Strany a stránky, straníci a straníčky revolúcie

Martin Makara14. júla 2022304

Koncept paradoxu, ktorý si Sylwia Frołow zvolila ako princíp rozprávania o Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii, je pre tému jej knihy vskutku príznačný. Nielen udalosti roku 1917 v Rusku, ale aj následné trištvrtestoročné dejiny Sovietskeho zväzu a jeho satelitov boli bohaté na negácie svojich ideových a personálnych východísk. Zvlášť v období tridsiatych až päťdesiatych rokov sa metóda palimpsestu, písania nového textu na staršom odstránenom texte, stala takpovediac základnou technikou stalinistického dejepisu aj súdobej ideológie všeobecne. História režimu Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a režimov na ňom závislých je tak kontroverzná nielen vo vzťahu k postkomunistickému diskurzu, ale aj z perspektívy vlastnej dejepiseckej reflexie.

Práve táto rozpornosť – alebo podvojnosť, ak chceme – sa dostala aj do názvu knihy Boľševici a apoštoli s podtitulom Osem portrétov z ruskej revolúcie. V životopisných rozprávaniach o Maximovi Gorkom, bratoch Uľjanovovcoch (z ktorých mladšieho poznáme ako Lenina), Alexandrovi Parvusovi, Mikulášovi II., Borisovi Savinkovovi, Marii Spiridonovej a Alexandre Kollontaj (ktorú čitateľky a čitatelia Kapitálu poznajú z čísla 08/2020) autorka približuje historické postavy, ktoré reprezentujú rozličné strany aj stránky revolúcie spred stopiatich rokov. Keďže ide o literatúru faktu, dôraz kladie na osobný život jednotlivých protagonistiek a protagonistov so všetkými prednosťami aj nedostatkami, ktoré takýto prístup prináša. Na jednej strane dejinných aktérov sublimovaných do inštitúcií a symbolov spisovateľka ukazuje bez jednostrannej propagandy, ako komplexných ľudí, na druhej strane sa pohybuje na hranici bulváru a v blízkosti špekulatívnych „zlomových momentov“ vo vývoji jednotlivých postáv. Veľa priestoru je venovaného ich rodinným, partnerským a mileneckým vzťahom, čo protagonistov a protagonistky demýtizuje, ale čitateľstvo občas unavuje, zvlášť v záplave mien a zložitej štruktúre vzájomných kontaktov. Členenie do samostatných rozprávaní v každom prípade pomáha orientácii v historickom svete a sčasti vyvoláva aj prekvapenie z veľkej rôznorodosti individuálnych aj sociálnych trajektórií, ktoré sa pretli v roku 1917.

Je škoda, že autorke sa nepodarilo dôsledne naplniť vytýčený koncept a na napätie v jednotlivých postavách sa buď nesústredí dostatočne, alebo ich nezvláda spracovať kompozične. Výsledkom je neraz rozprávanie v polodetaile, ktoré život toho-ktorého človeka nepriblíži uspokojivo ani v celku jeho života, ale ani vo vybranom aspekte jeho vnútorného (napokon, aj vonkajšieho) rozporu. Najvýznamnejším prínosom knihy pre slovenské čitateľstvo tak je popularizačné priblíženie menej známych historických postáv, ktoré boli v rámci dejepisu režimom KSČ odsunuté, zabudnuté či vymazané (napr. eseri či revolucionárky), no z kritického výskumu októbra 1917 si ich nemožno odmyslieť.

Sylwia Frołow: Boľševici a apoštoli. Osem portrétov z ruskej revolúcie. Z poľštiny preložil Alexander Horák. Premedia, 2021.

Martin Makara

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri: