Sláčikové kvarteto ako zoskupenie vytvoril osemnásťročný Franz Joseph Haydn náhodou: jednoducho na rozptýlenie jeho mecenáša boli vtedy poruke huslista, violončelista a violista; Haydn sa pridal na husliach. Ako žáner ho však už Haydn vytvoril zámerne. Rozhodujúce pritom bolo, že začal s jednotlivými nástrojmi narábať ako s individuálnymi, samostatnými hlasmi, pričom žiaden nebol degradovaný na úroveň sprievodu.
Tento „kolaboratívny“ klasický žáner bol a je nesmierne podnetný, navyše sa priam žiada, aby sa preložil do ešte demokratickejšej modernej improvizovanej hudby. Takýto preklad nájdeme napríklad v hudbe Stellari String Quartet, Quatuor Accorde či Iridium Quartet (i keď vo všetkých prípadoch sú druhé husle nahradené kontrabasom), no inak podobných zoskupení nie je veľa.
Niekde medzi klasikou a improvizáciou sa nachádza jazzový trubkár a skladateľ Wadada Leo Smith. So svojou hudbou sa vždy pohyboval na rozhraní jazzu a vážnej hudby, a tento dialóg plne rozvinul na masívnom štvoralbume Ten Freedom Summers (2012), v ktorom sláčikové kvarteto nečakane, no plne organicky zapadlo do rozpriestraneného avantgardného jazzu, vykótovaného ťahavými tónmi trúbky či impresionistickým bubnovaním.
Smith však skladal sláčikové kvartetá viac ako päťdesiat rokov. Prvýkrát vychádzajú na nahrávke v podaní Red Koral Quartet, ktoré so Smithom dlhodobo úzko spolupracuje. Tak, ako vo svojich jazzových nahrávkach, aj tu Smith intenzívne pracuje s gestami, tichom a priestorom.
V jeho skladbách počuť ozveny introspektívnych kvartet Šostakoviča či Bartóka, no je v nich navyše niečo zvláštne prchavé a otvorené. Recenzentovi sa nástojčivo núka slovo „improvizačné“, no to úplne nesedí. Skôr pôsobia akosi „provizórne“. Nejde o ucelené hudobné argumenty – Smith váhavo, no zároveň vášnivo, prekutráva neznáme zvukové územia. Zoberie vás na cestu, ktorá môže byť fascinujúca, ak akceptujete, že cesta bude bez cieľa. Len takéto odovzdanie sa vás zachráni pred frustráciou.
Smith v niektorých momentoch dopĺňa kvarteto inými nástrojmi: harfou, gitarou, či sám sa pridá s trúbkou. Najzaujímavejšie sú však „čisté“ kvartetá, najmä desiate a jedenáste, v ktorých jazzom formovaná imaginácia pokojne, no vytrvalo podmýva stáročiami scelený žáner vážnej hudby.
Wadada Leo Smith: String Quartets Nos. 1-12 (Red Koral Quartet, et al.). TUM, 2022.
Michal Lipták
Vydanie čísla Bertolt Brecht bolo podporené Nadáciou Rosy Luxemburg.
