Súčasná vážna hudba: Rôzne formy kolapsu

Michal Lipták15. septembra 2021300

Aj keď avantgardná hudba vyžaduje rozsiahlu deštrukciu tradícií, zvyklostí, očakávaní a idiómov, jej konečným cieľom bola napokon vždy (re)konštrukcia: hľadanie nových spôsobov počúvania hudby, nových spôsobov organizácie, novej racionality a chápania. Tieto inovácie mohli prípadne poukazovať aj na nové spoločenské a politické pôsobenie takejto hudby.

Sú však aj skladatelia, ktorých akoby fascinovali odrezky a zvyšky, ktoré vznikajú pri tejto konštrukcii: akési odpadové zvuky, ktoré sa vzpierajú organizácii a štrukturácii a s ktorými sa nedá dobre pracovať. Patria sem najmä Helmut Lachenmann, Mark Andre, Jakob Ullmann či Christian Ofenbauer. Aj keď sa tiež nevyhnú hľadaniu konštrukcie – vo vážnej hudbe sa nakoniec predsa nedá vyhnúť kompozícii – ich diela sú akoby limitnými prípadmi prvotnej avantgardnej deštrukcie.

Skladby austrálskej skladateľky Lizy Lim zväčša nezapadajú do tejto línie, no určite medzi ne patrí jedna z jej najnovších skladieb, husľový kvázi koncert Extinction Events and Dawn Chorus z roku 2018. Tu však opustené zvuky cez názov skladby a názvy jednotlivých viet nadobúdajú aj zjavné mimohudobné významy.

Fluktuácia neštruktúrovaných zvukov sa asociuje s prúdením plastov v oceánoch; dekonštrukcia nástrojov sa asociuje s klimatickou deštrukciou a šiestym vymieraním; matné ozveny klasickej hudby (ťažko čitateľné odkazy na Janáčka) sú výrazom civilizácie po kolapse. Posledná a najradikálnejšia veta nesie názov „Dawn Chorus“ a pripomína zbor kŕkajúcich žiab – Lim vraví, že ide o „spev“ rýb pri ohrozených austrálskych koralových útesoch. V každom prípade v poslednej vete deformácia a deštrukcia kultúry napokon akoby umožňuje, aby ňou prerástla nesformovaná príroda – čo možno tí, čo preferujú hlbinnú ekológiu, budú vnímať aj optimisticky.

Pozoruhodné však je, ako pohodlne má Lim avantgardnú hudbu poruke, keď chce vyjadriť environmentálny kolaps. Rozpad a rozklad sú dlhodobo jednou z hybných síl avantgardnej hudby, a niekedy aj centrálnou silou. Ak rozpad a rozklad v skladbe Lizy Lim tak efektívne nachádzajú mimoestetické významy, nemohlo by to znamenať, že sa v tejto hudbe desaťročia ohlasuje niečo zásadné, čomu ani samotní skladatelia možno nerozumeli? Možno isté proroctvo o našej spoločnosti? Do budúcna je pre istotu potrebné pozorne počúvať.

Liza Lim: Extinction Events and Dawn Chorus (Klangforum Wien / Peter Rundel / Stefan Asbury / Sophie Schafleitner / Lorelei Dowling). KAIROS, 2020.

Michal Lipták

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *