2019 12 Politika architektúryFilmový KapitálStavby socialistickej moderny nie sú svätyňami komunistického režimu

Roberta Tóthová9. decembra 2019150

 

O architektúru socialistickej moderny sa na Slovensku zaujíma najmä mladá generácia. Dokumentárny cyklus Ikony by chcel zvýšiť povedomie o ikonických stavbách, ktoré vznikli počas minulého režimu a ich architektoch či architektkách (napr. Ivan Matušík, Ferdinand Milučký, Viera Mecková či Vladimír Dedeček). Producentská dvojica Juraj Krasnohorský a Henrieta Cvangová zo spoločnosti Artichoke hovorí okrem iného to, že jednotliví architekti nepodliehali ideológii strany a mali omnoho väčšiu autorskú slobodu ako dnes. Ak sa však chceli pod svoje dielo podpísať, bez kompromisov sa nezaobišli. Premiéra televíznej série Ikony je naplánovaná na september 2020.

 

Má dokumentárny cyklus Ikony potenciál prispieť do diskurzu o vzťahu k socialistickej architektúre na Slovensku? Čo spája jednotlivé diely cyklu a čo od neho môžeme očakávať?

 

JK: S nápadom realizovať projekt Ikony nás oslovili Kristína Tomanová a Adam Gajdoš zo združenia Achtung. Spočiatku bolo ich hlavným cieľom zachytiť konkrétnu generáciu ešte žijúcich architektov. V pilotnom diele sa ukázalo, že sa tu črtá medzigeneračný dialóg o úlohe stavieb v čase, keď vznikali a aktívne sa využívali a tiež o ich dnešnej funkcii. Prvý diel s architektom Ivanom Matušíkom sa mi zdal veľmi zaujímavý práve tým, že to, čo architekt Matušík rozpráva, je v istých ohľadoch progresívnejšie než to, ako dnes premýšľajú mladí ľudia. Prekvapujúco reaguje na mladých filmárov otázkou: ,Ten bilbord na tržnici vás veľmi škrie, však?´ Vysvetlí im, že musia hľadieť na dobu takú, aká je, na to, čo si architektúra vyžaduje, aby bola funkčná. Aj keď sa im to nepáči, musia sa s tým vysporiadať, prijať to. Rozhodli sme sa nakrútiť dvanásťdielnu sériu dvadsaťšesťminútových dokumentov. Každý diel vytvorí iná mladá režisérka či režisér, ktorí si vyberajú svojho kameramana. Sú to umelecké filmy. Motiváciou je teda nielen zaznamenať osobnú výpoveď ikonických architektov, ale rovnako dať priestor mladým tvorcom, aby zobrazili architektúru vlastným umeleckým okom.

 

Funkcia architektúry vyplýva z toho, aké požiadavky majú zadávatelia, užívatelia, obyvatelia. Je ovplyvnená režimom, politikou. Aká bola úloha architektúry za socializmu a aká je dnes? 

 

HC: Nie sme odborníci na architektúru, sme filmári, producenti, ktorí majú architektúru radi. Možeme teda odpovedať len z tejto pozície. Všetci žijúci architekti staršej generácie, s ktorými sme nakrúcali, majú jednotný názor — stavali pre ľudí. Ich cieľom bolo, aby sa v ich budovách žilo a aby fungovali v prospech ľudí. Vplyv štátu existoval, no rozdiel je, že dnes máme súkromné architektonické štúdiá a vtedy fungovali architekti v štátnych podnikoch ako napríklad Stavoprojekt či Zdravoprojekt. Architekti, ktorých cyklus Ikony prezentuje, vstupovali do projektových organizácií veľmi mladí. Ich prvé zákazky boli zakaždým štátne a samozrejme vnímali politický vplyv, pretože práve strana rozhodovala, kto ktorú zákazku dostane. O stavbách sa premýšľalo inak ako dnes. Vtedy nikto z architektov nekládol dôraz na to, či sú stavby ekologické alebo efektívne, takže mohli naprojektovať napríklad stovky svetiel a obsadiť monumentálne plochy. Teraz sa prihliada predovšetkým na spotrebu, preto sa napríklad zatepľuje. Bývalý režim architektov politicky ovplyvňoval, strana totiž určovala, čo sa bude a nebude stavať.

 

Do akej miery boli autorsky slobodní? 

 

HC: Pripravené návrhy sa schvaľovali, ale nemuseli rozmýšľať o veciach, ktoré sú v súčasnosti rozhodojúce.

Pre pokračovanie článku a pre prístup do archívu, si prosím zakúpte ročné predplatné. Ďakujeme a prajeme dobré čítanie.

 

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *