi, hutnými nástupmi, ktoré znejú, akoby hudobníci trpiaci ADHD chceli predniesť dramatické gestá. Sčasti to znie, akoby niekto začal zúrivo prelaďovať rádio pri počúvaní Eliane Radigue, pretože sa nudí.

Tento postup možno najlepšie počuť vo violončelovom koncerte Duet, kde je jednoduchá repetitívna figúra hraná na violončele neustále prerušovaná orchestrálnymi fanfárami, až kým orchester violončelo úplne neprehluší vlastnou jednoduchou figúrou.

Miller v podstate necháva kolidovať dve základné tendencie v avantgardnej hudbe 20. storočia: na jednej strane redukciu, vyprázdňovanie, a na druhej strane maximálne prehusťovanie. Zjednodušene povedané: necháva kolidovať ticho a hluk. Konceptuálne je to primitívne, no Miller sa vyhne nástrahám práve tým, že celý tento postup sprostredkuje pomocou irónie a humoru a až vďaka nim sa jej hudba stáva „strašidelne krásnou“.

Cassandra Miller: O Zomer! (Apartment House / BBC SSO / Ilan Volkov / Philip Thomas / Clemens Merkel / Mira Benjamin / Charles Curtis). Another Timbre, 2018.

Michal Lipták

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri: