Súčasná vážna hudba: Nervozita   

Michal Lipták14. októbra 2021207

Zrušenie tonality bolo v avantgardnej hudbe od počiatku spojené s étosom slobody. Malo ísť o oslobodenie sa od zabehnutých štruktúr a uvoľnenie skladateľskej kreativity. Esteticky však v skutočnosti došlo k obmedzeniu: okruh nálad, ktoré vie atonálna hudba vyjadriť, je oproti tonálnej jednoducho užší.

Existujú pokusy o atonálne skladby, ktoré by boli, napríklad, povzbudivé – jeden z neskorých Stockhausenových kusov je neironicky nazvaný Freude. (Výsledky sú zmiešané.) Vzhľadom na ničenie záchytných bodov však dominujú nálady, ako hrôza, hnev či úzkosť. A keďže atonálna hudba je z povahy medzerovitá a akosi trhaná, preskakujúca, prevláda nervozita. Tá bola cielene zachytená v Schönbergovom Erwartung, ale väčšinou je skôr len fascinujúcim bočným produktom.

V tomto kontexte sa dá najnovší profilový album poľskej skladateľky, sopranistky a perkusionistky Agaty Zubel chápať ako úplné estetické uvoľnenie onej nervozity driemajúcej pod povrchom atonálnych kompozícií. Zubel v prvej skladbe Cleopatra‘s Songs sama pred v kŕčoch sa zvíjajúcim Klangforum Wien spieva, rozpráva, kričí, šepká, vzdychá a vzlyká. Ďalšie dve skladby v intenzite v ničom nezaostávajú aj bez ukotvenia v ľudskom hlase: Double Battery je prekrikovaním medzi duniacimi basovými klarinetmi a hromžiacimi perkusiami; Husľový koncert nie je ani tak dialógom medzi husľami a ansámblom, ako skôr súbojom o prežitie.

To, že Zubel má v Cleopatra‘s Songs plnú kontrolu ako skladateľka a zároveň aj ako speváčka, pričom skladba má súčasne pôsobiť ako totálne vymknutá spod kontroly, možno asociatívne privoláva patriarchálne predstavy ženskej hystérie, ktoré boli podľa muzikologičky Susan McClary po stáročia nevedomým zdrojom (mužského) hudobného experimentovania.

Zubel však neexperimentuje. Ak avantgardná hudba svojou trhanosťou mimovoľne pôsobila nervózne, Zubel dnes absolútne sebavedomo mobilizuje touto hudbou objavené postupy, aby tak pôsobila cielene a udrela naplno tým, čo jej vždy išlo najlepšie. Zubel osobne nie je nervózna, presne naopak. Nervózni sme my, keď sa snažíme pochopiť, čo nás to zasiahlo.

Michal Lipták

Agata Zubel: Cleopatra‘s Songs (Klangforum Wien / Kalitzke / Zubel; Ensemble intercontemporain / Bourgogne; Orkiestra Muzyki Nowej / Bywalec / Duda). KAIROS, 2020.

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *